vo Vietname stále zúrila nepopulárna vojna a Nixonovi nepriala ani ekonomika. Medzi demokratmi sa zdal favoritom senátor Muskie, ktorý v roku 1968 kandidoval ako dvojka s Hubertom Humphreym. Kedže víťazstvo bolo takmer isté, demokrati usúdili, že prezidentské voľby by nemali byť len referendom o Nixonovi, ale aj súťažou odvážnych myšlienok. Nominantom sa nakoniec nestal Muskie, ale George McGovern – ľavičiar, ktorého protivojnový zápal odrážal ducha vtedajších univerzitných kampusov. Navrhoval odchod z Vietnamu, veľké škrty v obrannom rozpočte a univerzálny základný príjem.
Výsledok? Vo voľbách sa Nixonovi podarilo čosi nevídané. Vyhral v 49 štátoch a získal 520 voliteľov v porovnaní s McGovernovými 17.
Keďže voličská polarizácia je dnes silnejšia, tak masívne obraty na jednu alebo druhú stranu sú ťažko predstaviteľné. Trump je tiež výrazne menej populárnym politikom než onehdy nenávidený Nixon. Na druhej strane, americkej ekonomike sa dnes darí a prízrak irackej vojny na americkú politiku sa nedá porovnať s realitou povinnej služby vo Vietname.
Cieľ demokratov by mal byť jednoduchý. Stačí otočiť niekoľko štátov ako Pensylvániu, Michigan či Wisconsin, ktoré sa vo voľbách v roku 2016 veľmi tesne postavili za Trumpa. Minuloročné midtermy ukázali, že sa to dá – a ukázali tiež ako na to. Voľby do Kongresu priniesli niekoľko desiatok umiernených tvárí, ktoré porazili republikánov práve v oblastiach, ktoré sa predtým posunuli od Obamu k Trumpovi: spomeňme len Conora Lamba v Pensylvánii či Abigail Spanberger vo Virgínii.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.