alan je Kurd, žije vo Veľkej Británii. „Celá moja rodina je z územia, ktoré teraz tvorí Iracký Kurdistan,“ hovorí. Alana poznám prostredníctvom jeho priateľky, Slovenky. Je to rozhľadený muž, hrdý kurdský vlastenec, slobodomyseľný človek. Takých ako on, Kurdov žijúcich v diaspóre, je na Západe veľa.
Celkový počet Kurdov ťažko presne stanoviť, odhady spomínajú 35 až 45 miliónov. Hoci sú Kurdi takí početní, nemajú štát – žijú na území, ktoré obývajú od vekov, ono je však hranicami rozdelené medzi dnešné Turecko, Irán, Irak a Sýriu (jej sever). Časť Kurdov žije v Európe, najviac z tejto diaspóry tvorí približne milión a pol Kurdov v Nemecku.
svet na nás zase zabudne
Alan sa usadil v Británii, kde je Kurdov len asi päťdesiattisíc. „Ja a moja sestra sme sa narodili v Kirkuku,“ vysvetľuje, „ale vyrástli sme v Slemani.“ To je dnešný Iracký Kurdistan.
„Zo Slemani som odišiel ako štrnásťročný v roku 1996. Sestre sa podarilo vysťahovať krátko potom.“ Majú ešte mladšieho brata, ten však bol v tom období príliš malý na takú cestu. Alanovi trvalo približne tri mesiace, kým docestoval k príbuzným do Švédska. Vo Švédsku je Kurdov v súčasnosti okolo 63-tisíc.
„Moji rodičia aj mladší brat stále žijú v Irackom Kurdistane,“ vysvetľuje Alan. Naposledy sa s rodičmi a bratom videl pred tromi rokmi a dúfa, že ak všetko vyjde, navštívi ich tento rok. Za šťastie v tejto súvislosti považuje, že sa teraz o svoju rodinu nemusí báť. Približne od roku 2001 je totiž Slemani už pomerne bezpečné.
Iracký Kurdistan je dnes oázou pokoja a prosperity v regióne, kde je nesmierne ťažké vydobyť si aj niekoľkoročnú nerušenú existenciu. A zároveň je to jediný Kurdistan, ktorý jestvuje – aj keď to nie je samostatný štát, ale autonómia. Je však v rámci Iraku rešpektovaný, má vlastnú vládu a Kurdi tam žijú bez utláčania. To je oveľa viac, než v čo mohli v priebehu svojich dlhých dejín dúfať. Kurdi na území Turecka, Sýrie, Iránu však také šťastie nemajú. Ich práva často nie sú rešpektované, o autonómii už ani nehovoriac.
Na otázku, čo si Kurdi v diaspóre myslia o rozhodnutí Donalda Trumpa stiahnuť americké jednotky zo zóny pri Turecku, kde ozbrojení Američania predstavovali síce symbolickú, ale dôležitú zábezpeku pre Kurdov pred Turkami, Alan posmutnie. „Je mi veľmi ľúto, že sa takéto veci stále stávajú, stále opakujú,“ zdôrazní. „Ale hoci je to zatiaľ téma pre médiá, podľa mňa sa to čoskoro zametie pod koberec tak ako už veľakrát v predtým. Zvyšok sveta – s malými výnimkami – na tento Trumpov krok čoskoro zabudne.“
Stotožňuje sa s mienkou mnohých, že Trumpovo stiahnutie amerických vojakov zo zóny na hraniciach Turecka a Sýrie je zrada. Že Kurdi boli využití ako spojenci proti Islamskému štátu a odkopnutí, len čo to prestalo byť výhodné.
„Toto sa nám stáva stále,“ dodá. No na otázku, či Kurdi teraz prestanú veriť Západu, pokrúti hlavou. „Myslím si, že sa Kurdi dajú znovu využiť. Je dosť pravdepodobné, že časom sa dajú presvedčiť, aby Západu znovu uverili. Som Kurd, takže to môžem o nás takto povedať: Kurdi sú veľmi dôverčiví, takmer naivní. Asi aj preto, lebo, ako sa hovorí, nádej nikdy nezomiera. To platí aj o nádeji Kurdov. Po čase sa nám zase trochu pozaliečajú, my sa dáme presvedčiť a všetko bude ako predtým. Už sa to v minulosti udialo.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.