aká je hlavný odkaz predčasných parlamentných volieb v Španielsku?
Od nástupu demokracie sa v Španielsku prakticky vždy striedali pri moci dve strany – Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) a Ľudová strana (PP) – ktoré získavali dostatok hlasov od voličov na samostatné vládnutie, prípadne potrebovali podporu len od pár menších regionálnych strán. V reakcii na nespokojnosť veľkej časti Španielov s týmito tradičnými stranami, ktoré čelia korupčným škandálom a ďalším problémom, však vznikli nové politické strany, ktoré efektívne vstúpili do boja o hlasy voličov.
V súčasnosti vidíme prakticky päť politických subjektov, ktoré majú potenciál získať viac ako 10 percent hlasov, a to mení celú španielsku politickú scénu a aj pravidlá či možnosti koaličných rokovaní. Rozdielne priority a politické vízie strán totiž znemožňujú uzatváranie dlhodobých dohôd.
„S ľudovcami sú spojené viaceré korupčné škandály, napríklad na Baleárskych ostrovoch, ale aj úplatky, do ktorých bol zapletený aj bývalý španielsky premiér Mariano Rajoy.“
čím dokázal líder socialistov Pedro Sánchez prilákať voličov?
Je to paradoxné, pretože žiadny „kult osobnosti“ u neho nevidím a bol to práve on, kto priviedol socialistickú stranu k relatívne nízkym výsledkom v predchádzajúcich voľbách. Mobilizácia ľavice teda mala skôr iný cieľ, a to zabrániť nástupu pravicových strán k moci. Práve vysoká volebná účasť dopomohla k tomu, že socialisti získali veľký náskok.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.