ako v stredu informovala agentúra DPA, Mullis bol ostatnými vedcami považovaný za „neskroteného génia“.
Nositeľom Nobelovej ceny sa stal v roku 1993 za to, že spolu s kolegami vyvinuli a zdokonalili techniku nazývanú polymerázová reťazová reakcia (PCR). Výsledkom PCR je obrovské množstvo kópií pôvodnej sekvencie DNA. Táto metóda je taká citlivá, že dokáže odhaliť i jedinú molekulu DNA vo vzorke.
Ide o jeden z najdôležitejších vedeckých vynálezov 20. storočia, ako aj o objav, ktorý napr. vedcom poskytol možnosť študovať DNA zo 40.000 rokov starého zamrznutého mamuta. PCR je nápomocná aj pri identifikácii podozrivých zo spáchania trestného činu. Ide súčasne aj o techniku, ktorú využil i Hollywood pri „oživovaní“ dinosaurov z fosílnej DNA vo filme Jurský park.
DPA napísala, že Mullis bol nekonvenčný, výrečný a nepokojný muž, ktorý sa vymykal obrazu vedca oceneného Nobelovou cenou. V jednom z novinových rozhovorov sa priznal, že v ráno, keď sa dozvedel, že sa stal laureátom Nobelovej ceny, bol opitý. V reakcii na správu o svojom vedeckom úspechu si vraj šiel zasurfovať.
Mullis bol vysoko oceňovaný za výsledky dosiahnuté v oblasti molekulárnej genetiky, ale bol veľmi kritizovaný za podporu niektorých svojich názorov.
Tvrdil napríklad, že vírus imunitnej nedostatočnosti človeka (HIV) nevyvoláva syndróm získanej nedostatočnosti (AIDS), i keď neskôr uznal, že v tejto veci pochybil. Dôveryhodnosť vo vedeckých kruhoch si naštrbil aj tým, že teóriu o globálnom otepľovaním označoval za podvod a za ilúziu považoval aj úbytok ozónovej vrstvy.
„Bol to nespútaný mysliteľ,“ uviedol Mullisov priateľ Kirston Koths, ktorý si zaspomínal, že mnohé najzaujímavejšie rozhovory vo svojom živote viedol práve s Mullisom. Spomenul si napr. na diskusiu o gine a toniku, pričom poznamenal, že Mullis mal dar vidieť veci v nezvyčajných súvislostiach.
Veľký záujem o vedu a výskum mal Mullis už ako tínedžer. Na vysokej škole študoval chémiu. Po jej absolvovaní v roku 1966 navštevoval Kalifornskú univerzitu v Berkeley, kde si urobil doktorát z biochémie. Tam sa začal aj zaujímať o halucinogény vrátane LSD. Bola to práve táto látka, ktorej užívanie Mullisom v roku 1995 spochybnilo jeho svedectvo v súdnom procese s hráčom amerického futbalu, neskôr komentátorom a hercom OJ Simpsonom, keď mal vypovedať v prospech obžalovaného. Simpsonovi právnici následne museli zmeniť celú svoju stratégiu.
V roku 1998 Mullis vydal svoju autobiografiu "Dancing Naked in the Mind Field", v ktorej opísal svoje excentrické nápady a dobrodružstvá, pričom ešte viac posilnil svoju povesť čudáka, keďže bránil astrológiu a popisoval mimozemské stretnutie.
Mullis uvažoval aj o svojich dosiahnutých vedeckých úspechoch. V rozhovore pre časopis Parade však povedal, že podľa jeho názoru „skutočne dobrá veda sa nerodí z tvrdej práce“, ale dobré nápady často prichádzajú od ľudí z úzadia, ktorí vedia byť hraví.
Ako dodala DPA, Mullis zomrel 7. augusta vo svojom dome v Newport Beach v štáte Kalifornia na zlyhanie srdca a dýchacích ciest.