donald Trump stál pri vstupe do Bieleho domu a čakal na príchod švajčiarskeho prezidenta Ueliho Maurera. Bol štvrtok 16. máj 2019 a nešlo iba o zdvorilostnú návštevu.
Švajčiarsko v Iráne diplomaticky zastupuje Spojené štáty, ktoré tam už desaťročia nemajú veľvyslanca. Zrazu reportér spravodajskej stanice CNN zdiaľky vykríkol na amerického prezidenta otázku, či bude vojna s Iránom.
„Dúfam, že nie,“ lakonicky odpovedal Trump. Podobné vyhlásenie mal pár dní predtým ajatolláh Alí Chameneí. „Žiadna vojna nebude. Nechceme ju ani my, ani oni,“ vyhlásil najvyšší iránsky vodca, ktorý má vo významných politických rozhodnutiach posledné slovo.
„Nemali by sme zabúdať na to, že Irán je teokratická totalita, ktorá sa nezodpovedá ani vlastným občanom.“
Lenže neprešiel ani týždeň a najmocnejší muž sveta na Twitteri pritvrdil. „Ak chce Irán bojovať, bude to oficiálny koniec Iránu. Nikdy viac sa nevyhrážajte Spojeným štátom!“ napísal na sociálnej sieti. Upozornil iránsky režim, že „ak bude útočiť na americké záujmy, bude zničený“. Zakrátko prišla odpoveď.
keď Twitter stíchne, rinčia zbrane
Šéf iránskej diplomacie Mohammad Džavád Zaríf označil Trumpove slová za „narážky na genocídu“ a odkázal mu: „Nikdy sa nevyhrážajte Iráncovi. Skúste rešpekt – funguje to!“
Potom v príhovore k iránskym študentom zrazu otočil aj ajatolláh, keď vyhlásil: „Vy, mladí ľudia, budete svedkami zániku nepriateľov ľudstva – zdegenerovanej americkej civilizácie a Izraela.“
Ebrahim Noroozi/AP/SITA8. jún 2018 Teherán, Irán: Demonštranti pália podobizeň amerického prezidenta Donalda Trumpa počas veľkého protiamerického protestu v iránskej metropole.
Komu by tieto vyhrážky nestačili ako dôkaz, že napätie medzi Washingtonom a Teheránom narástlo do enormných rozmerov, nech upriami pozornosť na rinčanie zbraní v Perzskom zálive.
Americké námorníctvo tam poslalo lietadlovú loď, na základni v Katare pristáli strategické bombardéry a do oblasti mienia Američania presunúť aj protiraketový systém. Špičky iránskych elitných revolučných gárd medzitým dôrazne pripomínajú, že rokovať nemienia a hrozia vypálením rakiet na americkú vojenskú techniku v zálive.
Keby tento konflikt prepukol, bola by to katastrofa. „Vojna s Iránom by bola dlhá a krvavá, popri sunnitskom radikalizme by povzbudila aj ten šiítsky,“ hovorí pre .týždeň česká tlmočníčka z perzštiny a expertka na Irán Lenka Hrabalová.
„Zastrašovanie sa môže stať pre Irán zámienkou na útok proti americkým cieľom.“
Pripomína, že po vojenskej stránke majú Spojené štáty nepochybne navrch a vyše 80-miliónová islamská republika je prakticky zo všetkých strán obklopená desiatkami amerických základní. Lenže aj keby Američania vyhrali, bolo by to pre nich Pyrrhovo víťazstvo.
Začiatkom mája získala americká strana – podľa jej tajných služieb – dôkazy o tom, že Irán a jeho spojenci pripravujú útoky proti záujmom Spojených štátov. Američania zareagovali presunom vojenskej techniky a vojakov. Nádejali sa, že politika zastrašovania pomôže.
Problém je, že vznikol začarovaný kruh, keď sa práve zastrašovanie môže stať pre Irán zámienkou na útok proti americkým cieľom. A je tu aj dávnejšie pozadie.
Iranian Presidency Office/Mohammad Berno/AP/FILE/SITA13. január 2015 Bandar Bushehr, Irán: Iránsky prezident Hassan Rúhání na návšteve jednej z iránskych jadrových elektrární.
Pre lepšie pochopenie súčasného napätia nemožno opomenúť podstatné jablko sváru – medzinárodnú jadrovú dohodu šiestich veľmocí (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Čína) podpísanú s Iránom v roku 2015. Lepšie povedané, pozrime sa na to, čo z tejto dohody zostalo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.