Máme za sebou dôležité voľby, ktorých výsledky nastavili zrkadlo Slovensku aj Európe. Kto sú víťazi a kto porazení? Populistom a nacionalistom sa darilo a bodovali, no Brusel neovládnu. Naďalej mu dominujú proeurópske strany. Aké sú dobré a zlé správy z eurovolieb a čo rozhodne o budúcnosti EÚ?

Český premiér Andrej Babiš má podľa Európskej komisie viac ako dva roky konflikt záujmov pre pretrvávajúce väzby na svoje podniky.

Loď nemohli presunúť, tak aspoň zakryli jej meno.

Nočná tragédia v Maďarsku si vyžiadala obete a desiatky zranených.

Informovali o tom české médiá.

Favorita medzi uchádzačmi o post budúceho britského premiéra Borisa Johnsona predvolajú pred súd pre údajné klamlivé tvrdenie, ktoré zverejnil v kampani pred referendom o brexite v roku 2016.

Najmenej 27 civilistov zahynulo pri leteckých útokoch vládnych jednotiek v severozápadnej Sýrii. Medzi obeťami je podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva aj 11 detí.

Zlé zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, šikanovanie mimovládok aj podnecovanie nenávisti. To všetko vyčíta maďarskej vláde komisárka Rady Európy pre ľudské práva. Budapešť obvinenia odmieta, no prípadov, ktoré režim Viktora Orbána usvedčujú z porušovania ľudských práv, je čoraz viac.

Voľby do Európskeho parlamentu v Česku, Maďarsku a Poľsku jasne vyhrali tamojšie vládne strany. Spájajú ich protiimigračné postoje aj kritika Bruselu, no v Európskom parlamente na nich čaká rozdielna budúcnosť. Neisté je aj spájanie sa Budapešti či Varšavy s európskymi nacionalistami a populistami.

Rakúsky parlament vyslovil v pondelok nedôveru vláde kancelára Sebastiana Kurza z Rakúskej ľudovej strany, čím ju zbavil funkcie. Poslanci tak urobili na mimoriadnom zasadnutí dolnej komory parlamentu.