heslá ako „Stand with Hong Kong!“ skandovali s demonštrantmi aj okoloidúci na chodníkoch, autá rytmicky trúbili zo spolupatričnosti. Nikto nešomral, nikto tej mase ľudí, prevažne mladých a oblečených v čiernom, nevykrikoval výčitky, že spomaľuje premávku.
Prevládla akási špecifická atmosféra, ktorá spojila metropolu Veľkej Británie s maličkou krajinou na druhom konci sveta, ktorá k nej kedysi tiež patrila.
Hlavnú časť demonštrujúceho prúdu stoviek ľudí tvorili Číňania – honkonskí alebo nehonkonskí, v tej chvíli to bolo jedno. Boli za Honkong. Spolu s nimi kráčali aj mnohí Briti či Európania, niesli transparenty s nápismi „Neverte Číne“, „Osloboďte Hongkong“, „Proti činacistom“, „Hongkong nie je Čína“.
„Odovzdanie Hongkongu do rúk komunistickej Číne bola zo strany Británie chyba, ktorú v čase, keď sa odohrala, nahlas pomenúvalo len veľmi málo ľudí.“
Mali na tvárach rúška na znak spolupatričnosti s protestujúcimi, ktorí na uliciach Hongkongu musia znášať útoky slzným plynom. To ešte nebolo známe, že bude aj horšie. Že hongkonské ozbrojené jednotky použijú proti demonštrantom aj ostrú muníciu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.