od vypuknutia pandémie COVID-19 médiá plnia verejné poslanie v čoraz riskantnejších podmienkach. Vlády vo viacerých európskych krajinách pritom nielenže nechránia reportérov, ktorí kriticky informujú o opatreniach, ale ich aj sami perzekvujú.
Novinári v niektorých štátoch strednej Európy a na Balkáne musia čeliť zákonom, ktoré potláčajú slobodu tlače, trestným stíhaniam aj útokom zo strany mocných.
Upozorňuje na to aj medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), ktorá obhajuje slobodu tlače a bráni prenasledovaných novinárov.
srbka kritizovala chaos, v noci ju zatkli
Začiatkom apríla polícia zadržala a vypočúvala srbskú novinárku Anu Lalić, ktorá pracuje pre portál Nova.rs. Policajti u nej zasiahli uprostred noci, zabavili jej notebook aj mobilné telefóny.
Zatkli ju po tom, čo opísala chaotickú situáciu v jednej z nemocníc vo Vojvodine. Okrem iného informovala, že zdravotnícky personál v nemocnici v Novom Sade nemá dostatok ochranných pomôcok a nie je ani dostatočne vyškolený.
Podľa srbských úradov tým reportérka „poškodila povesť zdravotníckej organizácie“ a dopustila sa „poburovania verejnosti“.
Ana Lalić/DR/RSF.ORGSrbskú novinárku Anu Lalić polícia zadržiavala vo väzbe niekoľko hodín.
Po protestoch zo strany novinárskej obce Lalićovú na druhý deň ráno prepustili a srbská premiérka Ana Brnabić sa jej ospravedlnila.
Anu Lalić zatkli na základe spornej vyhlášky, podľa ktorej môžu o mimoriadnych opatreniach v boji proti šíreniu koronavírusu informovať iba oficiálni predstavitelia vlády či zdravotníckeho systému.
Vyhlášku odsúdili srbské médiá, novinárske združenia aj Organizácia bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE), pretože podľa nich zavádza cenzúru, ohrozuje investigatívnu žurnalistiku a slobodu tlače. Po vlne kritiky vláda kontroverzné nariadenie stiahla.
„Prípad novinárky Lalićovej je alarmujúci a odráža väčší trend. Európska únia by mala zabezpečiť, aby sa maďarský vírus nerozširoval na celý Balkán a do strednej Európy. Štátne orgány by nemali zneužívať krízu na stíhanie novinárov, ktorí pracujú vo verejnom záujme. Naopak, mali by ich chrániť pred útokmi a poskytnúť im maximálne množstvo informácií, aby mohli informovaním občanov pomôcť zastaviť pandémiu,“ vyhlásil Pavol Szalai, ktorý od marca vedie oddelenie organizácie Reportéri bez hraníc pre EÚ a Balkán.
Srbsko sa v rebríčku slobody tlače, ktorý každoročne uverejňuje organizácia RSF, nachádza na 90. mieste a tamojší novinári sa dlhodobo sťažujú na obmedzenú slobodu prejavu.
samovládca Magyarországu vie, ako na to
Sloboda tlače je spomedzi členských štátov EÚ dlhodobo najviac ohrozená v Maďarsku. V čase pandémie sa tamojšia situácia ešte viac zhoršila.
Podobný „náhubkový“ zákon, aký niekoľko dní platil v Srbsku, totiž schválila aj nacionalistická vláda Viktora Orbána. Parlament ovládaný stranou Fidesz umožnil premiérovi vládnuť počas výnimočného stavu prostredníctvom dekrétov, ktoré nemusia schvaľovať poslanci. Jedno zo schválených nariadení sa týka aj nepravdivých informácií o koronavíruse.
Zoltan Mathe/MTI/AP/SITA30. marec 2020 Budapešť, Maďarsko: Poslanci parlamentu umožnili premiérovi Orbánovi udržiavať výnimočný stav neobmedzene dlho a vládnuť počas neho dekrétmi.
Za šírenie „falošných správ a dezinformácií“ hrozí po novom v Maďarsku až päťročné väzenie. Nezávislí maďarskí novinári upozorňujú, že im takto bol odopretý prístup k informáciám a majú tiež obavy, že skončia za mrežami.
Problém je v tom, že Viktor Orbán často označuje za dezinformácie práve články nezávislých médií, ktoré kritizujú jeho režim.