majster podvojného myslenia

Bola to doba, keď sa sovietsky systém ocital v terminálnom štádiu. Gorbačov sa snažil zachrániť nereformovateľný režim tým, že ho začal liberalizovať. Výsledkom nebola záchrana, ale rozpad. Putin tento príbeh pozná, a nemá v úmysle opakovať omyly cára-reformátora, tým viac, že sám zrejme neverí ideálom žiarivej budúcnosti. Verí v moc. A moc, to nie je len prostá palebná sila, ale napríklad aj ovládanie informácií. Putin pozná slabiny vlastného systému, nepriznáva ich však s kajúcnym úmyslom či v mene „glasnosti“. 

A naopak, nikdy neopomenie využiť slabiny svojich protihráčov. Nie je azda dojímavé, keď drsný reálpolitik spomenie smrť Georgea Floyda a násilné vniknutie davu na Capitol Hill didakticky prízvukujúc, že robí všetko, aby sa toto na ruskej pôde nemohlo stať? Kto by mu neuveril pri jeho metódach vládnutia? Pri skvelých kvalitách ruského právneho systému a trestných zariadení? Nie je ešte pozoruhodnejšie, ak sám tieto metódy vzápätí poprie? A neohromí vás tá zručnosť, a akou vladár vehementne poprie zodpovednosť za určité akcie, ktorých charakter a vykonávateľov však neodsúdi? Umenie zároveň niečo tvrdiť aj poprieť, hľa, umenie Veľkého brata. Rusko je naďalej krajinou obrovských rozmerov aj veľkých vnútorných pnutí, odstredivých síl a množstva ďalších ťaživých problémov. Čaká niekto, že Putin ich bude ignorovať? Nie. Prizná ich a pomenuje silnými slovami, kedykoľvek sa dajú použiť na obvinenie oponentov.