v nedávnom období by sa podľa pozorovania sociálnych sietí zdalo, že stále niekde niečo horí a že stále niekde nejaký ten požiar ignorujú. „Keď horelo Notre Dame, všetci prispievali, keď horí Sibír, svet sa obracia chrbtom,“ prehovárali nám vyčítavé meme do svedomia – ako keby sme klikmi mohli liať vodu na sibírske požiare. O Sibíri sa, samozrejme, nemlčalo. A písalo sa aj o požiaroch v Amazónii, ba ešte skôr, ako ich francúzsky prezident Emmanuel Macron označil za jav, ktorý nás pripravuje o „pľúca Zeme“.
príroda vs. človek
Požiar je v prírode bežným javom. Dávno predtým, ako sa na planéte objavil človek, pohlcovali plamene flóru aj faunu, eliminovali organizmy od tých mikroskopických až po obrov živočíšnej ríše. Stačil náhodný blesk a vznikali požiare. Niektoré mali obmedzenú pôsobnosť a čoskoro vyhoreli, iné sa rozrástli do rozmerov kataklizmy.
Prítomnosť človeka, samozrejme, zmenila situáciu. Ľudia po stáročia používajú oheň ako pomocníka pri čistení porastov, ich klčovaní alebo ozdravovaní. Občas sa pomoc ohňa vymkne pod kontroly. A ľudský faktor prispel k počtu požiarov aj inak ako zámerným využívaním plameňov. Náhodné rozpútanie ohňa v lese či v trávnatom poraste býva neraz dôsledkom ilegálneho zakladania táborákov alebo ponechania odpadu v suchej oblasti – potom stačí lúč slnka cez „šošovku“ sklenej fľaše a vysušené krovie naokolo.
Eraldo Peres/AP/SITA26. august 2019 Jacunda National Forest, Brazília: Oheň v Amazonskom pralese pomáhala hasiť aj armáda, pomôcť chceli viaceré krajiny.
Dodnes sú oblasti, v ktorých je pravidelný výskyt požiarov súčasťou prírodných cyklov. Spomínaná Sibír je príkladom regiónu, kde sa požiare opakujú periodicky a zapríčiňujú ich vysoká teplota vzduchu, suché búrky bez zrážok a celkový nízky zrážkový stĺpec.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.