pandémie vznikajú, keď sa infekčné ochorenie začne vo veľkom šíriť naprieč kontinentmi. Nákaza vtedy bez priestorového obmedzenia preniká prakticky do celého sveta. Sledovať to môžeme aj v týchto dňoch, keď sa nový druh koronavírusu pôvodom z Číny dostal do takmer 160 krajín sveta.

Globálne epidémie sú staré ako ľudstvo samo. Keď sa ľudia pred stáročiami dali do pohybu po zemeguli, spolu s nimi sa začali presúvať aj nákazlivé choroby.

Rozsah ich šírenia sa dramaticky zvýšil po tom, keď sa človek začal venovať poľnohospodárstvu a medzinárodnému obchodu. Čím bežnejší a častejší bol kontakt ľudí s domestikovanými zvieratami a následný kontakt medzi ľuďmi, tým rýchlejšie sa epidémie šírili.

Nie náhodou sa práve v tomto období vývoja ľudstva po prvý objavili kiahne, chrípka, lepra (malomocenstvo), tuberkulóza aj malária.

ČO JE TO PANDÉMIA?

• epidémia rozšírená na niekoľkých svetadieloch,
• choroba, ktorá zavládla na celom svete,
• najčastejšie ide o infekčné ochorenie,
• má hromadný výskyt a šíri sa bez priestorového obmedzenia.

 „Čím civilizovanejšie a prepojenejšie bolo ľudstvo – vrátane vzniku veľkých miest, obchodných trás a častejšieho kontaktu medzi populáciami ľudí, zvierat či ekosystémov – tým pravdepodobnejší bol vznik pandémie,“ vysvetľuje v texte editor portálu Visual Capitalist Nicholas LePan.

Pripomína, že napriek pretrvávaniu pandémií vidíme v dejinách ľudstva ešte jeden, a to pozitívny trend – postupné znižovanie úmrtnosti. Vďačíme za to nielen zlepšujúcej sa zdravotnej starostlivosti, ale aj pochopeniu faktorov, ktoré prispievajú k šíreniu infekčných chorôb. Len tak dokážeme s epidémiami bojovať alebo aspoň zmierniť ich dopad.

Nasledujúca tabuľka (s označením choroby, obdobím jej vypuknutia, bližším popisom a počtom obetí) zobrazuje niektoré z pandémií, ktorým ľudstvo čelilo za posledné dve tisícročia. V prípade niektorých údajov ide o približné odhady na základe dostupných výskumov.

Nicholas LePan/Visual CapitalistV tabuľke napríklad vidíme, že „Justiniánsky mor“ v 1. pol. 6. st. zabil desiatky miliónov ľudí, no počet obetí „Čiernej smrti“ o osem storočí neskôr bol niekoľkonásobne vyšší.

stručné dejiny najhorších pandémií

Kedysi ľudia verili, že duchovia alebo bohovia ich rozsiahlou smrteľnou chorobou trestajú za ich chyby. Tento nevedecký prístup v minulosti často viedol k nesprávnym reakciám na epidémie a následnému vyhubeniu státisícových populácií.

Približne v rokoch 165 až 180 nášho letopočtu sužoval obyvateľov starovekého Ríma „Antoniansky mor“, ktorý spôsobil smrť niekoľkých miliónov ľudí. Známejší je však „Justiniánsky mor“ z prvej polovice 6. storočia. Prepukol na trase medzi Áziou a Európou okolo roku 540, počas rozkvetu Byzantskej ríše.

Nákaza, ktorá zabila desiatky miliónov ľudí, dostala názov podľa Justiniána I., vtedajšieho východorímskeho cisára. Pôvodca moru, patogénna baktéria Yersinia pestis, vtedy cestovala z Číny cez severovýchodnú Indiu, po zemi aj po mori, obchodnými cestami až do Egypta a následne do stredomorských prístavov.

„Karanténu v 14. storočí vymysleli Taliani, a to v snahe chrániť pobrežné mestá pred morovými epidémiami.“

Časom sa poznanie príčin chorôb medzi ľuďmi zlepšilo. Zdokonaľovali sa aj reakcie na pandémie, hoci v stredoveku boli ešte stále pomalé a mor vo veľkom zabíjal Európanov opakovane. Po opadnutí jednej morovej vlny sa nákaza s odstupom času vracala v určitých cykloch.

Prvá vedecky podložená pandémia moru zasiahla „starý kontinent“ v polovici 14. storočia. Spôsobila záhubu tretiny obyvateľstva vtedajšej Európy a zmenila tak sociálnu štruktúru svetadielu. Pravdepodobne išlo o pľúcny mor, no do dejín sa zapísal ako „čierna smrť“. Názov vznikol podľa jedného z príznakov – odumierania a sčernenia končekov prstov a ušných lalôčikov.

V snahe chrániť pobrežné mestá pred morovými epidémiami začali Taliani v 14. storočí praktizovať karanténu.

„Úrady požadovali od obchodných lodí, ktoré prichádzali do Benátok z infikovaných prístavov, aby pred vykládkou tovaru najskôr 40 dní kotvili a nič nerobili. Pôvod slova karanténa tak pochádza z talianskeho spojenia ‚quaranta giorni‘, teda štyridsať dní,“ vysvetľuje Nicholas LePan z portálu Visual Capitalist.

Nicholas LePan/Visual CapitalistVizualizácia zobrazuje najsmrteľnejšie pandémie v dejinách ľudstva, od moru, cez španielsku chrápku, HIV/AIDS, SARS, MERS až po pandémiu ochorenia COVID-19.

Do dejín pandémií, ktoré zasiahli ľudstvo, sa zapísala aj cholera. Od začiatku 19. storočia bolo vo svete zaznamenaných hneď niekoľko pandémií tejto nebezpečnej hnačkovej infekcie. Spôsobuje ťažkú a rýchlu dehydratáciu. V rokoch 1852 až 1860 sa cholera rozšírila z delty indického veľtoku Ganga ďalej do Ázie, Európy, Afriky a Severnej Ameriky. Nevyhla sa ani Uhorsku a územiu dnešného Slovenska.

Zdrojom nákazy, ako aj formou ďalšieho šírenia cholery bola znečistená voda. V roku 1854 na to prišiel John Snow, britský lekár, priekopník zavádzania anestézie a hygieny, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej epidemiológie. Šírenie cholery aj v súčasnosti súvisí so zlými hygienickými podmienkami.

Krátko po 1. svetovej vojne ohrozovala ľudstvo ďalšia pliaga, ktorá dostala názov španielska chrípka. Bola ešte ničivejšia ako samotná vojna. Prvou zapísanou obeťou chrípky H1N1 bol kuchár z Kansasu Albert Gitchell. Celkovo sa v rokoch 1918 až 1920 infikovalo zhruba pol miliardy ľudí a desatina z nich, teda približne 50 miliónov, nákaze podľahlo.

„Hoci by sa mohlo zdať, že vtáčia chrípka je infekčné ochorenie operencov, nakaziť sa môže aj človek.“

Dodnes sa v niektorých afrických krajinách vyskytuje aj akútne vírusové ochorenie ebola. Prejavuje sa horúčkami a početnými krvácaniami v tele. Pre vysokú úmrtnosť patrí medzi najnebezpečnejšie nákazy a darí sa jej najmä v krajinách, kde v spoločnosti chýbajú základné hygienické návyky. Prvý známy prípad pochádza zo začiatku 70. rokov 20. storočia, keď sa lekár Tom Cairns v Kongu (vtedy Zair) nakazil od pitvanej mŕtvoly.

Za zmienku stojí aj HIV – vírus oslabujúci ľudský imunitný systém a spôsobujúci nevyliečiteľné infekčné ochorenie aids, ktoré sa prejavuje zníženou obranyschopnosťou organizmu. Prvé prípady HIV/AIDS boli popísané v roku 1981 u homosexuálnych mužov. Infekčné ochorenie sa prenáša telesnými tekutinami, najmä krvou. Začiatkom milénia sa počet infikovaných ľudí zvýšil na takmer 65 miliónov a do roku 2017 zomrelo na aids asi 35 miliónov ľudí. 

Hoci by sa na prvé počutie mohlo zdať, že vtáčia chrípka je len infekčné ochorenie vtákov, týmto chrípkovým vírusom sa môžu nakaziť aj cicavce, vrátane človeka. Prvýkrát ho identifikovali v Taliansku pred vyše sto rokmi a dnes sa vyskytuje celosvetovo.

V roku 1997 nechali Hongkončania utratiť milión kureniec potom, čo boli zaznamenané prvé prípady kmeňa H5N1 vírusu vtáčej chrípky aj u ľudí. Riziko spočíva v mutácii tohto kmeňa, čím by sa stal ľahko prenosný i z človeka na človeka. Štátna veterinárna a potravinová správa SR naposledny potvrdila výskyt vtáčej chrípky v januári 2020 aj v Národnej zoologickej záhrade v Bojniciach.

Najviac skloňovaným pojmom súčasnosti sa stal koronavírus. Obalené vírusy z čeľade Coronaviridae sa vyskytujú u človeka, prasiat a vtákov. Vyvolávajú najmä choroby dýchacích ciest a spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou, od bežného prechladnutia až po závažné ochorenia MERS či SARS.

Nový koronavírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, po prvý raz zaznamenali koncom roka 2019 v čínskom veľkomeste Wu-chan. Z tohto epicentra nákazy sa koronavírus rozšíril do celého sveta a do polovice marca 2020 sa ním nakazilo takmer 190-tisíc ľudí vo viac ako 150 krajinách.

Nicholas LePan/Visual CapitalistInfografika zobrazuje, koľko ľudí v priemere nakazí jedna chorá osoba v prípade konkrétnych druhov infekčných chorôb.

sledovanie infekčnosti a urbanizácia

Schopnosť organizmu niečo (alebo niekoho) infikovať sa nazýva virulencia. Virulentný (nákazlivý či jedovatý) organizmus má teda schopnosť nakaziť okolie.

Keď sa epidemiológovia snažia odhaliť trajektóriu šíriacej sa pandémie, všímajú si aj virulentnú povahu konkrétnych chorôb. Na sledovanie a následný opis infekčnosti choroby vedci používajú tzv. reprodukčné číslo, známe aj ako R0. Je to číslo, ktorá nám hovorí, koľko ľudí v priemere dokáže každá chorá osoba nakaziť.

„Na vrchole zoznamu sú ako najviac nákazlivé osýpky. Jedna osoba môže v neočkovanej populácii nainfikovať v priemere 12 až 18 ľudí. Očkovanie a vybudovanie imunity v spoločnosti však môže zabrániť šíreniu osýpok,“ upozorňuje Nicholas LePan z Visual Capitalist.

Čím viac ľudí je voči chorobe imúnnych, tým je menej pravdepodobné, že sa osýpky budú ďalej množiť. Očkovanie je preto kriticky dôležité, aby sa zabránilo opätovnému výskytu známych a liečiteľných chorôb.

„Naše globálne prepojenie je dnes aj jednou z hnacích síl pandémií infekčných chorôb.“

V 21. storočí už v Európe dávno vieme, ako správne dodržiavať hygienické pravidlá a máme aj vyspelé zdravotnícke zariadenia či dostupnú starostlivosť. K šíreniu nákaz po svete však paradoxne prispela aj globalizácia.

Ľudia naprieč kontinentmi sú prepojenejší než kedykoľvek predtým. Vďaka urbanizácií sa v rozvojovom svete čoraz viac ľudí presúva z vidieka do husto obývaných mestských štvrtí, a to vytvára tlak na životné prostredie.

Všetky články a rozhovory o koronavíruse sú na stránke .týždňa z dôvodu verejného záujmu odomknuté. Snažíme sa tak prispieť k lepšej informovanosti a šíreniu overených správ. Podporiť nás môžete kúpou predplatného. Ďakujeme! 

Osobná letecká doprava sa za posledné desaťročie takmer zdvojnásobila a naše globálne spojenie v rámci zemegule je dnes aj jednou z hnacích síl pandémií infekčných chorôb.

Na druhú stranu, v čase, keď vlády krajín postihnutých nákazou COVID-19 vyzývajú ľudí, aby zostali doma a zmiernili tak šírenie infekcie, sú moderné komunikačné technológie, internet a sociálne siete našimi pomocníkmi.

Vďaka nim si udržiavame kontakt s okolitým svetom, našimi priateľmi a príbuznými. Nehovoriac o tom, že vedecký pokrok a nové prístroje uľahčujú expertom pátranie po účinnej zbrani proti koronavírusu z čínskeho Wu-chanu.