hlavy etnicky organizovaných strán, ktoré zastupujú Srbov, Chorvátov a Bosniakov (Moslimov), podpísali dohodu na stretnutí sprostredkovanom šéfom delegácie EÚ v Sarajeve Larsom-Gunnarom Wigemarkom, informovala tlačová agentúra AFP.

Jednou z hlavných prekážok bol ich rozdielny postoj k NATO - Srbi sú proti vstupu krajiny do tejto vojenskej aliancie, zatiaľ čo ostatné dve strany sú za to, aby sa Bosna stala jej súčasťou. V dohode sa spomína aj vágny záväzok pokračovať v rozvíjaní vzťahov s NATO.

Hovorkyňa EÚ Maja Kocijančičová výsledok rokovaní privítala ako „významný krok vpred“. Lídrov zároveň vyzvala, „aby pokračovali vo vytváraní úradov a bez ďalšieho odkladu umožnili fungovanie všetkých inštitúcií“.

Srbský spoluprezident Milorad Dodik, nekompromisný nacionalista, upozornil, že krajina má na vytvorenie vládneho kabinetu - nazývaného rada ministrov - 30 dní. „Ak sa tak nestane, dosiahnutá dohoda prestane platiť,“ dodal.

Od ukončenia etnického konfliktu v 90. rokoch je Bosna spravovaná prostredníctvom zložitého systému prekrývajúcich sa administratív, čo často vedie k politickej paralýze. V krajine totiž naďalej pretrvávajú etnické napätie a nacionalizmus.

Krajina je rozdelená na dva poloautonómne regióny - jednému dominujú Srbi, ďalšiemu Chorváti a bosnianski Moslimovia. Obe entity spája slabá ústredná vláda vrátane trojitého prezidentského úradu, v ktorom je zastúpený srbský, chorvátsky a moslimský člen.