vynikajúco sa to ukázalo počas návštevy poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Spojených štátoch. Nejde len o to, že sa konala v roku, keď si Poľsko pripomína 20. výročie svojho vstupu do Severoatlantickej aliancie a 30. výročie pádu komunizmu. Ide najmä o to, že poľská rola v NATO nie je vecou histórie ani formálneho prikyvovania.
Poliaci majú svoje vnútropolitické problémy, ale ich vláda nespochybňuje ani slovami, ani činmi, že Poľsko je súčasťou Západu a jeho bezpečnostných štruktúr. Nelavíruje, netoleruje lavírovanie a nekoketuje s bláznivými predstavami o neutralite či „moste“ medzi Východom a Západom. Nehanbí sa za to, že je americký spojenec a neusiluje sa bočnými cestičkami nadväzovať nadštandardné kontakty s Ruskom. V tomto je Poľsko principiálne a v tom by si z neho mali brať krajiny V4 príklad.
v septembri rozpaky, teraz hrdosť
Podstatnou časťou návštevy prezidenta Andrzeja Dudu vo Washingtone bolo podpísanie dôležitého dokumentu, spoločnej deklarácie lídrov USA a Poľska, kde sa potvrdzuje ich vzájomná spolupráca v oblasti obrany. V rámci tejto deklarácie bola Poľsku prisľúbená nová infraštruktúra, určená pre pobyt ďalšej tisícky príslušníkov amerických ozbrojených síl na jeho území.
Mimo rámca deklarácie, ale takisto dôležité je, že Poľsko si od USA objednalo tridsaťdva stíhačiek F-35. Dve stíhačky tohto typu slávnostne preleteli nad Bielym domom vtedy, keď tam bol poľský prezident. Bol to pre Poliakov moment plný hrdosti. A možno to bola z americkej strany aj reakcia a oprava čohosi, čo sa stalo pred necelým rokom.
Vtedy, v septembri 2018, bol tiež Andrzej Duda na oficiálnej návšteve USA. Podpísal tam s Donaldom Trumpom bilaterálnu dohodu o strategickej spolupráci – čo bola samo osebe významná vec. Fotografia z podpisovania tejto dohody, na ktorej Donald Trump sedí za svojím stolom a Andrzej Duda pri tom stole stojí a v predklone signuje dokument, však vyvolala v Poľsku búrlivú kritiku. Opozícia vyčítala Dudovi, že si v Bielom dome nevymohol nejakú dôstojnejšiu podobu podpisovania, že na tom zábere pôsobí ako „prosebník“ a že to celé symbolizuje „bezprecedentný pád“ prestíže Poľska.
Skutočnosť bola taká, že samo podpísanie dohody bolo potvrdením prestíže Poliakov a ich dôležitosti ako spojenca Američanov. Vnútropolitické pnutie v Poľsku je však dlhodobo na maxime, takže munícia do prestreliek medzi vládou a opozíciou sa berie odvšadiaľ, kde sa dá, často bez ohľadu na objektívnosť. Z dnešného pohľadu je vtedajšia naťahovačka o to, či mal Duda stáť, alebo sedieť, alebo či malo byť podpisovanie bilaterálnej dohody o strategickej spolupráci zorganizované veľkolepejšie, smiešna. Dôležité je, že dohoda bola podpísaná.
„Štáty bývalého sovietskeho bloku, ak majú pud sebazáchovy, musia naplno prijať svoju pozíciu v NATO.“
A pre tých, ktorí majú radi slávnostné momenty: prelet stíhačiek nad Bielym domom na počesť Andrzeja Dudu, ktorý sa odohral teraz, sa dá brať aj tak, že Američania vedome naprávali to malé diplomatické faux pas zo septembra. Tak či onak, potvrdili, že si Poliakov ako spojencov ctia. Ale pre celú východnú a strednú Európu je podstatnejšie, že potvrdili, ako si ctia aj NATO, jeho zásady a transatlantické záväzky. Len na okraj, Poľsko si svoje záväzky voči NATO plní stopercentne.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.