rusi v Kerčskej úžine už niekoľko mesiacov blokujú ukrajinské lode smerujúce do Mariupoľa, strategického prístavu v Azovskom mori. Očakávali ste, že sa napätie vystupňuje?
Bol som optimista. Myslel som si, že konflikt už pôjde lepším smerom a na strane Ruska bude aj vplyvom jeho vlastných ekonomických problémov rásť vôľa dohodnúť sa s Ukrajinou. Bol som však naivný. Zmýlil som sa a nastal horší scenár.
kontroly v oblasti prielivu medzi Čiernym a Azovským morom Rusi zintenzívnili po dostavbe sporného mosta medzi anektovaným Krymom a ruskou pevninou. Čo chce Moskva dosiahnuť?
Mariupoľ je druhý najväčší ukrajinský prístav. Leží na pobreží Azovského mora, cez ktoré sa realizuje štvrtina obchodnej výmeny Ukrajiny. Ak sa Rusom podarí z Azovského mora urobiť akési vnútorné jazero, bude to veľká rana pre hospodárstvo celého regiónu. Dlhší presun tovarov, napríklad do prístavu v Odese, predraží obchodovanie. A v tom spočíva hlavný odkaz Ruska. Sme svedkami uzatvárania Kerčského prielivu pre obchod s Ukrajinou.
po incidente, pri ktorom Rusi zaútočili na trojicu ukrajinských lodí a zadržali dva tucty námorníkov, je v stávke aj bezpečnosť. Čo presne sa pri Kerčskej úžine stalo?
Ukrajinci tvrdia, že ruskej strane oznámili, že chcú plávať do Mariupoľa. No Rusi im neodpovedali, a tak tri ukrajinské vojenské lode, pomocné, nie veľké bojové, plávali ďalej. Zašli aj na územie teritoriálnych vôd v rámci dvanástich námorných míľ od krymského pobrežia, kde si podľa medzinárodného námorného práva štát zachováva suverenitu. K zásahu ruských síl došlo za touto hranicou, pretože Ukrajinci sa začali vzďaľovať. Toto všetko sú zbytočné argumenty, ak vychádzame z toho, že polostrov Krym, ktorý anektovalo Rusko, čím porušilo medzinárodné právo, je stále de iure súčasťou Ukrajiny. V takom prípade ukrajinské lode plávali vo svojich výsostných vodách. Rusko však odvodzuje suverenitu v týchto vodách od anexie Krymu.
ap/sitaÚtok ruskej lode na loď v Kerčskom prielive.
rusi a Ukrajinci v roku 2003 podpísali bilaterálnu dohodu, podľa ktorej majú lode oboch krajín právo na slobodnú plavbu cez úžinu a v Azovskom mori.
Či už sa na to pozeráme z hľadiska námorného práva alebo osobitnej dohody, došlo k porušeniu pravidiel zo strany Ruskej federácie. Ak mali obavy z možného ohrozenia mosta, mali ukrajinské lode eskortovať preč. To by bolo normálne riešenie. Rozhodli sa však silou ukázať, kto je tu pánom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.