veď vy nie ste žiaden národ, potichu si myslia mnohí ich susedia. Bulhari ich vinia, že im ukradli jazyk, Gréci hovoria, že si privlastňujú ich históriu a Albánci by zas chceli čo najväčší kus ich územia. Dvojmiliónové Macedónsko, ktoré sa oficiálne stále volá FYROM, teda Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, si však postupne razí cestu do sveta.
Roky zablokovaná otázka vstupu do euroatlantických štruktúr sa v júni pohla z bodu mrazu. Grécko navrhlo kompromis – ak sa FYROM premenuje na Republika Severné Macedónsko, nebudú viac vetovať ich vstup do NATO a Európskej únie. V nedeľu sa v Macedónsku o názve hlasovalo. V referende zmenu odobrilo vyše 90 percent zúčastnených. Problém však je, že do hlasovacích miestností prišlo menej než 37 percent oprávnených voličov. Aby bolo referendum platné, musela by prísť, rovnako ako u nás, aspoň polovica ľudí.
Referendum má však len odporúčací charakter. Na konci dňa budú rozhodovať poslanci. Proeurópsky premiér Zoran Zaev už verejne apeloval, aby zákonodarcovia podporili zmenu ústavy. „Lepšia dohoda s Gréckom nemôže a nebude existovať. Naša krajina zároveň nemá alternatívu k členstvu v NATO a Európskej únii,“ vyhlásil Zaev. Odhady hovoria, že v 120-člennom parlamente určite podporí zmenu názvu 71 poslancov. Na zmenu ústavy však treba 80 hlasov, vládna koalícia tak bude musieť presviedčať aj opozičných poslancov. V reáliách Balkánu môže byť toto „presviedčanie“ spojené aj s peniazmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.