najväčší hladomor v Jemene
V najchudobnejšej krajine arabského sveta pokračujú krvavé boje, hladomor a najväčšia humanitárna kríza súčasnosti. Jemenom, ktorý už vyše tri roky sužuje konflikt, sa šíri cholera, milióny ľudí hladujú, zdravotníctvo skolabovalo a ceny potravín sa zdvojnásobili.
Boje medzi šiítskymi povstalcami podporovanými Iránom a sunnitskou vojenskou koalíciou pod vedením Saudskej Arábie si od roku 2015 vyžiadali tisíce obetí. Viac ako tri milióny ľudí prišli o domov.
Organizácia spojených národov (OSN) však zatiaľ márne hľadá riešenie tohto blízkovýchodného konfliktu, ktorý je v tieni sýrskej vojny. Ak sa boje čím skôr neskončia, už v prvom štvrťroku 2019 sa na pokraji smrti ocitne takmer štrnásť miliónov Jemenčanov.
Trpia najmä deti, podľa humanitárnej organizácie Save the children rastie počet útokov na školy a nemocnice.
vzostup populistov a ohrozenia právneho štátu
Populisti, euroskeptickí demagógovia a politickí extrémisti, ktorí ponúkajú rýchle a jednoduché riešenia na zložité problémy súčasnosti, vlani vo viacerých krajinách upevnili svoje pozície.
Nemali by sme ich podceňovať. Svoje mandáty obhájili ruský prezident Vladimir Putin aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého strana Fidesz má ústavnú väčšinu. V Česku naďalej vládne trestne stíhaný premiér Andrej Babiš a na pražskom hrade sedí proruský prezident Miloš Zeman.
Alternatíva pre Nemecko (AfD) má už poslancov vo všetkých spolkových snemoch a v Taliansku triumfovali hneď dve populistické strany, ultrapravicová Liga a antisystémové Hnutie piatich hviezd. Vo Francúzsku opäť naberá na sile Marine Le Pen.
Rastúci tlak na piliere parlamentnej demokracie či právneho štátu a obmedzovanie slobody tlače i základných ľudských práv predstavujú veľké riziko.
Európska únia, s odchádzajúcou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a oslabeným francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, čelí pred májovými eurovoľbami veľkej výzve – musí zabrániť odklonu od liberálnej demokracie.
sýrska šachovnica veľmocí
Z osemročného konfliktu v Sýrii sa stala šachovnica svetových i regionálnych veľmocí, kde o moc, vplyv, územie či prežitie súperia Iránci, Saudskoarabi, Turci, Kurdi, stúpenci režimu diktátora Baššára al-Asada, teroristi, ale aj Rusi či Američania.
Podľa mimovládnej organizácie Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) si sýrska vojna v roku 2018 vyžiadala zatiaľ najnižší počet obetí, podľa jej údajov vlani v Sýrii zahynulo takmer 20-tisíc ľudí.
No zatiaľ čo sýrsky prezident Asad s pomocou Ruska a Iránu postupne obnovuje svoju vládu nad väčšinou územia, vojna pokračuje a v niektorých častiach Sýrie je čoraz komplikovanejšia. Aj vlani sme boli svedkami chemických útokov či bombardovania nevinných civilistov.
Koncom roka zas americký prezident Donald Trump prekvapivo oznámil, že stiahne z krajiny amerických vojakov. Boj proti teroristom, vrátane džihádistov z organizácie Islamský štát, sa však ešte podľa analytikov ani zďaleka neskončil.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.