vtedy proti sebe v aréne stál úradujúci prezident Jimmy Carter a jeho republikánsky vyzývateľ, bývalý guvernér Kalifornie Ronald Reagan. Každý z expertov v reštaurácii napísal svoj tip na víťaza na malý kúsok papiera. Keď ich pozbierali a spočítali, štrnásť expertných hlasov predpovedalo víťazstvo Carterovi, jeden to tipoval na remízu. Na Reagana nestavil ani jeden. O dva dni neskôr Reagan vo voľbách vyhral hlasmi 489 voliteľov proti 49 pre Cartera. Bol to šok. Nie pre republikánskeho stratéga Richarda Wirthlina, ktorý túto historku zapísal do svojej autobiografie.
Znie to povedome? Kto nečakal pred štyrmi rokmi víťazstvo Hillary Clinton? Aj autor tohto textu bol presvedčený, že na základe všetkých dostupných dát voľby nemôžu dopadnúť inak ako triumfom bývalej prvej dámy. A opäť šok. Živo si pamätám na parameter pravdepodobnosti víťazstva, s ktorým operovala jedna z mainstreamových amerických televízií. Zo sto percent pre Clintonovú ani nie za hodinu padla na sto percent pre Donalda Trumpa, presne ako moja sánka v nemom úžase.
A do tretice ešte jedna ikonická fotka. Čerstvo znovuzvolený prezident Harry Truman s úškrnom od ucha k uchu drží v ruke čerstvý výtlačok Chicago Daily Tribune z povolebného rána v novembri 1948, ktorý sebavedomo hlása Dewey porazil Trumana.
federácia, stupid!
Aké poučenie z toho vyplýva? Pokora a trpezlivosť pri práci s predpoveďami. Aj keď pre svetové mainstreamové médiá je výsledok, podobne ako v roku 2016, jasný, hlasovanie sa končí až 3. novembra (korešpondenčné sa začalo už dávno). Počítanie hlasov sa môže natiahnuť (a zrejme aj natiahne) ďaleko za bezsennú volebnú noc.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.