americký prezident pred zaplnenou sálou v Pentagóne predstavil 17. januára dlhoočakávané a viackrát odložené komplexné hodnotenie americkej protiraketovej obrany (Missile Defense Review). Po predstavení novej bezpečnostnej stratégie (National Security Strategy, 2017) a novej jadrovej stratégie (Nuclear Posture Review, 2018) ide o tretí strategický dokument súčasnej americkej administratívy.
čo je protiraketová obrana?
Najnovšia aktualizácia americkej protiraketovej obrany (PRO) okrem očakávaných záverov a opatrení prináša aj nové koncepty a vízie, ktoré sa stretli so zmiešanými reakciami nielen doma v USA, ale hlavne v zahraničí. Projekt protiraketovej obrany má počiatky ešte v roku 2002, keď vláda prezidenta Georgea W. Busha vypovedala zmluvu SALT I o obmedzení vývoja protiraketových systémov (označovanú aj ako Anti-Balistic Missile /ABM/ Treaty, 1972) uzavretú ešte v sedemdesiatych rokoch s vtedajším ZSSR.
Vtedajšia zmluva v zmysle protokolu z roku 1974 obmedzovala vývoj obranných systémov proti strategickým medzikontinentálnym balistickým raketám na jedno chránené miesto na každej strane. V USA to bol vládny komplex blízko Camp David a v ZSSR to bola Moskva. Taktické obranné systémy neboli limitované, ale tie aj tak chránili len pred balistickými strelami v terminálnej fáze letu, a to ešte nie pred všetkými. Hlavnou argumentáciou Bushovej administratívy na odstúpenie od zmluvy ABM bola ochrana USA a spojencov pred možnosťou limitovaného raketového jadrového útoku menšími potenciálnymi aktérmi, ako napr. Severná Kórea a Irán.
Bush prišiel s týmto programom krátko po útokoch na Svetové obchodné centrum v New Yorku a budovu Pentagónu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.