alexander Lukašenko

Vhodnejší kandidát na antiosobnosť roka neexistuje. Alexander Lukašenko je dlhodobý reprezentant zla starého typu, komunistická štruktúra, ktorá vie využívať postsovietske konflikty vo svoj prospech. V poslednom období však jeho konanie ešte eskaluje – presne tak, ako sa to hovorí o sériových vrahoch. Mimochodom, líši sa od nich Alexander Lukašenko?

Keď v roku 2020 prehral voľby, nielenže to odmietol uznať, hoci jeho debakel a vôľu Bielorusov videl pri masových pouličných protestoch celý svet. On poslal na vlastných protestujúcich občanov armádu a políciu, ich hlasy utopil v násilí a spoľahol sa na to, že on vydrží a oni nie. Lenže Západ ho ako prezidenta neuznal a Bielorusi sa s jeho prítomnosťou na čele krajiny stále nezmierili. Má len moc. Doteraz drží pevne v rukách silové zložky, pričom spoza hraníc ho podporuje Vladimír Putin, bez ktorého by Lukašenko dávno padol. A len vďaka Putinovi Lukašenko zvláda aj sankcie, ktoré na neho uvalil Západ.

Putin v Lukašenkovi, s ktorým v minulosti nemal dobré vzťahy, objavil výhodného spojenca. Takého, ktorý mu pomôže v jeho boji proti Západu. Lukašenko výmenou za podporu – a prežitie, nielen politické – tancuje tak, ako Putin píska. V tomto roku dal napríklad pred očami celého sveta uniesť opozičného novinára Ramana Prataseviča, zakladateľa slobodného internetového kanála NEXTA. Pri prelete ponad Bielorusko stíhačka prinútila dopravné lietadlo Ryanairu pristáť s Pratasevičom na palube a na letisku ho zatkli. Za týmto únosom stál spolu s Lukašenkom zrejme aj Putin.