pôsobilo to ako nekonečné rokovanie, no v politicky roztrieštenej Európe sa kompromis nehľadá ľahko. V Nemecku vládnu konzervatívci, vo Francúzsku progresívec Macron, v Španielsku socialisti a v Taliansku nacionalistickí populisti. K tomu pridajte pestrofarebné vlády v menších štátoch – od radikálnej ľavice (Grécko) po ultrakonzervatívnych autokratov (Maďarsko, Poľsko) a máte dokonalú výbušnú zmes.
Dlhé rokovania však nie sú v EÚ ničím výnimočným, stačí si spomenúť na nočné samity počas finančnej krízy či zachraňovanie Grécka. Keď sa pred piatimi rokmi hľadala zhoda na Jeanovi-Claudovi Junckerovi, trvalo to dlhšie ako teraz. Únia je dnes zaiste politicky roztrieštenejšia, než bývala. Stále však platí, že politici sa napokon dokážu zhodnúť.
kompromis, ako vždy
Nominácia Ursuly von der Leyen prišla po odmietnutí dvoch predchádzajúcich kandidátov ako správa z jasného neba. Jej meno sa spočiatku vôbec neskloňovalo a nemecké médiá píšu o senzácii. V princípe však úplne zapadá do rovnice. Je žena, z konzervatívnej strany, Nemka, nikdy nahlas nekritizovala žiaden štát EÚ (vrátane V4) a má viac politických skúseností ako potupený, neúspešný kandidát európskych ľudovcov Manfred Weber.
„Štáty Vyšehradskej štvorky sa pri rokovaniach tvárili ambiciózne, no napokon odišli naprázdno.“
Za Ursulu von der Leyen hlasovali všetky štáty s výnimkou Nemecka. Znie to zvláštne, no má to dva prosté dôvody. Berlín nechce, aby sa príliš hovorilo o jeho dominancii v Európe a svoje tiež zohrala domáca politika. Merkelovej koaličný partner, sociálni demokrati, sú s vývojom nespokojní. O Ursule von der Leyen hovoria ako o najslabšej ministerke a dokonca hrozia pre jej nomináciu odchodom z vlády. Von der Leyen okrem toho doma čelí obvineniam za údajné mrhanie verejnými zdrojmi. Napriek všetkému sa neočakáva, že by jej cestu do čela Európskej komisie niekto zablokoval.
Lídri členských štátov sa dohodli aj na ďalších top postoch. Za nového predsedu Európskej rady zvolili belgického premiéra Charlesa Michela. Španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell bude mať na starosti zahraničné veci a guvernérkou Európskej centrálnej banky bude šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagarde. Tá zohrala dôležitú úlohu pri zachraňovaní Grécka.
Nomináciu Ursuly von der Leyen musí ešte odobriť Európsky parlament. Hlasovať bude počas tretieho júlového týždňa a napriek miernej kritike jej nomináciu s najväčšou pravdepodobnosťou schvália. Europarlament si už zároveň odhlasoval svojho nového predsedu – talianskeho sociálneho demokrata a bývalého novinára Davida Sassoliho. V Európskej únii nastala veľká výmena stráží.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.