mánia okolo čínskych investícii vznikla na Slovensku niekedy okolo roku 2015. Komunistická krajina ohlásila plán masívne investovať v Európe. Po Latinskej Amerike a Afrike si chce vybudovať strategické pozície i v Európe. Ideálnym vstupom na trh, ktorý si s uvedomením čínskych rizík dáva na východný kapitál pozor, boli a sú bývalé komunistické a najmä chudobnejšie krajiny. Okrem Balkánu sa tak lýtka zapálili aj Vyšehradskej štvorke.
podlízavá snaha
Šestnásť krajín strednej a východnej Európy sa s čínskymi predstaviteľmi stretlo aj na akejsi superzoznamke v Rige. Nechýbali bombastické vyhlásenia a veľké prísľuby. „Je to jedna z najväčších ekonomík sveta, v tomto okamihu je to ekonomika sveta číslo dva, je to nastupujúca superveľmoc. Je to krajina, ktorá si pragmaticky presadzuje svoje národné záujmy, a nie ideologické, a racionálne ponúka prakticky každému regiónu sveta určité formy spolupráce, ktoré sú vzájomne výhodné,“ povedal bývalý premiér Robert Fico.
Nebolo by na tom nič zlé, keby sa dala ideologická podstata čínskych investícií jasne oddeliť od tej biznisovej. O Číne je však známe, že investuje najmä u submisívnych partnerov, ktorí nemajú problém podporiť jej geopolitické ciele či vylepšovať čínsky nepríliš priaznivý imidž.
Príkladom boli hromy-blesky, ktoré sa na slovenskú diplomaciu z Pekingu hrnuli po tom, čo sa prezident Andrej Kiska stretol s tibetským dalajlámom. Robert Fico krátko po Kiskovom stretnutí dokonca verejne vystúpil a kroky prezidenta kritizoval. Podľa neho hlava štátu zničila dlhú prípravu a čas vynaložený na nemenovaný investičný projekt. Čínsky investor vraj po stretnutí Kisku s dalajlámom prestal s vládou komunikovať a zrušil stretnutie, dohodnuté priamo s Ficom.
„Najobjemnejšími zvažovanými vstupmi na trh boli neúspešné plány kúpiť podiely v Slovenských elektrárňach a v U.S. Steel Košice.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.