jej životný príbeh bol dlho považovaný za nezlomný pilier svedomia ľudstva. Sama si prešla peklom a nebála sa v správnom čase poukázať na neprávosti v spoločnosti. No dnes, keď by jej kritický hlas mal opäť zarezonovať a mala by poukázať na krivdy v Mjanmarsku, zostáva ticho a vyčkáva. Uvedomuje si, že sa opäť ocitla v pasci?
Aun Schan Su Ťij, absolventka Oxfordu z vplyvnej rodiny bojovníka za nezávislosť Barmy, sa po rokoch strávených v Indii či Anglicku vrátila do vlasti v čase, keď z nej mnohí iní utekali. Bolo to v dôležitom roku 1988. Vrcholila nespokojnosť obyvateľov s vojenskou vládou, ktorá uvrhla ázijskú krajinu do chudoby a neslobody. Ľudia vyšli do ulíc, no masové demonštrácie za demokratizáciu armáda aj polícia krvavo potlačili.
Do protestov proti vojenskému režimu sa ako aktivistka zapojila aj Su Ťij. Založila stranu Národná liga pre demokraciu (NLD) a presvedčivo vyhrala voľby, no vojenská chunta, ktorá zmenila názov krajiny na Mjanmarsko, jej nechcela odovzdať moc a výsledky volieb neuznala. Politička skončila na dlhé roky v domácom väzení. Medzinárodné spoločenstvo vojenský režim odsúdilo a väznenú disidentku začalo oprávnene oceňovať za jej odvážny boj za slobodu a demokraciu.
„Kritikou mjanmarskej líderky, ktorá je stále ešte tichou vazalkou armády, život utečencom nikto nezachráni.“
Najskôr jej v roku 1990 udelil Európsky parlament Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. O rok neskôr, aj vďaka verejnej podpore iného bojovníka proti totalite, získala Su Ťij aj Nobelovu cenu za mier. Václav Havel, podľa slov Mjanmarčanky, neprijal nomináciu na prestížne ocenenie a namiesto seba navrhol ju. Zároveň Havel, už ako český prezident, na diaľku vytrvalo podporoval mjanmarskú opozíciu v boji proti vojenskej chunte a obzvlášť sa zaujímal o osud disidentky Su Ťij, ktorú väznili pre jej politické presvedčenie.
Dnes, po takmer troch desaťročiach, musí nórsky Nobelov výbor vysvetľovať svetu, že cenu nemožno nikomu odobrať. „Udeľuje sa totiž za úspechy dosiahnuté v minulosti,“ vyhlásili nedávno členovia výboru z Osla a dodali, že nie je ich úlohou dohliadať na to, čo laureát robí po tom, ako ocenenie získa. „Svoju povesť si musia chrániť samotní laureáti,“ zaznelo ešte z Nórska v súvislosti so silnejúcou kritikou na adresu Mjanmarčanky Su Ťij. Čo jej teda kazí povesť ochrankyne mieru a ľudských práv?
Don Wong/AP/SITASu Ťij v minulosti poukazovala na neprávosti v spoločnosti, dnes mlčí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.