„nepovieme 'áno' tomu, aby sa (krajiny), ktoré uplatňujú sankcie voči Turecku, pripojili k bezpečnostnej organizácii NATO,“ povedal turecký prezident, pričom oba severské štáty opäť obvinil, že nezaujali dostatočne jasný postoj proti terorizmu.
Švédsko v roku 2019 prestalo dodávať zbrane do Turecka pre jeho vojenské operácie v susednej Sýrii, pripomína AFP.
Štokholmu aj Helsinkám Erdogan navyše odkázal, že ich delegácie sa nemusia obťažovať cestovať do Ankary v snahe zmeniť jej postoj, píše denník The Guardian.
Erdogan ďalej označil Švédsko za „liaheň“ teroristických organizácií. Teroristi sú podľa Erdogana aj medzi poslancami v švédskom parlamente.
Turecko predtým v pondelok obvinilo Švédsko a Fínsko, že odmietli vydať desiatky podozrivých „teroristov“. Helsinki a Štokholm za posledných päť rokov odmietli 33 žiadostí Ankary o vydanie, uviedli zdroje z tureckého ministerstva spravodlivosti pre tlačovú agentúru Anadola.
Ankara žiada severské krajiny o vydanie jednotlivcov, ktorí sú obvinení z väzieb na kurdských militantov alebo z príslušnosti k hnutiu spájanému v Turecku s pokusom o zvrhnutie prezidenta Erdogana v roku 2016.
Turecký prezident minulý piatok povedal, že Fínsko a Švédsko sú „ako penzión pre teroristické organizácie“. Zároveň vyjadril nesúhlas s ich členstvom v NATO. Podľa analytikov ide o taktiku Ankary na získanie ústupkov od členských štátov Aliancie, vysvetľuje AFP.
Turecko kritizuje Fínsko a najmä Švédsko za prejavy zhovievavosti voči Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií Európskej únie. Táto strana bojuje proti tureckému štátu od roku 1984.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.