Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Srebrenica: Vrahovia, obete a diváci

.týždeň .svet .týždeň vo svete

Každoročne sa začiatkom júla upriami pozornosť sveta na bosnianske mestečko, kde v roku 1995 srbské jednotky zmasakrovali asi osemtisíc moslimských mužov a chlapcov. Tento text vyšiel v časopise týždeň pri príležitosti 15. výročia masakry, je aktuálny aj po ďalších desiatich rokoch.

Srebrenica: Vrahovia, obete a diváci Kemal Softic/AP/SITA

to slovo je symbolom najhoršej tváre „civilizovanej Európy“. Pretože Srebrenica, tak ako nič iné v novodobých dejinách tohto kontinentu po 2. svetovej vojne, znamená zlyhanie medzinárodného spoločenstva. 

genocída alebo „iba“ masakra?

Tisícky neozbrojených mužov pozabíjali v tzv. bezpečnej zóne OSN, kam sa v obavách o svoj život počas vojny (1992 až 1995) stiahli. Povraždili ich po tom, ako ju dobyli bosnianskosrbské jednotky generála Ratka Mladića. Tí ženy a deti vyhnali, pričom vystrašených holandských vojakov práporu mierových síl OSN (Dutchbat), vyzbrojených ľahkými zbraňami, poslali bez odporu domov. Ešte si s nimi na rozlúčku aj vypili. 

Impotentná OSN nedokázala rozhodnúť o nasadení letectva zo základní v Taliansku, ktoré by účinne bombardovalo srbské pozície v okolí Srebrenice, a predišlo tak genocíde, ktorú srbské súdy dodnes eufemisticky nazývajú iba masakrou. Napriek tomu, že o genocíde hovorí Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Ozaj, ctení politici, kde je podľa vás hranica medzi masakrou a genocídou? Treba zabiť tisíc ľudí? Dvetisíc? Osemtisíc?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite