V Izraeli sú opäť voľby, kandiduje takmer 40 strán. Netanjahu bojuje o politické prežitie

prečo sú tento rok v Izraeli už druhé voľby?

Prvýkrát v dejinách Izraela sa stalo, že sa predčasné parlamentné voľby konajú už druhýkrát v tom istom roku. Dlhoročný premiér a šéf strany Likud Benjamin Netanjahu totiž po tesnom víťazstve v aprílových predčasných voľbách nedokázal vytvoriť stabilnú vládu v 120-člennom Knessete, teda izraelskom parlamente.

Snahy o vytvorenie vlády, ktorá by mala v parlamente väčšinu, mu zmaril bývalý minister obrany Avigdor Lieberman zo sekulárnej pravicovej strany Izrael, náš domov (Jisrael bejtejnu). Odmietol totiž požiadavky ultraortodoxných židovských strán a trval na schválení návrhu zákona o povinnej vojenskej službe pre ultraortodoxných židov.

„Premiér Netanjahu vyhlásil, že chce anektovať úrodnú časť Západného brehu Jordánu a oblasti na sever od Mŕtveho mora.“

Následne sa Benjamin Netanjahu, ktorý je vo funkcii premiéra viac než desať rokov, rozhodol využiť svoje vplyvné postavenie, prijal zákon o rozpustení parlamentu a vyzval na usporiadanie ďalších predčasných volieb. 

aké témy ovládli predvolebnú kampaň?

Najdlhšie slúžiaci premiér v izraelských dejinách Benjamin Netanjahu bojuje o svoje politické prežitie, a tak ako pred minulými voľbami, aj teraz sa rôznymi kontroverznými vyhláseniami či sľubmi prihovára ultrapravicovým a nacionalistickým voličom.

Napríklad vyhlásil, že ak vyhrá a zostaví stabilnú vládu, anektuje strategicky významnú a úrodnú časť Západného brehu Jordánu a oblasti na sever od Mŕtveho mora. Za tieto vyjadrenia Benjamina Netanjahua skritizovali predstavitelia Palestínskej samosprávy, špičky OSN, EÚ, Ruska aj lídri viacerých arabských krajín.

Oded Balilty/AP/SITALíder centristického bloku Modrá a Biela, bývalý náčelník generálneho štábu Benny Ganc, je aj v týchto voľbách hlavným vyzývateľom premiéra Benjamina Netanjahua.

Izrael okupuje Západný breh Jordánu od šesťdňovej vojny v roku 1967. Z pohľadu medzinárodného práva sú židovské osady postavené na týchto územiach ilegálne a bránia pokračovaniu mierového procesu s Palestínčanmi.

Väčšina Izraelčanov pritom, podľa prieskumov, podporuje súčasné status quo, založené na mierovej dohode z Osla z roku 1993, ktorá údolie dočasne zverila pod izraelskú kontrolu.