ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bude na základe tohto rozhodnutia mobilizovaných 300 000 záložníkov ruských ozbrojených síl.

Na predmetné Putinove vyhlásenie reagovalo viacero európskych krajín vrátane Litvy, ktorá v stredu oznámila, že zvýšila úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie svojej armády. Na čiastočnú mobilizáciu v Rusku reagoval aj šéf fínskeho rezortu obrany Antti Kaikkonen, ktorý povedal, že fínske obranné sily sú dobre pripravené a Helsinki situáciu pozorne monitorujú.

Ruskou mobilizáciou sa podľa analytika bezpečnostná situácia v Európe nijak zásadne nemení. „Mobilizácia ruských záloh nám dáva dôvod domnievať sa, že vojna bude dlhá. Nie je však dôvod domnievať sa, že do nej budú priamo zatiahnuté ďalšie krajiny,“ konštatoval.  

Dopad mobilizácie 300 000 ruských záložníkov na vývoj bojov na Ukrajine bude podľa bezpečnostného analytika Ludvíka „záležať na spôsobe prevedenia mobilizácie. V tejto chvíli nemožno presne povedať, aký bude,“ uviedol.

Na otázku o možných vyhliadkach na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu odborník z Karlovej univerzity odpovedal, že v súčasnosti možno očakávať skôr dlhotrvajúci konflikt. „Zatiaľ sa úplne nerysujú plány na jeho riešenie,“ dodal.

V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily – samozvaných republikách na východe Ukrajiny, Doneckej a Luhanskej, a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa v piatok začali referendá o ich pripojení k Rusku. Podľa Ludvíka Ukrajina o dané územia po referendách prísť môže, no bude záležať, ako sa bude vyvíjať situácia na fronte. „Po referendách bude pre Rusko ťažšie tieto územia Ukrajine vrátiť diplomatickou cestou,“ skonštatoval.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.