tri týždne po brexite sa v Bruseli schádzajú lídri 27 členských štátov Európskej únie. Na mimoriadnom summite budú diskutovať o novom dlhodobom rozpočte EÚ. Chcú, aby bol spravodlivý a vyrovnaný, čaká ich však náročná diskusia a vládne neistota, či sa politici vôbec dokážu dohodnúť ešte tento mesiac.
Návrh budúceho sedemročného rozpočtu, teda pre roky 2021 až 2027, predložil predseda Európskej rady a niekdajší belgický premiér Charles Michel. Počíta so sumou vyše bilióna eur. Európsky parlament žiada ešte o ďalších 230 miliárd eur viac.
Výzvou bude najmä obrúsenie hrán medzi záujmami čistých platiteľov do eurorozpočtu, napríklad Nemeckom, a takzvanými kohéznymi krajinami, ktoré z rozpočtu viac dostávajú ako doň prispievajú. Takým štátom je napríklad Slovensko.
„Únia chce, aby bolo čerpanie eurofondov podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu.“
„Prioritou Slovenska je silná kohézna politika a rozvoj regiónov. Dôležitá je aj spoločná poľnohospodárska politika a rozvoj vidieka, kde si myslíme, že ešte stále sú rezervy,“ povedal ešte pred summitom štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí František Ružička.
škrty po brexite
Rokovania o konečnej verzii budúceho rozpočtu EÚ skomplikoval aj odchod Spojeného kráľovstva. Veľká Británia bola jedným z najbohatších štátov EÚ, ktorý štedro prispieval do spoločného rozpočtu.
Briti boli vďaka svojej silnej ekonomike čistým prispievateľom a ich peniaze (približne 10 miliárd eur ročne) nám teraz budú chýbať.
Klúčová otázka je, či sa majú zvýšiť príspevky zvyšných 27 členských štátov alebo sa výpadok, ktorý ostal po Britoch, dotkne niektorých konkrétnych politík EÚ tak, že by na ne šlo menej peňazí. V tejto súvislosti sa hovorí o poľnohospodárstve či podpore zaostalejších regiónov.
Virginia Mayo/AP/SITA31. január 2020 Brusel, Belgicko: Stretnutie lídrov hlavných inštitúcií Európskej únie, Ursuly von der Leyen z Komisie, Davida Sassoliho z europarlamentu a Charlesa Michela z Európskej rady v deň brexitu.
eurofondy a právny štát
V súvislosti s budúcim rozpočtom EÚ a rozdeľovaním eurofondov sa nahlas hovorí aj o rešpektovaní demokracie v členských krajinách. Únia chce, aby bolo čerpanie finančných prostriedkov z dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu.
„Je to výsledok tlaku niektorých európskych štátov (Dánsko, Švédsko, Nemecko, Holandsko, Francúzsko a Fínsko), ktoré patria medzi veľkých prispievateľov do rozpočtu, a preto chcú viac kontrolovať peniaze ‚svojich daňových poplatníkov‘,“ vysvetľuje riaditeľ Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe Vít Dostál.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.