angela Merkelová

Volali ju večná kancelárka – a do istej miery ňou zostáva i po svojom odchode, ktorý je kľúčovou politickou udalosťou roka 2021 nielen pre Nemcov, ale aj pre Európu a svet. Kresťanská demokratka, prvá žena v kresle kancelára, bola spočiatku považovaná len za „Kohlovo dievča“, teda nástupkyňu mocného kancelára, a tak trochu riešenie z núdze a len na prechodný čas. Z prechodného času sa vykľulo 16 rokov a iba málo chýbalo, aby Helmuta Kohla neobrala o titul najdlhšie slúžiaceho nemeckého kancelára. Dcéra luteránskeho pastora, ktorá vyrástla vo východnom Nemecku, viedla zjednotené Nemecko v dobrom i zlom štyri volebné obdobia.

A nielen Nemecko: do veľkej miery určovala politické smerovanie Európskej únie. V EÚ predstavovala integračnú osobnosť. Neraz prejavila pochopenie pre francúzsku prehnanú ambicióznosť, pre výstrelky nových členských krajín z východnej a strednej Európy aj pre lajdáckosť juhu. To všetko v mene udržania jednoty v rozličnosti. V tomto zmysle bola viac európskou než čisto nemeckou političkou a práve toto bude Európe najviac chýbať. Či to bude chýbať aj Nemcom, to je iná otázka – mnohí z nich asi neodolajú vábeniu izolacionizmu.

Éra Nemecka pod vedením Angely Merkel sa končí po rokoch, počas ktorých ju doma vnímali ako preferovanú političku, symbol stability, osobnosť schopnú zmierovať nezmieriteľných a hľadať cesty z kríz. Jej CDU vo voľbách skončila druhá, takže Angela Merkel nielen odchádza, ale aj odovzdáva moc opozícii. Nedá sa však povedať, že by to bol dôsledok vyslovených chýb exkancelárky. Jednak bol výsledok tesný (prvú SPD od druhej CDU delilo 1,6 percenta), jednak po štyroch volebných obdobiach voliči prirodzene túžia po zmene. Aj preto Merkelovú strieda sociálny demokrat Olaf Scholz.