v Česku prichádza k absolútnemu rozpadu vzťahov s Čínou. „Reštart“ politiky voči Číne, ktorý začal prezident Miloš Zeman a sociálnodemokratická vláda v rokoch 2013 – 2014, zlyhal na plnej čiare. Očakávania v podobe stoviek miliárd čínskych investícií sa nenaplnili a východoázijská mocnosť ostáva marginálnym investorom. Čínska spoločnosť CEFC, ktorá väčšinu investícií zastrešovala, sa dostala do dlhových problémov a jej zakladateľ Jie Ťien-ming zmizol za oponou protikorupčného vyšetrovania. Vzájomný obchod síce zaznamenal významný nárast, dovoz z Číny však dnes prevyšuje vývoz z Česka až desaťnásobne.
K neuspokojivým ekonomickým výsledkom sa pridala zmena politických nálad a rastúce bezpečnostné obavy. Nový pražský primátor Zdeněk Hřib vypovedal sesterskú zmluvu s Pekingom, uzavretú ešte za predchádzajúcej garnitúry. Kameňom úrazu bol článok o podpore „politiky jednej Číny“, o ktorého vyňatí Peking odmietol diskutovať. Čína na zrušenie zmluvy reagovala ostrými vyjadreniami a rušením koncertov českých hudobných telies v Číne. Tvrdú reakciu Číny vyvolalo i varovanie Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB) o rizikách spojených so zapojením čínskych technologických firiem do budovania 5G sietí. Pred bezpečnostnými hrozbami plynúcimi zo vzťahov s Čínou pravidelne varujú i české spravodajské služby.
K tomu všetkému sa pridali odhalenia z posledných mesiacov. Podľa zistení českého webu Aktuálně.cz čínska ambasáda na Karlovej univerzite skryto financovala konferencie, ako aj univerzitný kurz o čínskom projekte Novej hodvábnej cesty. Odhalenia poukázali na riziko čínskeho vplyvu v akademickej sfére.
politické siete a biznis
Zmena českej politiky voči Číne po roku 2013 prišla náhle. Česko bolo dovtedy jedným z najväčších kritikov čínskeho režimu pre ľudské práva a pravidelne prichádzalo do konfliktu s Pekingom pre otázky Tibetu či Taiwanu. Po „reštarte“ však česká zahraničná politika opustila svoju ľudskoprávnu tradíciu s vidinou zlepšenia ekonomických vzťahov a českí politici na čele s prezidentom Zemanom sa predháňali v poklonkovaní Pekingu. Za obratom českej politiky však treba hľadať čiastkové záujmy politických a ekonomických elít.
Čína si v Česku vybudovala úctyhodne širokú sieť podporovateľov v politickej sfére, a to nielen medzi aktívnymi politikmi. Bývalí premiéri Petr Nečas a Jiří Paroubek či exprezident Václav Klaus sa stali spoľahlivými obhajcami čínskych záujmov. Expremiér Nečas napríklad po odchode z funkcie prešiel do biznisu, kde lobuje za projekty v rámci projektu Novej hodvábnej cesty. Najväčšou liahňou pročínskych politikov sa však stala ČSSD, ktorej vláda stála od roku 2014 na čele nového prístupu k Číne. Priestor pre čínske záujmy vytvorili aj viacerí bývalí sociálni demokrati, predovšetkým Jaroslav Tvrdík, ktorého meno sa spája s viacerými čínskymi investičnými projektmi.
Osobitnú zmienku si zasluhuje skupina PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera, pod ktorú patrí aj úverová spoločnosť Home Credit. Ten má v Číne rozsiahle ekonomické záujmy – v roku 2014 získala ako prvá samostatná zahraničná spoločnosť licenciu na poskytovanie nebankových úverov v celej Číne. PPF je považovaná za jedného z hlavných aktérov, ktorý stál za obratom českej politiky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.