Megaistanbul

mnohí panovníci v dejinách dodávali svojmu menu nesmrteľnosť prostredníctvom budovania monumentov, akým v ich dobe nebolo páru. Niektoré z nich sa zaradili medzi sedem divov starovekého sveta. Ďalšie, o nič menej ohromujúce, sa medzi ne nedostali, prípadne vznikli neskôr. Tie monumenty, ktoré po sebe plánuje zanechať „kvázisultán“ Tureckej republiky Recep Tayyip Erdogan, sú skutočne modernými divmi. Divmi klientelizmu a mrhania štátnych financií.

Ako píšu Jean-Marc Caimi a Valentina Piccini vo svojej fotoeseji Megaistanbul podľa Erdogana, až šesť z desiatich megalomanských projektov posledného desaťročia vzniklo alebo stále vzniká v Turecku. Napríklad úplne nové letisko v hodnote 35 miliárd dolárov. Alebo najvyšší visutý most na svete, tretí most vedúci cez prieliv Bospor, v hodnote 4 a pol miliardy dolárov. Nezabudnime ani na stomiliónovú obrovitánsku mešitu. A čo tak dvanásťmiliardový kanál, ktorý má spojiť Čierne more s Marmarským morom?

Sú to šialene vysoké sumy, ale u Erdogana vôbec neprekvapujú. Posledných 11 rokov jeho pôsobenia vo verejných funkciách sa dá charakterizovať takmer šesťsto miliardami dolárov, ktoré vynaložil na rozličné stavby.

„Ak niekto očakáva, že peniaze, investované zo štátneho rozpočtu do obrovských projektov, sa Turecku vrátia, tak sa mýli.“

Podstatnou časťou Erdoganovho pôsobenia je úzka prepojenosť jeho vládnucej elity s veľkými a mocnými stavebnými firmami. Projekty, o ktorých je tu reč, budujú súkromné firmy a za štátne peniaze. Nejde, samozrejme, o hocijaké stavebné firmy. Väčšinu lukratívnych zákaziek podľa Caimiho a Picciniovej získavajú firmy, ktoré sú s Erdoganom prepojené. 

Erdoganovým cieľom určite nie je vybudovať niečo, čo nejako zásadne posunie Turecko dopredu. Cieľom je udržať si podporu stavebného sektora, donekonečna prikrmovať ilúziu fungujúcej ekonomiky – a postaviť si celý súbor megapamätníkov. Erdoganovo heslo znie: „Keď zahynie kôň, zanechá za sebou svoje sedlo, keď zomrie človek, zanechá za sebou svoje diela. Za toto si nás zapamätajú.“ Nevyrušuje ho, že turecká ekonomika na tom nie je až tak dobre, aby si podobné divy sveta mohla dovoliť. Ak niekto očakáva, že peniaze, investované zo štátneho rozpočtu do obrovských projektov, sa Turecku vrátia, tak sa mýli.