Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ach, Ľubľana!

.zuzana Golianová .svet .zásah

Keď som zavesila na fejsbúk výzvu, že plánujem cestu do Ľubľanany a uvítam tipy – čo vidieť, kam ísť, čomu sa vyhnúť – prekvapilo ma, koľko ľudí pozná toto mesto, koľkí z nich sa tam vracajú a koľkí ho radia medzi svoje najobľúbenejšie mestá. Po prvej návšteve sa radím medzi nich. 

Ach, Ľubľana! PIXABAY

aká je Ľubľana? Vo veľkej skratke: je to mesto zelené, bez áut, bezpečné, bohaté na históriu a kultúru, plné kaviarní, galérií a bicyklov. Mesto, kde sa môžete chutne najesť v obyčajnom bistre, na ulici aj v nóbl reštaurácii. Mesto menšej mierky, na pešo, logické, s dlhými ulicami, ktoré smerujú do stredu, mesto do kruhu, v ktorého strede sa týči hrad.  

Môj kompas určovali stavby významného architekta, rodáka z Ľubľany, ktorého velebili tak v Prahe, ako aj vo Viedni, Jože Plečnika (1872 – 1957). Po tom, ako som naživo videla prvú jeho stavbu – Tržnicu – chcela som vidieť všetky; pripútaná ako maget. 

A zrazu som mala na Ľubľane rada všetko. A keď mali v piatok pred prvou adventnou nedeľou rozsvecovať vianočný stromček na námestí, stála som tam celá zamrznutá spolu s tisíckami Ľubľančanov a odpočítavala spolu s nimi – až do momentu, kým sa všetko nádherne nerozsvietilo. Čarovný čas adventu sa pre mňa mohol začať. Zasiahnutá. V Ľubľane. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite