komunistický diktátor Josif Stalin nechal jeho rodičov spolu s tisíckami ďalších Čečencov a Ingušov deportovať z Kaukazu na územie dnešného Kirgizska. Mala to byť pomsta za ich údajnú kolaboráciu s nemeckými okupantmi. Po smrti sovietskeho krutovládcu sa rodina do dediny v Čečensku vrátila. Ojub Titijev sa rozhodol zasvätiť kariéru milovanému športu. Bol vzpieračom i zápasníkom, deti učil telesnú výchovu a založil aj športový klub. Okrem toho sa však venoval aj obrane ľudských práv a slobôd. To všetko v krajine, v ktorej právny štát prakticky neexistuje a spravodlivosť tam kríva na obe nohy.
Úsilie, ktoré Ojub Titijev za posledné roky venoval neochvejnej obrane ľudských práv v Čečensku, si všimlo aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy. Spolu s pražskou Knihovnou Václava Havla a s Nadáciou Charty 77 aktivistu ocenilo prestížnou Cenou Václava Havla za ľudské práva. Podľa vojnovej reportérky Petry Procházkovej, ktorá sa dlhodobo venuje situácii v republikách Ruskej federácie, toto ocenenie upriamuje pozornosť na dramatické porušovanie ľudských práv, najmä práv menšín v Čečensku a totálnu ignoranciu tohto stavu zo strany vlády v Moskve. „Aktivista Titijev je symbolom tolerancie zla zo strany Kremľa,“ hovorí skúsená novinárka Procházková. Šesťdesiatjedenročný riaditeľ čečenskej kancelárie vplyvnej ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial si však cenu prevziať neprišiel. Tento rok v januári ho totiž za údajné prechovávanie marihuany zatkla čečenská polícia. Odvtedy je za mrežami. Tvrdí, že drogu mu polícia podstrčila a všetky obvinenia popiera. Existuje niekoľko dôvodov veriť mu.
Congratulations to Oyub Titiev, the head of the Grozny office of the Memorial Human Rights Center in Chechyna, who has just been awarded the 2018 Vaclav Havel Human Rights Prize!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.