Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ukrajina ONLINE: Moskva za deň prišla o takmer 1 300 vojakov aj desiatky delostreleckých systémov​

.redakcia .sita .tasr .svet

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: Moskva za deň prišla o takmer 1 300 vojakov aj desiatky delostreleckých systémov​ SITA/Vatican Media via AP Pápež vo Vatikáne prijal ukrajinského prezidenta, 11. 10. 2024

aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:

  • Ukrajinské sily zostrelili 24 ruských dronov, Rusko hovorí o takmer 50 zničených ukrajinských bezpilotných lietadlách
  • Ukrajina tvrdí, že zasiahla sklad paliva v okupovanej Luhanskej oblast
  • Litva Ukrajine poskytne 1000 bojových dronov
  • Nemecko pošle Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 600 miliónov eur
  • Na Kryme už piaty deň horí ropný terminál

20:10 Moskva za deň prišla o takmer 1 300 vojakov aj desiatky delostreleckých systémov

Ruské straty na vojenskom personále od začiatku vojny na Ukrajine dosiahli 667 630 príslušníkov. V sobotu to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého za ostatný deň bolo vyradených z boja 1 290 vojakov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý poukazuje aj na to, že Moskva stratila viac ako 350 kusov techniky.

Rusko v priebehu uplynulého dňa prišlo o deväť tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty, 59 delostreleckých systémov, jeden salvový raketomet, 110 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 115 vozidiel a cisterien a 38 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny predstavujú už 8 962 tankov, 17 827 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 381 delostreleckých systémov, 1 230 salvových raketometov, 16 947 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 26 513 vozidiel a cisterien a 3 434 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

12:30 Ukrajinské sily zostrelili 24 ruských dronov, Rusko hovorí o takmer 50 zničených ukrajinských bezpilotných lietadlách

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na sobotu zničila 24 ruských útočných dronov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské vzdušné sily. Podľa ich hlásenia Rusi v noci útočili na Ukrajinu dovedna 28 bezpilotnými lietadlami a niekoľkými raketami. Spomenuté drony zostrelili nad Sumskou, Poltavskou, Dnepropetrovskou, Mykolajivskou a Chersonskou oblasťou.

Medzičasom ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že v noci Rusko čelilo útokom 47 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Podľa Moskvy všetky stroje zničili. Konkrétne sa tak podľa rezortu stalo nad Krasnodarským krajom, Azovským morom, Kurskou oblasťou a Belgorodskou oblasťou.

10:10 Ukrajina tvrdí, že zasiahla sklad paliva v okupovanej Luhanskej oblasti

Ukrajinské jednotky v sobotu zasiahli sklad paliva v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Vyplýva to z vyhlásenia ukrajinskej armády, ktoré zverejnila v sobotu. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Toto zariadenie bolo využívané ako sklad ropy a ropných produktov, ktorými boli okrem iných zásobované potreby ruskej armády. Na území tohto zariadenia bol zistený požiar,“ uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na platforme Telegram.

Informácie z predchádzajúceho dňa 11. 10. 2024:

19:00 Litva Ukrajine poskytne 1000 bojových dronov

Litovská vláda v piatok obdržala dodávku 1000 bojových dronov od piatich domácich výrobcov. Drony sú určené pre potreby Ukrajiny a v najbližších týždňoch ich odovzdajú ukrajinským ozbrojeným silám. Litva pre Ukrajinu objednala celkovo 5000 bezpilotných lietadiel. V piatok o tom informovalo litovské ministerstvo obrany. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA a Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku.

Súčasťou dodávky pre Ukrajinu bude aj ďalšie príslušenstvo vrátane odpaľovacích a riadiacich zariadení pre drony, ako aj prostriedky potrebné pre výcvik ich operátorov, uvádza ministerstvo obrany. 

Celkovo si Litva od miestnych výrobcov objednala viac ako 7000 bojových dronov v hodnote takmer 9 miliónov eur. Z nich je približne 2300 určených pre potreby litovskej armády a takmer 5000 pre ukrajinské ozbrojené sily. Podľa ministerstva obrany budú bezpilotné lietadlá Kyjevu dodané do konca roka. Dodávky dronov budú pokračovať aj v budúcom roku. Litva nimi chce posilniť vlastný obranný priemysel a obranyschopnosť svojej armády.

DPA pripomína, že Ukrajina už viac ako dva a pol roka odoláva ruskej vojenskej invázii. Litva patrí medzi najodhodlanejších podporovateľov Ukrajiny na medzinárodnej scéne. Podľa štatistík Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku je Litva tretím najväčším podporovateľom Ukrajiny v prepočte na HDP krajiny. Celkovo už litovská vláda Kyjevu poskytla viac ako miliardu eur, čo predstavuje viac ako 1,6 percenta HDP Litvy.

16:30 Nemecko pošle Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 600 miliónov eur

Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok prisľúbil vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške 600 miliónov eur. Nová pomoc bude zahŕňať systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo a drony, informuje TASR podľa agentúr Reuters a DPA.

Nemecký kancelár dodal, že spolu s ďalšími partnermi pošlú Kyjevu do konca tohto roka pomoc vo výške až 1,4 miliardy eur.

„Nemecko stojí na strane Ukrajiny, “vyhlásil Scholz pri návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne. Spresnil, že ide o odkaz pre ruského prezidenta Vladimira Putina, že Západ nepoľaví vo svojej podpore Kyjevu. Odsúdil pritom ruské útoky na civilnú infraštruktúru.

Zelenskyj má Scholzovi počas stretnutia poskytnúť tiež podrobnosti svojho víťazného plánu vo vojne s Ruskom. Návšteva ukrajinského prezidenta sa koná v rámci jeho ciest po Európe, ktoré nasledovalo po zrušení kľúčového medzinárodného summitu na americkej leteckej základni v Nemecku. K zrušeniu došlo v dôsledku rozhodnutia amerického prezidenta Joea Bidena zostať vo Washingtone v reakcii na príchod hurikánu Milton.

SITA/AP Photo/Ebrahim Noroozi

13:00 Na Kryme už piaty deň horí ropný terminál

„Práce budú pokračovať, pokým nebude (požiar) úplne uhasený,“ potvrdil šéf miestnej správy dosadenej Ruskom Igor Tkačenko prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Situácia je podľa jeho slov stabilizovaná a hasiči majú požiar pod kontrolou.

V dôsledku požiaru, ku ktorému sa prihlásila ukrajinská armáda, museli v utorok evakuovať vyše 1000 ľudí. Bezprostredne po vypuknutí požiaru uzatvorili aj cesty a železničné trate. Podľa vyjadrenia ukrajinskej armády slúži sklad ropy z veľkej časti ruským jednotkám.

Kyjev v posledných mesiacoch zvýšil počet útokov zameraných na ruský energetický sektor s cieľom znížiť príjmy, ktoré Moskva využíva na financovanie svojej invázie na Ukrajine. Ukrajinská armáda vyhlásila, že bude v takýchto útokoch pokračovať. Jej predstavitelia zároveň trvajú na tom, že tieto útoky sú spravodlivou odplatou za ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

11:10 Ukrajinská armáda údajne ovláda približne polovicu mesta Toreck

Ukrajinské ozbrojené sily majú pod kontrolou približne polovicu mesta Toreck na východe Ukrajiny a snažia sa odvrátiť útoky ruských jednotiek, oznámil v piatok veliteľ toreckej mestskej vojenskej správy Vasyľ Čynčyk. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. 

„Možno povedať, že približne 40 až 50 percent mesta je pod kontrolou ukrajinských ozbrojených síl, zatiaľ čo zvyšok územia obsadil nepriateľ,“ povedal Čynčyk. Predstaviteľka ukrajinskej armády v pondelok večer uviedla, že ruské sily vstúpili na predmestie Torecka.  

Podľa ukrajinských vojenských analytikov by pád Torecka umožnil Moskve zablokovať kľúčové logistické trasy spájajúce operačné tylo ukrajinskej armády v oblasti s bojovou zónou vrátane hlavnej cesty medzi mestami Pokrovsk a Kosťantynivka.

Ukrajinská armáda hlásila na toreckom fonte za posledný deň osem bojových zrážok, pričom hlavný nápor bol na Toreck a okolie obce Ščerbynivka. Podľa Čynčyka sa ruským jednotkám za predchádzajúcich 24 hodín nepodarilo v meste postúpiť ďalej. V meste, kde sa v súčasnosti nachádza približne 1150 ľudí, pokračuje evakuácia. 

Toreck je už desať rokov frontovým mestom, keďže sa nachádza v blízkosti území, ktoré v roku 2014 obsadili Ruskom podporovaní separatisti. Odvtedy sa stalo dôležitou súčasťou ukrajinských obranných línií.

Ruské jednotky na východe Ukrajiny zaznamenávajú pomalý postup - tento mesiac obsadili banské mesto Vuhledar v Doneckej oblasti a blížia sa k Pokrovsku, bývalému logistickému centru. 

8:15 Rusi presmerovali asi 50-tisíc vojakov do Kurskej oblasti

Rusko presunulo do Kurskej oblasti asi 50-tisíc vojakov, čím oslabilo svoju pozíciu na bojisku na Ukrajine. Ako referuje web Ukrajinská pravda, pre verejnoprávnu televíziu Suspiľne to uviedol hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Rusi podľa Syrského presunuli tieto sily z iných frontov, kde viedli útočné operácie. „Vieme, že asi 50-tisíc vojakov z iných oblastí bolo presunutých na front v Kurskej oblasti,“ vyhlásil Syrskyj.

Tiež zdôraznil, že tieto akcie Ruska viedli k oslabeniu ruských síl v iných oblastiach, predovšetkým na záporožskom, chersonskom a kramatorskom fronte. „To nám, samozrejme, uľahčilo vedenie obranných operácií,“ skonštatoval Syrskyj.

8:00 Pri útoku v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynuli štyria ľudia

Štyria ľudia vrátane 16-ročného dievčaťa zahynuli a ďalších desať osôb utrpelo zranenia v piatok pri ruskom raketovom útoku v Odeskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Oleh Kiper. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. 

Gubernátor v príspevku na sieti Telegram uviedol, že balistická raketa zasiahla dvojposchodovú budovu, kde podľa neho žili a pracovali civilisti. Ďalej dodal, že spod trosiek budovy bezpečnostné zložky zachránili štyroch ľudí, ďalší traja zahynuli na mieste.

Medzi obeťami ruského útoku je 43-ročná žena, 22-ročný muž a 16-ročné dievča. Ďalšia žena zomrela v nemocnici. Z desiatich zranených sú štyria vo vážnom stave, napísal na Telegrame Kiper. 

7:30 Zelenskyj sa stretol s talianskou premiérkou Meloniovou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok večer v Ríme stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Stretnutie je súčasťou série Zelenského ciest po Európe, ktorými sa pred americkými prezidentskými voľbami snaží pre Ukrajinu získať ďalšiu podporu Západu, uvádza AFP, píše TASR.

Zelenskyj sa počas 48-hodinovej cesty vedúcej z Londýna do Paríža, Ríma a Berlína usiluje zabezpečiť ďalšiu finančnú a vojenskú podporu západných krajín. Dôvodom sú rastúce obavy zo zníženia objemu alebo úplného ukončenia podpory zo strany USA v prípade, že začiatkom novembra v amerických prezidentských voľbách zvíťazí republikánsky kandidát Donald Trump.

Zelenskyj sa vo štvrtok najskôr v Londýne stretol s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom, neskôr sa presunul do Paríža na stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Po stretnutí poprel špekulácie, že na rozhovoroch s európskymi lídrami rokuje o podmienkach prímeria vo vojne s Ruskom. Označil to za dezinformácie šírené Moskvou.

V piatok ráno Zelenskyj navštívi Vatikán, kde ho prijme pápež František. Následne odletí do Nemecka a bude rokovať s kancelárom Olafom Scholzom a prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

SITA/AP Photo/Andrew Medichini

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite