kto čakal odpočet, možno zostal sklamaný. Bolo to niečo iné, čo sa tiahlo celou rečou ako zlatá niť. Pred poloprázdnym plénom v Štrasburgu stál za pultom unavený politik. Nečudujem sa. Posledné štyri roky priniesli jednu výzvu za druhou – vojna na Ukrajine, utečenecká kríza, teroristické útoky, nárast populizmu naprieč celým kontinentom, brexit či hybridná vojna. A viaceré z problémov, ktoré sa na kontinent zvalili, sa ešte niekoľko rokov tiahnuť určite aj budú.
Nacionalizmus, ktorý delí Európu na my a oni. Politici, ktorí stavajú bariéry, svojím populizmom vytvárajú strach a štiepia silnú Európu na kusy. „Chcem, aby sa viac zblížil východ a západ Európy. Náš kontinent a tí, ktorí priniesli koniec studenej vojny, si zaslúžia viac.“ Výčitka alebo výzva na udobrenie sa? Tak trochu jedno aj druhé.
„Spomienkový optimizmus v týchto časoch už nestačí.“
Výzvou nasledujúcich rokov bude rozhodne pobrexitová Európa. Nie sú to totiž len Briti, kto bude musieť ukázať, že vo svete má svoje miesto – a to nielen navonok, ale aj dovnútra. Keď v Spojenom kráľovstve ľudia zahlasovali za odchod z Európskej únie, politológovia varovali pred ďalšími exitmi. Za posledné štyri roky populistom vzrástli preferencie vo Francúzsku, Holandsku, Rakúsku, Švédsku, Taliansku, Nemecku… Európa sa ocitla v zlomovom bode, v ktorom bude mimoriadne dôležité to, či bude nová generácia európskych špičiek schopná ukázať, že tento klub je taký lukratívny, že stojí za to byť jeho členom. A takisto, či „tradiční“ politici dokážu presvedčiť mladých, že zjednotená Európa je naozaj dobrý nápad.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.