západonemecké pohraničné mesto Aachen (v češtine sa používa pomenovanie Cáchy) zažilo zlaté časy v stredoveku najmä vďaka Karolovi I. Veľkému, pre ktorého to bola obľúbená rezidencia. Panovník, prezývaný „otec a prvý zjednotiteľ Európy“, dal v meste postaviť veľkolepý chrám, sám je v ňom pochovaný. Aachenský dóm sa neskôr stal na pol tisícročia miestom korunovácie väčšiny kráľov Svätej rímskej ríše. Aachen ako sídlo dynastie Karolovcov a symbol európskej svornosti si nedávno zámerne vyhliadli aj súčasní lídri Francúzska a Nemecka, prezident Emmanuel Macron a kancelárka Angela Merkel.
V tamojšej korunovačnej sále mestskej radnice za prítomnosti špičiek Európskej únie podpísali novú zmluvu o nemecko-francúzskom priateľstve a spolupráci. Prelomová dohoda, ktorú parížski a berlínski diplomati pripravovali v tichosti a donedávna o nej prakticky nebolo vôbec počuť, má nadväzovať na slávnu Elyzejskú zmluvu. Tú podpísali 22. januára 1963 v Paríži francúzsky generál Charles de Gaulle a nemecký kancelár Konrad Adenauer. Spečatili tak povojnové zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom a potvrdili snahu o bližšiu vzájomnú spoluprácu, a to najmä v oblasti kultúry, jazyka či vzdelávania.
AP/File photo 1963/SITASpolkový kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle po podpise slávnej Elyzejskej zmluvy o priateľstve a spolupráci z roku 1963.
Dnes šéf Elyzejského paláca, prezident Emmanuel Macron, hovorí, že „tí, ktorí zabúdajú na hodnotu francúzsko-nemeckého zmierenia, sa stávajú komplicmi zločincov minulosti.“ Nemecká kancelárka dodala, že „obnovujú základ vzťahu medzi Nemeckom a Francúzskom“. Na čo sa teda Paríž a Berlín zaviazali v novej historickej dohode? A ako to môže zmeniť súčasný geopolitický systém?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.