nemecká kancelárka už Európu vyhrabala z viacerých kríz a zdá sa, že svoju kariéru ide zavŕšiť ďalšou obratnou kľučkou. Návrh na navýšenie rozpočtu EÚ, na ktorom sa dohodla s francúzskym prezidentom Macronom a ktorý následne doplnila Európska komisia, sa inak ani nazvať nedá. Merkelová, tušiac, že by sa dostala pod paľbu kritiky, zmietla zo stola volania po európskych dlhopisoch a namiesto toho navrhla rapídne navýšenie dlhodobého rozpočtu EÚ. V čom je rozdiel? Rozpočet EÚ je pod oveľa väčšou kontrolou a je viazaný na dodržiavanie pravidiel.
Po novom by mal dosiahnuť namiesto 1,1 bilióna takmer 2 bilióny eur. Nové peniaze získa EÚ vďaka pôžičke, ktorú si vezme teraz a vráti o desiatky rokov. Zatiaľ nie je úplne jasné, ako presne sa bude táto pôžička splácať, no s veľkou pravdepodobnosťou pôjde o kombináciu vyšších príspevkov od členských štátov a nových európskych daní či ciel. Tie by sa vyberali na vonkajšej schengenskej hranici a platili by ich firmy či krajiny, ktoré nie sú v EÚ. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen hovorí o cle na výrobky z krajín a tovární, ktoré nedodržiavajú ekologické normy, digitálnej dani či cle na plasty.
„Na prvý pohľad to vyzerá ako posun k federalizácii – a aj je. Možnosť uvaliť dane na vlastný rozpočet sú už jednou z kľúčových známok štátov,“ upozornil Tomáš Valášek zo strany Za ľudí. Treba však brať do úvahy, že aj takmer dvojbiliónový rozpočet je stále len zlomkom európskej ekonomiky. Národné štáty budú aj naďalej operovať drvivou väčšinou peňazí podľa svojho uváženia. O žiadnej strate suverenity či reálnej federalizácii Únie sa teda v tomto prípade nedá hovoriť.
Mení sa však paradigma fungovania Európskej únie. „Ak to bude schválené, je to európska revolúcia,“ uviedol pre NY Times svetovo uznávaný analytik Mujtaba Rahman z Eurasia Group.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.