o problémoch s objednanými vakcínami napísal nemecký časopis Spiegel. Európska únia objednala 1,3 miliardy dávok vakcín. Vzhľadom na to, že pri všetkých vakcínach okrem vakcíny od firmy Johnson&Johnson sú potrebné dve dávky, objednané vakcíny by mali s obrovskou rezervou stačiť na zaočkovanie kritickej časti všetkých 446 miliónov obyvateľov Európskej únie. 

Problém však je v tom, že niektoré vakcíny, ktoré Európska únia objednala, budú na trhu dostupné až oveľa neskôr. Reálne tak hrozí, že zatiaľ čo v iných častiach sveta už bude naplno rozbehnuté očkovanie, Európska únia bude v očkovaní mesiace pozadu. 

kedy bude môcť byť zaočkovaná populácia EÚ

Na porazenie pandémie bude potrebné dosiahnuť kolektívnu imunitu. Podľa epidemiológov je na to potrebné zaočkovať 60 až 70 percent populácie, čiže približne 300 miliónov Európanov. Aktuálne je na európskom trhu dostupná len vakcína Pfizer/BioNTech. Budúci mesiac by mala byť schválená aj vakcína od firmy Moderna. Od týchto firiem však EÚ objednala spolu len 280 miliónov dávok vakcíny, vhodných pre 140 miliónov ľudí. Zvyšnú vyše miliardu dávok si EÚ objednala z vakcín, ktoré budú schválené najskôr na jar budúceho roka. 

Konkrétne, podľa Denníka N sa očakáva schválenie vakcíny AstraZeneca/Oxford (300 miliónov dávok) a Johnson&Johnson (200 miliónov dávok) v marci budúceho roka, vakcína CureVac by mala byť schválená v lete 2021 a francúzska Sanofi až koncom budúceho roka. 

Navyše, logistika vakcín od ich schválenia až po doručenie koncovým odberateľom, napríklad nemocniciam, nie je triviálna. Aj ak teda testovanie vakcín pôjde ako po masle a bude ukončené v marci, dodanie všetkých nakúpených dávok na európsky trh môže trvať ďalšie týždne až mesiace. To môže znamenať veľmi zásadnú prekážku v porazení covid-19. 

Pandémia koronavírusu je pritom najväčším sociálnym a ekonomickým problémom za posledné desaťročia. Jej riešenie je kľúčovou úlohou EÚ a členských štátov. Ako je teda možné, že Európska únia v tejto kľúčovej úlohe tak zásadne zlyhala? 

lobing alebo stávka na zlého koňa?

Podľa spomínaného článku v denníku Spiegel môže byť zlý výber vakcín dôsledkom obyčajného politického lobingu. Lobovať údajne malo Francúzsko za to, aby boli preferenčne nakúpené vakcíny od francúzskej firmy Sanofi. Tie mali byť pôvodne na európsky trh dodané včas, no ich vývoj sa skomplikoval, v dôsledku čoho môže Európska únia trpieť na spomínaný nedostatok vakcín. Problémy s vývojom majú s výnimkou vakcíny od Johnson&Johnson aj výrobcovia ostatných vakcín, ktoré si objednala EÚ.

„Nedá sa to vylúčiť, zachytil som takéto špekulácie“, komentoval obvinenie štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus. Podľa neho je jednoducho na vine chybný odhad expertov EÚ, ktorí rozhodovali, koľko ktorých vakcín nakúpia, „Dá sa to považovať za problém alebo zlyhanie tých, ktorí stavili na zlého koňa“. 

Chybný odhad je samozrejme pochopiteľný. V čase, keď si EÚ objednávala vakcíny ešte nebol na svete dostatok informácií o úspešnosti ich vývoja. Ako vysvetlil Klus, „Nebolo jasné na ktorého koňa konkrétne staviť. Tie informácie ešte v októbri - novembri neboli úplne zrejmé, kto je ako ďaleko a prípadne kto je ako rýchlo schopný naplniť dané dodávky. Nebolo ani jasné, za akých okolností dodávky budú prebiehať, kto bude napríklad garantovať logistiku.“ 

Samozrejme, aj majster tesár sa občas utne. A aj najlepší stávkari občas stavia na zlého koňa. No ako je možné, že Európska únia vsadila zo západných krajín na toho najhoršieho koňa, obzvlášť v prípade takej dôležitej záležitosti? 

nedostatočné informácie a nadmerná byrokracia 

Podľa Klusa je jedným z dôvodov chybného rozhodnutia to, že Európska únia nemala ohľadom vakcín dostatočné informácie. Také niečo si však je možné len ťažko predstaviť. Farmaceutické firmy totiž zrejme nemali motiváciu rôznym krajinám (alebo regiónom) poskytovať rôzne informácie. 

No Klus to vysvetľuje zdĺhavým presunom informácií z členských krajín na úroveň samotnej Európskej únie, „Dá sa predpokladať, že vedecké tímy z jednotlivých štátov boli prítomné napríklad pri klinickom testovaní a asi sa niektoré informácie dostali do týchto štátov trošku rýchlejšie ako do celej európskej dvadsaťsedmičky“.