vyradená rybárska loď s ťažkosťou zdoláva rozbúrené vlny Stredozemného mora. Jeden z mužov padá na dno lode a zúfalo si pritláča ruky na oči. Nedokáže zniesť pohľad na vlny, ktoré môžu loď v okamihu premeniť na plavidlo smrti. Dvestopäťdesiat ľudí a dvestopäťdesiat príbehov – niektoré sa skončili ešte skôr, než loď vôbec doplávala k brehom talianskeho ostrova Lampedusa. Bol rok 2011 a o utečeneckej kríze v Európe nebolo ani chýru.
Nigérijčan Hakim Bello je jeden z tých, ktorí do Európy prišli touto loďou. Plavbu aj to, čo nasledovalo po nej, opísal v blogu pre britský Guardian. Vraj aby ľudia pochopili, čo sa deje na africkom kontinente a prečo. „Krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Belgicko a Nemecko si myslia, že sú od toho ďaleko a že to nie je ich zodpovednosť. Ale oni všetci sa podieľali na kolonizácii Afriky,“ píše.
Trpkú príchuť z čias kolonizácie cítiť v Afrike dodnes. Európania z kontinentu v minulosti vyniesli kvantá prírodných surovín ako zlato, diamanty či slonovinu a domáce obyvateľstvo nedostalo šancu naučiť sa tie zdroje využiť vo vlastný prospech. Európske návyky v kolonizačných časoch zatlačili do úzadia pôvodné africké a následky zanechali aj koloniálne politické aparáty. Hŕstka pôvodného obyvateľstva, ktorá kedysi slúžila v týchto vládach na skromných pozíciách, sa po odchode západniarov stala elitou Afriky a dodnes slúži ako exemplárny príklad hlbokých sociálnych rozdielov.
náprava v západnom štýle
Západ sa snažil rozvíjať viaceré africké krajiny vrátane svojich bývalých kolónií už od 60. rokov 20. storočia. Robil to „západnými metódami“ a tie v Afrike často nefungovali. „Dnes sa čudujeme, kde všetky tie investované peniaze sú, a to je dôkaz, že Západ vo svojej stratégii pomáhania zlyhal,“ myslí si analytička Linda Piknerová z Katedry politológie a medzinárodných vzťahov Západočeskej univerzity v Plzni. „Aj keby sa Európska únia či Spojené štáty správali v Afrike najlepšie, ako len vedia, vždy budú mať stigmu bývalých kolonizátorov či imperialistov,“ vysvetľuje, prečo Afričania stále vnímajú Západ skôr negatívne. No starý kontinent si po desaťročiach ignorancie uvedomil, ako veľmi ho vývoj na chudobnejšom juhu ovplyvňuje.
Najnovšiu snahu Európy investovať v Afrike motivuje najmä migrácia. V roku 2015 zasiahla utečenecká kríza Európu nepripravenú, a to aj napriek tomu, že Taliani na problém upozorňovali už roky predtým. Európsky plán pre Afriku teda možno vnímať ako strategické opatrenie do budúcnosti. Do roku 2050 sa populácia Afriky zdvojnásobí. Ak sa tam nič nezmení, Afričania budú neustále hľadať cestu za lepším životom. To si európski lídri uvedomujú.
„Peking nemoralizuje, kladie dôraz na budovanie fyzickej infraštruktúry a ochotne paktuje aj s diktátormi.“
Investície EÚ v Afrike by mali narásť na 40 miliárd eur a znásobiť by ich mali aj súkromníci. Odhady Únie hovoria o miliónoch nových pracovných miest. Pre Afričanov sa otvoria dvere programu Erasmus plus a státisíce ľudí prejdú odbornými školeniami. Pomôcť by mali aj nové obchodné dohody.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.