Aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:
- Rusi do prednej línie vrhajú jednotky zložené z vojakov nakazených vírusom HIV
- Ukrajinské sily prvýkrát zasiahli dve ruské protiponorkové obojživelné lietadlá na Kryme
- Rusko a Ukrajina si navzájom vyčítajú smrteľné nočné útoky dronmi
- Rusko používa detonátory s vyrytou nacistickou symbolikou
19:20 Rusi do prednej línie vrhajú jednotky zložené z vojakov nakazených vírusom HIV
Rusko vytvorilo jednotky zložené z vojakov nakazených vírusom HIV, hepatitídou a inými chorobami a poslalo ich do boja, uviedli ukrajinskí vojenskí experti. Týchto vojakov, ktorí sú ako chorí označení páskami na rukávoch, videli na frontovej línii pri Pokrovsku v Doneckej oblasti, uviedli vojenskí expert pre web The Telegraph.
„V súčasnosti existujú informácie, že tieto jednotky sa zúčastňujú bojov na momentálne najhorúcejšom mieste, a to pri Pokrovsku,“ povedal výkonný riaditeľ Ukrajinského centra pre bezpečnosť a spoluprácu (USCC) Dmytro Žmajlo. Tento ukrajinský think-tank má úzke väzby na armádu. Podľa USCC sa takéto jednotky zúčastnili pokusov o dobytie Pokrovska z juhu a juhozápadu a pri pokuse o infiltráciu do mesta cez dedinu Zvirove.
Vývoj počtu prípadov nákazy vírusom HIV nebol v Rusku povzbudivý ani pred inváziou na Ukrajinu. Vojna však situáciu dramaticky zhoršila, napísal nedávno portál The Moscow Times. V prvom roku vojny sa podľa údajov ruského ministerstva obrany výskyt HIV medzi vojenským personálom zvýšil viac ako 40-násobne, konštatoval portál.
15:25 Ukrajinské sily prvýkrát zasiahli dve ruské protiponorkové obojživelné lietadlá na Kryme
Ukrajinské sily po prvý raz zasiahli dve ruské obojživelné lietadlá Be-12 Čajka na okupovanom Kryme. Uviedla to v pondelok ukrajinská vojenská spravodajská služba (HUR), informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Útok podnikla v nedeľu jej špeciálna jednotka Prymary. „Ide o prvý útok na Be-12 v dejinách,“ konštatovala HUR. Jednotka Prymary je známa sériou úspešných dronových úderov na ruské vojenské ciele, ktoré vykonala od začiatku vojny na Ukrajine.
Stroj Be-12 Čajka, ktorý NATO označuje kódom Mail, je protiponorkové obojživelné lietadlo vybavené systémami na vyhľadávanie a ničenie ponoriek. Lietadlo skonštruovali v 60. rokoch a využívali ho najprv sovietske ozbrojené sily, neskôr armády Ruska, Ukrajiny a ďalších krajín.
HUR okrem toho v nedeľu uviedla, že na Kryme zničila tri ruské vrtuľníky Mi-8 a radarovú stanicu.
9:00 Rusko a Ukrajina si navzájom vyčítajú smrteľné nočné útoky dronmi
Vedúci predstaviteľ Kremľom podporovanej vlády na anektovanom Kryme Sergej Aksionov v pondelok obvinil Ukrajinu zo smrteľného útoku dronom na krymské letovisko Foros, ktorý poškodil areál sanatória a školskú budovu. Podľa jeho slov si útok vyžiadal tri obete na životoch a 16 zranených.
Aksionov tiež uviedol, že trosky zostreleného dronu spôsobili požiar v blízkosti pobrežného mesta Jalta. Ruské ministerstvo obrany označilo útok za „teroristický“, pričom pôvodne hlásilo dve obete.
Ukrajina naopak informovala, že Moskva do nedele 22:00 SELČ uskutočnila 46 leteckých útokov na jej území. V meste Záporožie ruské útoky zabili tri osoby a ďalšie dve zranili, z toho jednu vážne. Podľa Ivana Fedorova, šéfa regionálnej vojenskej správy, ruské sily zhodili na mesto najmenej päť bômb.
Rusko anektovalo Krym v roku 2014 a požaduje, aby Kyjev a západné krajiny uznali polostrov ako súčasť svojho územia. Ukrajinské sily pravidelne podnikajú útoky na tento silne opevnený región, vrátane mosta spájajúceho Krym s ruskou pevninou.
Americký prezident Donald Trump po nedávnych rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Ukrajina nebude môcť získať Krym späť v rámci mierovej dohody. Pokrok v rokovaniach o prímerí sa odvtedy zastavil, hoci Trump mal aj samostatné stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Správy z predchádzajúceho dňa 21.9.:
13:00 Rusko používa detonátory s vyrytou nacistickou symbolikou
Ukrajinské prieskumné jednotky počas operácií proti ruským silám objavili v ruskom muničnom sklade detonátory s nacistickou symbolikou. Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na 225. samostatný útočný pluk „Tur“, tieto zariadenia pochádzajú ešte zo zásob z obdobia začiatku druhej svetovej vojny.
Na objavených detonátoroch, ktoré boli zachované desaťročia, sú vyryté hákové kríže, typické pre nemeckú vojnovú výrobu. Hoci sa spočiatku javili ako trofeje z bojiska, ich označenia naznačujú priamu väzbu na vojenskú spoluprácu medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom v rokoch 1939 a 1940.
Dňa 17. septembra 1939 Sovietsky zväz vtrhol do východného Poľska, zatiaľ čo Wehrmacht postupoval zo západu. Tento útok nasledoval po pakte Molotov–Ribbentrop z 23. augusta 1939, ktorý zahŕňal tajný protokol o rozdelení východnej Európy na sféry vplyvu.
Poľsko bolo rozdelené v priebehu niekoľkých týždňov, pričom Červená armáda obsadila územia dnešnej západnej Ukrajiny a Bieloruska, zatiaľ čo Nemecko anektovalo stredné a západné časti Poľska. Súčasne Berlín a Moskva prehĺbili svoju spoluprácu, vrátane obchodných dohôd z augusta 1939 a februára 1940, ktoré zahŕňali dodávky priemyselného zariadenia, technológií, surovín a vojenských komponentov, vrátane zápaliek a detonátorov s hákovými krížmi.
Archívne údaje potvrdzujú, že nemecké dodávky obsahovali aj diely pre lietadlá, námorné vybavenie a iné zariadenia. Napriek nemeckej invázii do Sovietskeho zväzu v roku 1941 zostali niektoré z týchto materiálov v sovietskych skladoch, čo potvrdzuje aj nedávny nález.
Tento objav poukazuje na historickú spoluprácu medzi Stalinovým režimom a nacistickým Nemeckom, ktorá je v kontraste s oficiálnou rétorikou Kremľa o dedičstve sovietskeho „antifašistického“ boja. V ostatných rokoch sa v Rusku obnovuje kult Stalina, vrátane inštalácie jeho sôch a pamätníkov, čo je súčasťou rozsiahleho trendu nastoleného pod vedením Vladimira Putina.
Správy z predchádzajúceho dňa 20.9.:
14:00 Kyjev plánuje kontrolovaný vývoz niektorých zbraní na financovanie domácej výroby
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že Kyjev plánuje začať exportovať určité typy zbraní, ako sú námorné drony, s cieľom financovať domácu vojenskú výrobu.
Ukrajina je od invázie Ruska v roku 2022 silne závislá na západnom financovaní a dodávkach zbraní, no zároveň vyvinula vlastnú výrobu, najmä v oblasti dronov. „Už máme určité typy zbraní v oveľa väčšom množstve, než dnes na Ukrajine potrebujeme,“ povedal Zelenskyj vo svojom dennom prejave. Medzi príklady uviedol námorné drony, protitankové zbrane a „niektoré ďalšie typy“ zbraní.
„Vďaka kontrolovanému exportu budeme môcť zhromažďovať peniaze na ďalšiu výrobu vecí, ktoré naša armáda potrebuje,“ dodal. Spomenul potenciálne destinácie exportu vrátane Spojených štátov, Európy a „ďalších partnerov po celom svete, ktorí majú záujem o ukrajinské zbrane a od ktorých Ukrajina dostala rôzne formy podpory“.
Zelenskyj už niekoľkokrát ponúkol predaj dronov USA, no tieto návrhy zatiaľ neboli realizované. Americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval vojenskú pomoc Ukrajine a trval na tom, že americké zbrane určené pre Kyjev musia byť zakúpené, nie poskytnuté zadarmo. Niekoľko európskych krajín pritom prisľúbilo financovanie tejto pomoci.
Podľa údajov nemeckého Kielského inštitútu Ukrajina od roku 2022 dostala viac ako 167 miliárd eur pomoci z Európy a viac ako 114 miliárd eur z USA.
10:20 Rusko útočilo po celej Ukrajine. Najmenej traja mŕtvi a desiatky zranených
Útoky ruských síl si v noci na sobotu vyžiadali najmenej tri obete a desiatky zranených vo viacerých regiónoch naprieč Ukrajinou. Ako uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj, Rusko vypálilo na Ukrajinu 40 rakiet a vypustilo približne 580 bezpilotných lietadiel.
„Každý takýto útok nie je vojenskou nevyhnutnosťou, ale zámernou stratégiou Ruska na terorizovanie civilistov a ničenie našej infraštruktúry,“ povedal Zelenskyj na sociálnych sieťach a vyzval spojencov Kyjeva, aby poskytli viac systémov protivzdušnej obrany a uvalili na Moskvu ďalšie sankcie.
Serhij Lysak, šéf regionálnej vojenskej správy v Dnipropetrovskej oblasti, na Telegrame uviedol, že ruské sily zaútočili dronmi a raketami, poškodili obytné budovy a spôsobili požiare.
Ukrajina vydala celoštátny stav pohotovosti a tamojší predstavitelia hlásili aj útoky v regióne okolo hlavného mesta Kyjev. „Nepriateľ útočí dronmi a raketami. Mierumilovné obce v regióne sú pod útokom,“ povedal Mykola Kalašnik, vedúci kyjevskej regionálnej vojenskej správy.
Starosta Mykolajiva zasa uviedol, že Rusko zasiahlo toto juhoukrajinské mesto dronmi aj raketami, ale „nedošlo k žiadnym obetiam“.
Ruskí predstavitelia uviedli, že ich sily odrazili „masívne“ ukrajinské útoky vo Volgogradskej a Rostovskej oblasti, zatiaľ čo v neďalekej Saratovskej oblasti bola jedna osoba zranená.
Ruské sily už mesiace postupujú cez východnú Ukrajinu a snažia sa prevziať kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou.
Správy z predchádzajúceho dňa 19.9.:
18:00 Ukrajina bude už čoskoro schopná nasadzovať tisíc protidronov denne
Ukrajina bude už čoskoro schopná denne nasadzovať najmenej tisíc protidronov na odrážanie ruských útokov. Uviedol to v piatok ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Nasadenia tohto druhu bezpilotných lietadiel sú pre ukrajinskú protivzdušnú obranu kľúčové, keďže ruské letecké útoky sa v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnili. Počas júla Rusko na útoky proti Ukrajine použilo rekordný počet 6 129 dronov Šáhid. Najväčší vzdušný útok Moskva podnikla 7. septembra, a to pomocou 810 dronov.
Podľa Šmyhaľa pre Ukrajinu nie je problém vyrobiť tisíc protidronov denne. Problémom je skôr nedostatok pozemných riadiacich systémov, radarov a súvisiacich komponentov, ktoré ich dokážu navádzať na ciele často pomocou umelej inteligencie.
Rusko plánuje v tomto roku vyrobiť dva milióny FPV dronov, 30-tisíc dronov dlhého doletu a návnadových dronov, uviedla v júni zahraničná spravodajská služba Ukrajiny.
8:00 Ukrajina oslobodila 160 štvorcových kilometrov v Doneckej oblasti
Ukrajinsky prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že ukrajinské jednotky znovu získala 160 štvorcových kilometrov územia v okolí mesta Dobropilľa, ktoré leží v Doneckej oblasti. Ukrajinský líder to povedal vo štvrtok a dodal, že v prebiehajúcej protiofenzíve v tejto oblasti ukrajinská armáda „dosahuje výsledky“.
Podľa prezidenta Zelenského ukrajinské sily „vyčistili“ od ruských jednotiek ďalších 170 štvorcových kilometrov, hoci ich zatiaľ oficiálne neprevzali pod kontrolu. Kedy presne Ukrajina tieto územné zisky dosiahla, prezident neuviedol, ale dodal, že Rusko utrpelo „tisícové straty“.
Rusko sa k tvrdeniam Zelenského bezprostredne nevyjadrilo, avšak vo štvrtok oznámilo, že na fronte bojuje viac ako 700-tisíc jeho vojakov.
Americký prezident Donald Trump medzitým vo štvrtok povedal, že ho sklamalo, že ruský vodca Vladimir Putin odmieta mierovú dohodu. „Sklamal ma. Naozaj ma sklamal,“ vyhlásil Trump počas návštevy Veľkej Británie na tlačovej konferencii po boku britského premiéra Keira Starmera.
Hoci šéf Bieleho domu po januárovom nástupe do úradu sľuboval rýchle ukončenie vojny, ani augustový samit s Putinom na Aljaške nepriniesol žiadne ústupky Kremľa.
Správy z predchádzajúceho dňa 18.9.:
16:25 Sabotážny útok v okupovanej časti Záporožskej oblasti zabil 18 ruských dôstojníkov
Osemnásť ruských štábnych dôstojníkov 35. Kombinovanej armády zahynulo koncom augusta pri sabotážnom útoku na okupovanom území ukrajinskej Záporožskej oblasti. Ako referuje web Kyiv Independent, Kyjev o tom informoval vo štvrtok.
Neznáme osoby 30. augusta podpálili suchú trávu pri veliteľskom stanovisku neďaleko obce Voskresenka, ktorá leží 110 kilometrov východne od mesta Záporožie. Plamene sa podľa správy rýchlo rozšírili a zachvátili budovy aj zákopy.
„Pre hustý dym a zaplnenie veliteľského stanovišťa oxidom uhoľnatým sa personálu nepodarilo uniknúť,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ukrajinské sily a proukrajinské partizánske skupiny opakovane útočia na ruských vojakov a vojenskú infraštruktúru na okupovaných územiach Ukrajiny či priamo na území Ruska. Začiatkom tohto týždňa ukrajinská vojenská spravodajská služba oznámila, že podnikla bombové útoky v ruskom Vladivostoku ako „operáciu pomsty“ proti ruským vojakom, ktorých Kyjev obviňuje z vojnových zločinov.
10:05 Lotyšsko dodalo Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá Patria
Lotyšsko dodalo Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá Patria a inú vojenskú techniku. Minister obrany Lotyšska Andris Sprūds zdôraznil, že krajina dodržiava svoj záväzok voči Ukrajine a bude ju podporovať „tak dlho, ako bude potrebné“. Informoval o tom web Ukrajinská pravda, ktorý citoval vyhlásenie rezortu.
„Som presvedčený, že naše obrnené vozidlá Patria pomôžu Ozbrojeným silám Ukrajiny v ich boji proti agresorovi. Toto nám zároveň ponúka príležitosť rozvíjať lotyšský obranný priemysel testovaním odolnosti a bojovej pripravenosti vozidiel lotyšskej výroby v reálnych bojových podmienkach,“ uviedol Sprūds.
Lotyšské ministerstvo obrany zároveň zdôraznilo, že dodávka týchto obrnených vozidiel Ukrajine neohrozí operačnú silu ani požiadavky ozbrojených síl Lotyšska.
Správy z predchádzajúceho dňa 17.9.
20:45 Na Ukrajinu smerujú prvé dodávky amerických zbraní, ktoré platia štáty NATO
Prvé dodávky amerických zbraní, za ktoré v rámci programu PURL platia štáty Severoatlantickej aliancie (NATO), už smerujú na Ukrajinu, potvrdil v stredu pre agentúru Reuters predstaviteľ NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským uviedol, že balíky budú obsahovať strely do protilietadlových raketometov NASAMS a systémov protivzdušnej obrany Patriot, píše TASR.
Vznik iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) oznámil v júli americký prezident Donald Trump. Spojené štáty v rámci programu predaj amerických zbraní spojeneckým krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine. Podľa Zelenského sa na program vyzbierali už viac než dve miliardy dolárov a v októbri by sa táto suma mohla zvýšiť o ďalšiu miliardu a pol.
Prvé dve dodávky, každá v hodnote 500 miliónov dolárov, budú „určite obsahovať“ rakety pre systémy protivzdušnej obrany, povedal Zelenskyj na stredajšej spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou v Kyjeve. Dodávky deň predtým schválili Spojené štáty prvýkrát za administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 výrazne zvýšila výrobu vlastných zbraní a dronov, v prípade systémov protivzdušnej obrany je však stále do veľkej miery závislá od vojenskej pomoci Západu. O ďalšie dodávky pravidelne žiada najmä po ruských úderoch, ktorých obeťami sa stane veľa civilistov, uviedla agentúra Reuters.
Vysokopostavený predstaviteľ NATO Patrik Turner uviedol, že prvé dodávky amerického vybavenia, za ktoré zaplatili spojenci Kyjeva v Aliancii, sú už na ceste na Ukrajinu. Ide o štyri balíky zafinancované v rámci iniciatívy PURL.
16:00 Na Ukrajinu sa z Ruskom okupovaného územia vrátilo ďalších 16 detí
Na Ukrajinu sa z jej územia okupovaného Ruskom vrátilo ďalších 16 ukrajinských detí, oznámil v stredu šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Všetky z nich sú podľa neho v bezpečí, dostávajú psychologickú podporu a obnovujú si svoje ukrajinské doklady, informuje TASR.
Medzi navrátenými je podľa Jermaka aj 15-ročné dievča, ktoré uniklo okupácii so svojou tetou po tom, čo jej rodičov a staršieho brata Rusi odsúdili na dlhé roky väzenia na základe vykonštruovaných obvinení.
Ďalším je desaťročný chlapec, ktorého okupačné úrady takmer odobrali jeho rodičom a vyvíjali tlak na jeho matku, aby súhlasila s vymyslenou dohodou o opatrovníctve, tvrdiac, že nemôže zostať so svojimi biologickými rodičmi.
Deti sa naspäť na Ukrajinu dostali na základe iniciatívy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorú spustili v roku 2023 s cieľom „vrátiť všetky ukrajinské deti unesené Ruskom“. Takto sa z Ruska a ním okupovaných ukrajinských území dostala na Ukrajinu začiatkom septembra skupina detí vo veku od troch mesiacov do 18 rokov.
Humanitárne výskumné laboratórium (HRL) z Yaleovej univerzity v utorok zverejnilo závery svojho najnovšieho vyšetrovania, na základe ktorých tvrdí tvrdí, že Rusko zaviedlo rozsiahly systém „prevýchovy“ a militarizácie ukrajinských detí, ktoré násilím deportovalo. Odborníci identifikovali viac než 210 miest, kde boli odvlečené na vojenský výcvik, výrobu dronov a iné formy nútenej prevýchovy.
„Ide o najvyšší počet miest, do ktorých boli doteraz odvezené deti z Ukrajiny, ktorý bol doteraz zverejnený. Skutočný počet je pravdepodobne vyšší, keďže HRL stále vyšetruje viacero miest a môžu existovať ďalšie miesta, ktoré ešte neboli identifikované,“ píše sa v správe.
Ukrajina tvrdí, že desaťtisíce tamojších detí boli unesené alebo odvlečené do Ruska alebo na Ruskom okupované územia, a to bez vedomia ich rodičov alebo opatrovníkov. Kyjev to označuje za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy. Moskva tvrdí, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny.
9:00 Ruské nočné útoky narušili dodávky elektriny aj železničnú dopravu
Ruské drony v noci na stredu opäť útočili na ciele naprieč Ukrajinou. V stredoukrajinskej Kirovohradskej oblasti narušili dodávky elektriny a zasiahli aj železničnú infraštruktúru na bližšie nešpecifikovanom mieste. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„V tejto chvíli je regionálne centrum a 44 osád v územnej komunite Olexandrivka čiastočne odrezaných od dodávok elektrickej energie,“ napísal na Telegrame gubernátor Kirovohradskej oblasti Andrij Rajkovyč.
Ukrajinský vicepremiér Olexij Kuleba zároveň oznámil, že ruské sily zaútočili aj na železničnú infraštruktúru. O mieste útoku útoku neinformoval.
„Včera v noci nepriateľ podnikol masívny útok dronmi s cieľom vyradiť z prevádzky rozvodne, ktoré napájajú železničnú sieť,“ napísal Kuleba na Telegrame. „Takéto útoky majú jasný cieľ: narušiť osobnú a nákladnú dopravu, jej stabilnú prevádzku a vyvinúť dodatočný tlak na ľudí a ekonomiku,“ dodal. Ukrajinské štátne železnice podľa neho po útoku nasadili viac ako 20 rezervných lokomotív.
Správy z predchádzajúceho dňa 16.9.
13:00 Rusko v septembri zaútočilo už približne 3500 dronmi a 190 raketami
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že Rusko v septembri zaútočilo na jeho krajinu doposiaľ približne 3500 dronmi a takmer 190 raketami. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a DPA.
„Takisto tu boli provokácie namierené proti našim partnerom,“ napísal prezident na platforme X. „Toto je presne ten druh leteckého teroru, proti ktorému Ukrajina žiada spoločnú obranu – aby nikto nemusel narýchlo nasadzovať stíhacie lietadlá a cítiť tlak Ruska na svojich hraniciach.“
Ruské sily v utorok skoro ráno podnikli rozsiahly útok na ukrajinské mesto Záporožie, pri ktorom zahynul 41-ročný muž a 13 ďalších osôb utrpelo zranenia. Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov upresnil, že medzi zranenými sú aj deti a že údery spôsobili aj viacero požiarov, napríklad v obytných budovách či na čerpacej stanici. Podľa predstaviteľov civilnej obrany vypukli v dôsledku ruských útokov požiare aj v Kyjevskej a Charkovskej oblasti.
Ukrajinské vzdušné sily hlásili z noci na utorok celkovo 22 ruských útokov v šiestich oblastiach. Fedorov uviedol, že podľa predbežných správ ruské sily vykonali desať útokov v Záporožskej oblasti z viacerých raketových systémov, v dôsledku čoho poškodili desať bytoviek a 12 domov. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ruské vojsko nasadilo cez noc 113 dronov, z toho 89 sa podarilo zneškodniť. Do údajov nezapočítalo bezpilotné lietadlá zacielené na Záporožie.
V Mykolajivskej oblasti zahynul po zásahu farmy vodič traktora, informoval na sociálnej sieti Telegram tamojší gubernátor Vitalij Kim. Gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov oznámil čiastočné výpadky elektrickej energie.
Správy z predchádzajúceho dňa 15. 9. 2025
15:50 Kazetová munícia zabila alebo zranila 1200 civilistov na Ukrajine
Kazetová munícia pripravila o život alebo zranila od začiatku ruskej invázie viac než 1200 civilistov na Ukrajine. Uvádza to v pondelok zverejnená výročná správa medzinárodného hnutia Koalícia proti kazetovej munícii (CMC), ktorá sa zasadzuje za jej likvidáciu. Zatiaľ čo aj Ukrajina túto muníciu používala, Rusko ju podľa správy nasadzuje „vo veľkej miere“ od prvého dňa vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Od februára 2022, keď Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu, zaznamenáva Kyjev najvyšší počet obetí kazetovej munície za rok na svete. V dôsledku jej použitia podľa CMC zahynulo na Ukrajine vlani najmenej 193 ľudí z celkovo 314 obetí na celom svete. Väčšinu z celkového počtu viac než 1200 obetí zaznamenali v prvom roku vojny.
Tento údaj je - ako zdôrazňuje výročná správa - určite výrazne podhodnotený, keďže podľa nej len v minulom roku Ukrajina utrpela približne 40 útokov kazetovou muníciou, pri ktorých neboli uvedené počty mŕtvych a zranených.
Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby. Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.
K Dohovoru o kazetovej munícii sa doteraz pripojilo 124 štátov vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie — 112 ho ratifikovalo, 12 dohovor podpísalo, ale ešte ho neratifikovalo. Rusko, Ukrajina ani Spojené štáty americké medzi týmito krajinami nie sú. K dohovoru sa nepripojili ani Mjanmarsko a Sýria - jediné ďalšie dve krajiny, v ktorých minulý rok zaznamenali útoky kazetovou muníciou.
AFP pripomenula, že USA boli v roku 2023 vystavené kritike za svoje rozhodnutie dodať tento druh munície Kyjevu. Odvtedy tieto zbrane previezli na Ukrajinu najmenej v siedmich samostatných zásielkach, uvádza správa CMC.
Litva sa v marci tohto roku stala prvou krajinou, ktorá odstúpila od zmieneného dohovoru, pričom ako dôvod uviedla obavy o regionálnu bezpečnosť. V nadväznosti na tento krok Litva spolu s Poľskom, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom tiež oznámili, že odstúpia od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín, a to z dôvodu obáv z ruskej agresie.
9:45 Drony zasiahli ruský chemický závod na Urale
Ruský chemický závod na Urale, ktorý sa považuje za životne dôležitý pre vojenskú priemyselnú základňu Ruska, zasiahli drony obrannej spravodajskej službou Ukrajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje zdroje z ukrajinského vojenského spravodajstva.
Útok podľa týchto zdrojov zasiahol spoločnosť Metafrax Chemicals v ruskom Permskom kraji pri hraniciach európskej a ázijskej časti Ruska približne 1 600 kilometrov od ukrajinských hraníc.
Závod vyrába základné komponenty používané na výrobu výbušnín, konkrétne hexamín, metanol, pentaerytritol tetranitrát a karbamid.
Správy z predchádzajúceho dňa 14.9.
18:05 Zdroje ukrajinskej rozviedky priznali účasť na incidentoch na železnici v Rusku
Za incidentmi, ku ktorým došlo počas tohto víkendu na železničných tratiach v Oriolskej a Leningradskej oblasti v Rusku, je zrejme ukrajinská vojenská rozviedka. S odvolaním sa na zdroje v hlavnej správe rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (HUR) o tom v nedeľu informovala britská stanica BBC.
„Tieto železničné trate sú kriticky dôležitými logistickými článkami v zásobovaní okupačných vojsk v smere na mestá Charkov a Sumy. V dôsledku zničenia železničnej infraštruktúry v týchto oblastiach Rusi zažijú značné komplikácie v logistike, čo následne výrazne ovplyvní ich schopnosť vykonávať aktívne akcie proti ukrajinským obranným silám,“ uviedol zdroj z HUR pre BBC.
BBC pripomenula, že prvý incident sa odohral na železničnej trate Moloarchangeľsk – Glazunovka, ležiacimi v Oriolskej oblasti, kde počas bežnej kontroly našli výbušné zariadenia. Pri ich zneškodňovaní došlo k výbuchu, pri ktorom dvaja príslušníci ruskej Národnej gardy (Rosgvardija) zahynuli na mieste a tretí neskôr podľahol zraneniam v nemocnici.
V noci na nedeľu sa v Leningradskej oblasti na úseku Strogonovo – Mšinskaja vykoľajil vlak s cisternovými vagónmi s ropnými produktmi, ktoré sa vznietili a podľa HUR zhoreli. Ruské úrady pritom tvrdili, že cisterny sú prázdne. Gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko uviedol, že vyšetrovatelia zvažujú verziu o sabotáži.
Okrem toho sa cez víkend na inom mieste v Leningradskej oblasti vykoľajila jedna dieselová lokomotíva. Pri nehode zahynul rušňovodič, uviedol Drozdenko. Ako informovala agentúra DPA, zodpovednosť za túto nehodu HUR neprevzala.
13:50 Ukrajina zvažuje znížiť kvalitu mobilných sietí v boji s ruskými dronmi
Ukrajina môže úmyselne znížiť kvalitu mobilných sietí počas ruských dronových útokov, aby zabránila zneužívaniu sietí pri koordinácii úderov, uviedol v nedeľu veliteľ Spojených síl Ozbrojených síl Ukrajiny Andrij Hnatov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Rusko v uplynulých mesiacoch zintenzívnilo dronové útoky na Ukrajinu, zdokonalilo svoje technológie a zvýšilo aj počet nasadených bezpilotných lietadiel, aby maximalizovalo škody na strategických objektoch ukrajinskej kľúčovej infraštruktúry, píše Reuters.
„Nejde o prerušenie mobilného spojenia, skôr o obmedzenie kvality komunikácie v určitých oblastiach, ako je obmedzenie sietí 4G a 5G,“ povedal Hnatov pre ukrajinský portál Novyny Live. „Modemy, ktoré (Rusi) používajú na svojich bezpilotných lietadlách, by tak nemali prístup k internetu našich telekomunikačných operátorov,“ dodal.
Podľa správ miestnych médií má vypnutie vysokorýchlostného mobilného internetu zmysel v boji proti dronom vybaveným kamerami, ktoré prenášajú obraz prostredníctvom 4G pripojenia. Rusko počas vojny opakovane nariadilo vypnutie mobilného internetu, aby narušilo ukrajinské útoky dronov, pripomína Reuters.
8:40 Baerbocková pripustila nasadenie mierových síl OSN po dohode o vojne na Ukrajine
Mierové sily Organizácie Spojených národov (OSN) by podľa novej predsedníčky Valného zhromaždenia OSN Annaleny Baerbockovej mohli zohrávať svoju úlohu pri zabezpečovaní mierovej dohody na Ukrajine. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.
„Ak sa dosiahne mierová dohoda, musí byť zabezpečená čo najlepšie. A ak väčšina členských štátov povie, že sú na to potrebné aj modré prilby (neformálne pomenovanie mierových síl OSN, pozn. TASR), potom to môže prispieť k trvalému mieru,“ povedala bývalá šéfka nemeckej diplomacie v rozhovore pre Bild, ktorý bude zverejnený v nedeľu.
Ukrajina vzdoruje od februára 2022 rozsiahlej ruskej invázii a v prípade prímeria či mierovej dohody žiada bezpečnostné záruky. Podľa niektorých vojenských analytikov by bolo na zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny potrebné nasadiť až státisíce vojakov, napríklad z európskych spojeneckých krajín. Ďalšou možnosťou je misia OSN v podobe pozorovateľskej operácie modrých prílb.
Baerbocková sa v utorok oficiálne ujala funkcie predsedníčky Valného zhromaždenia OSN. Tento post má prevažne ceremoniálny charakter a nemožno si ho zamieňať s úlohou generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.
Správy z predchádzajúceho dňa 13.9.
20:05 Ukrajina zasiahla dronom jeden z najväčších rafinérskych komplexov v Rusku
Ukrajinský dron v sobotu zasiahol jednu z najväčších ruských ropných rafinérií, čo zapríčinilo požiar a menšie škody, uviedli ruskí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Ropný komplex patriaci spoločnosti Bashneft sa nachádza na okraji ruského mesta Ufa, približne 1400 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine. Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach vidno dron, ktorý sa približuje k rafinérii a následne exploduje, píše AFP.
„Dnes sa stal závod spoločnosti Bashneft terčom teroristického útoku vykonaného prostredníctvom bezpilotných lietadiel,“ uviedol na platforme Telegram líder oblasti Baškirsko Radij Chabirov. Podľa jeho slov narazil jeden dron do podniku, zatiaľ čo druhý bol zostrelený.
„Nedošlo k žiadnym obetiam ani zraneniam. Výrobné zariadenie utrpelo menšie škody a vypukol tam požiar, ktorý sa aktuálne hasí,“ dodal. K útoku sa prihlásila ukrajinská vojenská rozviedka GUR.
Kremeľ opísal v roku 2016 rafinérsky komplex Bashneft v meste Ufa ako „jeden z najväčších v krajine“. Tvrdil, že vyrába viac ako 150 druhov ropných produktov.
Kyjev sa snaží oslabiť schopnosť Moskvy financovať vyše trojročnú vojnu útokmi zacielenými na jej ropné a plynárenské objekty, ktoré sú kľúčovými zdrojmi pre jej štátny rozpočet.
15:20 Ukrajinská armáda potvrdila pokus Rusov o prienik do Kupianska cez tunel
Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojom vyhlásení v sobotu pripustil, že ruské jednotky pri meste Kupiansk na východe Ukrajiny použili na prienik podzemné potrubia slúžiace na prepravu energonosičov. Ukrajinské velenie súčasne uviedlo, že situácia je „pod kontrolou ozbrojených síl Ukrajiny“.
Ako informovala britská stanica BBC, ide o reakciu na informácie rešpektovaného webu Deep State, podľa ktorého ruská armáda využíva na prienik do Kupianska potrubie a vytvorila si takto „celú logistickú tepnu“
„Výstup, ktorý nepriateľ použil na presun personálu do Kupianska, je pod kontrolou ukrajinských obrancov. Potrubie nevedie priamo do mesta,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej armády.
Generálny štáb spresnil, že v oblasti Kupianska sa nachádza niekoľko potrubí pre energonosiče a „tri zo štyroch vetiev (potrubia) sú už poškodené a zaplavené, výstup zo štvrtej je pod kontrolou (ukrajinských) obranných síl“.
Agentúra DPA v sobotu napísala, že boje okolo mesta Kupiansk sa zintenzívnili po prieniku ruských vojakov cez podzemný tunel.
Rusi použili tento manéver aj predtým - v meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a v meste Sudža v západoruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinské jednotky prenikli v lete 2024 počas prekvapujúcej ofenzívy a niekoľko mesiacov udržali pod svojou kontrolou relatívne veľkú časť územia tohto ruského regiónu, doplnila vo svojej správe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Deep State sa domnieva, že Rusi v prípade Kupianska „vybudovali celú logistickú tepnu“, a tvrdí, že na pohyb v tuneli používajú špeciálne navrhnuté pojazdné ležadlo s kolieskami - podobné ako sa využívajú v autoservisoch. Tam, kde to výška tunela dovoľuje, sa vojaci presúvajú aj na elektrických kolobežkách.
Trasa od vstupu do potrubia pri meste Lyman Peršyj po výstup z neho na okraji Kupianska trvá približne štyri dni. Na trase sú preto údajne vytvorené miesta na odpočinok a sú tam aj zásoby potravín, tvrdí Deep State.
9:10 Ruské nezávislé médiá potvrdili mená viac ako 130-tisíc vojakov zabitých na Ukrajine
Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC potvrdili mená 130 150 ruských vojakov, ktorí boli zabití od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V porovnaní s predchádzajúcou správou zo začiatku septembra pribudli na zoznam mŕtvych mená 4 469 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne výrazne vyššie. Ich overené údaje pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.
Potvrdený počet mŕtvych podľa médií zahŕňa 36 568 dobrovoľníkov, 18 261 naverbovaných väzňov, 14 797 mobilizovaných vojakov a 5 567 dôstojníkov.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu