ruský prezident Vladimir Putin v pondelok schválil novú doktrínu týkajúcu sa zahraničnej politiky, ktorá je založená okolo konceptu tzv. „ruského sveta“. Ako píše agentúra Reuters, tento pojem využívajú konzervatívni ideológovia na ospravedlnenie intervencií, ktorých cieľom je údajne chrániť rusky hovoriace obyvateľstvo v zahraničí.

V 31-stranovom dokumente „humanitárnej politiky“ zverejnenom pol roka od začiatku vojenskej ofenzívny Moskvy na Ukrajine sa píše, že Rusko by malo „chrániť, zabezpečovať a podporovať tradície a ideály ruského sveta“.

„Ruská federácia poskytuje svojim krajanom žijúcim v zahraničí podporu čo sa týka napĺňania ich práv, zabezpečuje ochranu ich záujmov a zachovanie ich ruskej kultúrnej identity,“ uvádza sa v dokumente. Rusko tvrdí, že jeho vzťahy s krajanmi v cudzine mu umožnili „posilniť na medzinárodnej scéne svoj imidž demokratickej krajiny usilujúcej sa o vytvorenie multipolárneho sveta“.

Reuters približuje, že šéf Kremľa Putin už roky hovorí o podľa neho tragickom osude zhruba 25 miliónov Rusov, ktorí sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 ocitli v novovzniknutých nezávislých štátoch mimo územia Ruska. Tento vývoj nazval Putin geopolitickou katastrofou.

Rusko považuje bývalý sovietsky priestor od Baltského mora až po strednú Áziu za svoju legitímnu sféru vplyvu. Túto predstavu dôrazne odmietajú mnohé z dotknutých štátov a tiež Západ.

Rusko by malo podľa novej doktríny posilniť spoluprácu so slovanskými krajinami, Čínou a Indiou a takisto zintenzívniť väzby so štátmi Blízkeho východu, Latinskej Ameriky a Afriky. V dokumente sa píše, že Moskva by mala prehlbovať vzťahy s Abcházskom a Južným Osetskom – dvoma gruzínskymi regiónmi, ktoré Moskva po vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala za nezávislé, a tiež s dvoma separatistickými republikami na východe Ukrajiny – Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.