v stredu 10. júla sa prezidentka Zuzana Čaputová stretla s čínskym ministrom zahraničia a štátnym radcom (v Číne ide o post vyšší od ministra) Wang Yi, ktorý bol na stredoeurópskom turné.
Okrem obligátnej diskusie o vzájomných hospodárskych vzťahoch a globálnych problémoch ako klimatické zmeny sa Čaputová dotkla aj stavu ľudských práv v Číne.
Podľa oficiálneho vyjadrenia paláca Čaputová „vyjadrila, v súlade so spoločnou pozíciou EÚ, znepokojenie a obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne a zo zadržiavania právnikov a ľudskoprávnych aktivistov, ako aj z postavenia etnických a náboženských menšín.“
Čaputovej znepokojenie si vyslúžilo okrem pozornosti svetových médií aj pozornosť od poslanca Ľuboša Blahu (SMER-SD), komunistu a predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti, ktorý sa na facebooku obul do Čaputovej.
Odhliadnuc od typických invektív a útokov ad hominem, Blahovo vnímanie čínsko-slovenských vzťahov a vplyvu prezidentky na ne je na míle vzdialené realite.
v čom sa Blaha mýli?
Blahov status obsahuje tri skutkové tvrdenia o slovensko-čínskych vzťahoch, v ktorých sa buď mýli,alebo zavádza:
- Kiskovo stretnutie s Dalajlámom popiera slovenskú zahraničnopolitickú líniu a poškodilo vzťahy Slovenska s Čínou
- Čaputovej kritika je pre rozvoj slovenských vzťahov s Čínou horšia ako stretnutie s Dalajlámom a povedie k zhoršeniu slovenského exportu do Číny
- Kritika stavu ľudských práv v Číne je zasahovaním do vnútorných záležitostí Číny, pričom lídri EÚ sa kritike ľudských práv v Číne vyhýbajú v prospech budovania obchodných vzťahov
kiska a Dalajláma
Blahovo tvrdenie, že Kiskovo stretnutie s Dalajlámom v októbri 2016 zlikvidovalo slovenské vzťahy s Čínou, nie je založené na objektívnych dátach.
Vzájomné vzťahy Slovenska a Číny existujú v zásade v dvoch rovinách: politickej a ekonomickej. Kiskovo stretnutie s Dalajlámom síce dočasne spôsobilo ochladnutie vzťahov na politickej úrovni, faktom zostáva, že tieto vzťahy ani predtým neboli výrazne rozvinuté.
„Kiskovo stretnutie s Dalajlámom nespôsobilo pre slovenský export do Číny žiadnu katastrofu.“
Slovensko-čínske vzťahy existujú hlavne v rovine ekonomickej. Medzi dobrými politickými a ekonomickými vzťahmi s Čínou pritom neexistuje žiaden jasný vzťah. V prípade Slovenska sa dokonca hospodárske vzťahy po Kiskovom stretnutí s Dalajlámom zlepšili.
Údaje Svetovej banky o slovenskom exporte do Číny ukazujú, že po stretnutí Kisku s Dalajlámom slovenský export do Číny rástol. Kým v roku 2015 podľa Svetovej banky Slovensko vyviezlo do Číny 1,13 mld. USD a v 2016 1,26 mld. USD, rok po schôdzke sa slovenský export narástol na 1,38 mld.
USD a v minulom roku na niečo vyše 1,5 mld. USD (za rok 2018 ide o údaj Ministerstva hospodárstva SR). Je teda zrejmé, že Kiskovo stretnutie s Dalajlámom nespôsobilo pre slovenský export do Číny žiadnu katastrofu.
Branislav Bibel/SITA17. jún 2019 Bratislava, Slovensko: Predseda Výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha počas stretnutia parlamentných výborov pre európske záležitosti krajín V4 + Srbsko na Bratislavskom hrade.
To isté platí aj pre objem čínskych investícií na Slovensku. Tie boli podľa Národnej banky Slovenska v roku 2016 na úrovni cca. 25 mil. EUR, pričom o rok neskôr (t. j. rok po stretnutí) sa objem čínskych investícií na Slovensku takmer zdvojnásobil, keď sa dostali na úroveň až 45 mil. EUR.
Paradoxne, pokiaľ došlo k akejkoľvek likvidácií slovensko-čínskych hospodárskych vzťahov, došlo k nej ešte pred Kiskovým stretnutím s Dalajlámom. Slovensko sa v roku 2012 s vidinou zvýšenia exportov do Číny prihlásilo k tzv. iniciatíve 16+1 združujúcej Čínu so štátmi strednej a východnej Európy (a od tohto roku aj Grécko).
Napriek pôvodnému očakávaniu však slovenský export do Číny od roku 2011 začal klesať, pričom počas piatich rokov poklesol až o 950 mil. USD (pokles o 45 % oproti roku 2011) a rásť začal opäť až od roku 2016, t. j. v roku stretnutia s Dalajlámom).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.