Justin už nie je „in“

v čom škandál spočíva? Predovšetkým v paradoxe. Justina Trudeaua, ktorý bol označený za prvého „instagramového premiéra“ a ktorý svoj imidž cielene budoval strategickými fotografiami a memami, teraz pohrýzli vlastné fotografie z minulosti. A navyše ikona progresívneho politika, akou Trudeau bol, pôsobí čoraz menej dôveryhodne. (To nie je úplná novinka ani výsledok tohto jediného prešľapu, ale k tomu sa ešte dostaneme.)

len výstrelok politickej korektnosti?

Tento najnovší prešľap je o tom, že Justin Trudeau sa približne pred dvadsiatimi rokmi bavieval na maškarných večierkoch tým, že s načiernenou tvárou prišiel napríklad „za Aladina“. Alebo v prestrojení za černocha spieval rokenrol. Podobných príležitostí bolo viac, nie všetky chce kanadský premiér priznať – najskôr, keď médiá zverejnili jeho aladinovskú fotografiu, vyhlásil, že sa takto vystrojil len ten jediný raz. Lenže potom sa vynorili ďalšie fotoobjavy – konkrétne dva zábery z celkom iných príležitostí a s celkom iným čiernym maskovaním, a Justin Trudeau sa už vykrúcal, že si nepamätá, koľkokrát sa pre obveselenie okolia vyštafíroval spôsobom, ktorý sa na severnej polovici amerického kontinentu označuje ako blackface či brownface.

V čom je problém s takýmito maskami? Blackface či brownface sa za oceánom pokladá za veľký prehrešok proti dobrým mravom. Blackface totiž odkazuje na éru, keď v maskovaní za černochov vystupovali bieli umelci, napríklad komici, a uťahovali si z nich spôsobom, ktorý bol všetko iné, len nie láskavý. Takýto typ humoru brnkal na struny hrubosti a rasizmu, takže sa dá pochopiť, prečo ho dnes už slušná spoločnosť nepovažuje za normálny.

Je jasné, že Európania americkú a kanadskú kritiku blackface nie celkom chápu. Majú pocit, že je to iba výstrelok politickej korektnosti.  A tak skúsme malý myšlienkový experiment pre priblíženie tejto témy našej realite – asi by nás netešilo, keby niekto prišiel na párty v prestrojení za „židovského úžerníka“ či inú stereotypnú a negatívnu karikatúru, ktorú už v dejinách neraz zneužili na spôsobovanie utrpenia celým skupinám ľudí.

Samozrejme, je dôležité zachovať si racionálny úsudok, preto dodajme, že použiť osamotený prehrešok typu blackface na odpálenie celej politickej či profesionálnej dráhy je absurdné a predstavuje to akurát tak príklad nepomernej optiky, aká sa dnes v médiách často používa – optiky, skrz ktorú sa malá necitlivosť stavia na roveň obrovským svinstvám a nešikovné vyjadrenie môže človeka zničiť rovnako ako desivá nemorálnosť.