Správy z predchádzajúceho dňa 6.11.2022:
17:50 Ruské úrady po leteckom útoku hlásia v Chersone výpadok elektriny i vody
Dodávky elektrickej energie a vody v Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Cherson a okolitých oblastiach boli po leteckom útoku prerušené. Oznámili to v nedeľu miestne úrady. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„V Chersone a viacerých ďalších častiach tejto oblasti dočasne nie je elektrina či dodávky vody,“ uviedli Moskvou dosadené úrady na sociálnej sieti Telegram. Výpadok bol podľa úradov spôsobený útokom „organizovanom ukrajinskou stranou“, počas ktorého boli poškodené tri stĺpy elektrického vedenia. Špecialisti sa podľa úradov usilujú problém vyriešiť.
Ide o prvý takýto výpadok v Chersone, ktorý ruské sily obsadili niekoľko dní po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári, píše AFP.
15:20 Kličko upozornil, že Kyjevu hrozia výpadky elektriny, vody a kúrenia
Ukrajinská metropola Kyjev čelí možným výpadkom elektriny, vody a kúrenia pre pokračujúce ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V sobotu večer na to upozornil starosta Kyjeva Vitalij Kličko v ukrajinskej štátnej televízii. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Kličko odkázal, že obyvatelia Kyjeva by mali šetriť zásobami a zvážiť dočasné vysťahovanie. Túto situáciu opísal ako najhorší možný scenár.
„Robíme všetko pre to, aby sa to nestalo. Chceme však byť otvorení. Naši nepriatelia robia všetko pre to, aby toto mesto ostalo bez kúrenia, elektriny a vody – skrátka, aby sme všetci zomreli,“ povedal starosta. Podľa jeho slov žijú v ukrajinskej metropole zhruba tri milióny ľudí vrátane 350-tisíc vnútorne vysídlených osôb.
Kyjevské úrady pripravujú viac než 1000 miest s vykurovaním pre prípad, že pokračujúce ruské útoky vyradia z prevádzky ústredné kúrenie.
13:25 Záporožská atómová elektráreň je opäť napojená na vonkajší zdroj energie
Záporožská atómová elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny je po dvoch dňoch opäť napojená na vonkajší zdroj energie. Výpadok prúdu zapríčinilo ruské ostreľovanie, ktoré poškodilo vedenie vysokého napätia. Obnovenie dodávok energie oznámil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. TASR správu prevzala z agentúr DPA a Reuters.
SITA/AP Photo/Leo Correa, File
V dôsledku ruského ostreľovania musela ZAES dva dni používať len energiu zo záložných dieselových generátorov.
Agentúra DPA pripomína, že ZAES bola v priebehu ruskej invázie na Ukrajinu odpojená od prúdu už niekoľkokrát. Hoci v súčasnosti nie je v prevádzke, elektrickú energiu stále potrebuje na ochladzovanie materiálov, aby sa predišlo jadrovej katastrofe.
„Opakované výpadky prúdu jasne odzrkadľujú závažnú situáciu v ZAES, čo sa týka jadrovej bezpečnosti... Nesmieme už viac strácať čas. Musíme konať, kým nebude neskoro,“ vyhlásil v noci na nedeľu Grossi.
13:00 Kachovskú priehradu poškodil ukrajinský útok, tvrdia ruské úrady
Pohotovostné služby na Ruskom okupovanom juhu Ukrajiny tvrdia, že Kachovskú priehradu v Chersonskej oblasti v nedeľu poškodil ukrajinský raketový útok. O vyjadrení, ktoré priniesli ruské médiá, informovali agentúry AFP a Reuters.
Vo vyhlásení záchranných zložiek sa uvádza, že protivzdušná obrana zostrelila päť rakiet HIMARS, pričom jedna strela zasiahla a poškodila stavidlo priehrady. Predstaviteľ Moskvou dosadenej správy neďalekého mesta Nova Kachovka následne uviedol, že „všetko je pod kontrolou“ a škody nie sú kritické.
Kachovskú vodnú elektráreň, ktorej priehrada zásobuje vodou Ruskom anektovaný Krym, obsadili ruské jednotky po februárovom začiatku svojej ofenzívy na Ukrajinu.
11:30 Pri bojoch na Ukrajine zomrel dobrovoľný vojak z Taiwanu
Ceng Šeng-kuang je prvou známou taiwanskou obeťou vojny na Ukrajine. Smrť 25-ročného príslušníka práporu dobrovoľných vojakov podľa ministerstva potvrdil ukrajinský poľný veliteľ.
„Vyjadrujeme úprimnú sústrasť za nášho krajana, ktorý obetoval svoj život vo vojne na Ukrajine, a vzdávame hold jeho duchu pomoci Ukrajincom pri obrane slobody a demokracie,“ píše sa vo vyhlásení taiwanského ministerstva zahraničných vecí.
Cengova manželka pre tlačovú agentúru CNA povedala, že na Ukrajinu odcestoval v júni. Naposledy boli v kontakte 23. októbra, keď jej povedal, že začína päťdňovú misiu. Následne až túto stredu dostala správu z manželovho telefónu. Jeho kolega napísal, že Ceng bol zranený a zomrel cestou do nemocnice.
9:40 Z Chersonskej oblasti Rusi odviedli desiatky detí
Ruské sily odviedli z dediny Preobraženka v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny dovedna 34 detí. Na Telegrame to uviedol gubernátor oblasti Jaroslav Januševyč. „Rodičom sľúbili, že ich deti sa do konca tohto týždňa vrátia, ale potom čas pobytu opäť predĺžili o ďalší týždeň,“ uviedol Januševyč.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) nedávno vo svojej správe poukázal na to, že ruskí predstavitelia posielajú deti z okupovaných území na Ukrajine na adopciu do ruských rodín. Deportačnými stratégiami Moskva vyľudňuje ukrajinské územia, ktoré chce následne zaľudniť importovanými ruskými občanmi.
9:00 Ukrajinská armáda odrazila počas soboty 14 ruských útokov, Rusom spôsobila početné straty
Ukrajinská armáda počas soboty odrazila 14 ruských útokov v Charkivskej, Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti. Rusko počas dňa odpálilo štyri strely s plochou dráhou letu, uskutočnilo 19 náletov a vykonalo viac ako 75 raketových útokov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.
Letectvo obranných síl Ukrajiny za ostatný deň zasiahlo nepriateľa siedmimi útokmi. Zasiahnutých bolo dovedna šesť lokalít, v ktorých Ukrajinci spôsobili Rusom personálne straty a zničili viacero zbraní, muničný sklad a vojenskú techniku.
O ďalších nových správach informuje aj britské ministerstvo obrany:
Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 06 November 2022
— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) November 6, 2022
Find out more about the UK government's response: https://t.co/EaX9aGJYIq
🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/IzATxyDkiZ
Informácie z predchádzajúceho dňa (5.11.2022):
17:35 Ukrajinské úrady oznámili obmedzenia dodávky elektriny pre sedem oblastí
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo v sobotu oznámila dodatočné obmedzenia dodávok elektrickej energie v Kyjeve a ďalších šiestich oblastiach na Ukrajine. Reaguje tak na výpadky spôsobené útokmi Ruska na energetickú infraštruktúru. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.
„Riadiace stredisko Ukrenergo bolo nútené zaviesť dodatočné obmedzenia vo forme núdzových zastavení prevádzky pre všetky kategórie odberateľov,“ uviedla táto spoločnosť vo vyhlásení.
Obmedzenia zasiahnu hlavné mesto Kyjev a Černihivskú, Čerkaskú, Žytomyrskú, Sumskú, Charkovskú a Poltavskú oblasť.
Ukrenergo už predtým v sobotu ohlásila plánované výpadky v týchto oblastiach, ktorých príčinou sú útoky Ruska na energetickú infraštruktúru, píše AP. Neskôr však táto spoločnosť (Ukrenergo) uviedla, že tieto opatrenia nie sú dostatočné a oznámila ďalšie.
13:10 V okupovanom Donbase postrelili sudcu
Sudcu z Ruskom obsadenej časti Ukrajiny, ktorý udelil dvom Britom trest smrti za účasť na bojoch na strane ukrajinskej armády, sa v piatok večer pokúsili zabiť. S odvolaním sa na ruské a bieloruské médiá o tom informoval denník The Guardian, z ktorého TASR čerpala.
Alexandra Nikulina postrelili v meste Vuhlehirsk v Doneckej oblasti. Miestny sudca najvyššieho súdu tzv. Doneckej ľudovej republiky (DĽR) sa nachádza vo vážnom stave v nemocnici.
O útoku informovala v sobotu spravodajská organizácia Nexta, ktorú založili v Bielorusku, medzičasom však sídli v poľskej Varšave, a podobnú správu priniesli ruské noviny Novaja gazeta. Obe správy sa odvolávali na "ministerstvo vnútra" DĽR.
11:50 Holandsko a USA dodajú Kyjevu modernizované české tanky
Holandsko spolupracuje s USA a Českou republikou na modernizácii a dodaní 90 českých tankov Ukrajine. Holandské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že na tanky T-72 vynaloží 45 miliónov eur. Celkovo poskytne Ukrajine tanky a ďalšie ťažké vojenské vybavenie v hodnote 120 miliónov eur. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Oznámenie prišlo po tom, čo Pentagon predstavil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v objeme 400 miliónov dolárov. Tá zahŕňa aj modernizáciu tankov T-72 a systémov protivzdušnej obrany Hawk. Hovorkyňa amerického rezortu obrany Sabrina Singh povedala novinárom, že USA zaplatia za modernizáciu 45 tankov T-72 z Českej republiky a poskytnú financie aj na modernizáciu niektorých systémov protivzdušnej obrany Hawk.
11:40 1 300 satelitných staníc Starlink na Ukrajine je offline kvôli problémom s financovaním
Obavy Ukrajiny, že jej armáda stratí prístup k internetovej službe Starlink, sa prehĺbili po tom, čo 1 300 satelitných jednotiek prešlo do režimu offline, uviedla spravodajská služba CNN s odvolaním sa na dva anonymné zdroje oboznámené s problémom.
Ukraine suffered a communication outage when 1,300 Starlink satellite units went offline over funding issues with the service, owned by Elon Musk https://t.co/xOTUdiZ4ZN
— CNN (@CNN) November 4, 2022
9:45 Ukrajinská armáda zostrelila v piatok 8 ďalších iránskych dronov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer v pravidelnom príhovore oznámil, že jednotky protiraketovej obrany na juhu Ukrajiny zostrelili v ten deň osem dronov iránskej výroby. Správu priniesol portál americkej spravodajskej televízie CNN.
Jednotky patriace pod južné a stredoukrajinské velenia vzdušných síl zneškodnili aj dve strely s plochou dráhou letu Kalibr, dodal Zelenskyj v príhovore.
„Najkrutejšie bojové akcie sa tento týždeň sústreďujú v Donbase: okolo miest Bachmut a Soledar,“ uviedol prezident a spomenul východné územia na frontových líniách konfliktu.
„Svoje pozície držíme: a na týchto a niektorých ďalších územiach v Doneckej oblasti už premrhala ruská armáda viac životov svojich mužov a stratila viac streliva, že zrejme stratila v dvoch čečenských vojnách dokopy,“ vyhlásil Zelenskyj.
Ukrajinský prezident tiež povedal, že nevidí ochotu Moskvy rokovať o ukončení vojny proti jeho krajine, píše tlačová agentúra DPA.
Informácie z predchádzajúceho dňa (4.11.2022):
20:50 Vagnerova skupina otvorila v Petrohrade svoje prvé centrum pre inovácie
Ruská súkromná polovojenská organizácia, známa aj ako Vagnerova skupina, otvorila v Petrohrade svoje prvé centrum pre inovácie zamerané na posilnenie obranyschopnosti Ruska. Informovala v piatok agentúra AFP.
Oligarcha Jevgenij Prigožin, ktorý sa k založeniu Vagnerovej skupiny oficiálne prihlásil len nedávno, pred časom na margo tohto pilotného projektu uviedol, že centrum bude zahŕňať komplex budov, kde budú bezplatne sídliť vynálezcovia, dizajnéri, IT špecialisti, budú tam priestory na experimentálnu výrobu i pre start-upy. Poslaním centra podľa Prigožina je "poskytovať komfortné prostredie pre generovanie nových nápadov s cieľom zvýšiť obranyschopnosť Ruska vrátane oblasti šírenia informácií".
SITA/AP Photo/Dmitri Lovetsky
Prigožin dodal, že ak tento projekt bude úspešný, Vagnerovo centrum môže mať aj pobočky. Tento oligarcha, známy aj pod prezývkou Putinov kuchár, sa vypracoval na jednu z najvplyvnejších postáv ruského biznisu a čoraz zasahuje aj do politiky.
19:13 Washington poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 400 miliónov dolárov
USA pošlú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v objeme 400 miliónov dolárov. Tiež v Nemecku zriaďujú veliteľstvo bezpečnostnej pomoci, ktoré bude dohliadať na všetky presuny zbraní a vojenský výcvik pre Ukrajinu. V piatok to oznámil Pentagon.
Nové veliteľské stanovište s názvom Skupina bezpečnostnej pomoci Ukrajina signalizuje trvalejší, dlhodobý program na pokračovanie pomoci Kyjevu v boji proti Rusku, povedala novinárom hovorkyňa Pentagonu Sabrina Singh.
Súčasťou pomoci sú podľa Pentagonu okrem iného kontrakty na 1 100 dronov Phoenix Ghost, financie na renováciu 45 tankov či ďalších 40 riečnych člnov. Keďže zbrane sa obstarávajú prostredníctvom Iniciatívy za bezpečnostnú pomoc Ukrajine, a teda prostredníctvom dlhodobých kontraktov v priemysle, nebudú pripravené na okamžitý presun.
Od začiatku ruskej invázie vyčlenili USA pre Ukrajinu viac ako 18,2 miliardy dolárov v zbraniach a inom vybavení.
17:26 V Chersone vyhlásili zákaz vychádzania; pri letisku boli explózie
K explóziám a následnému požiaru došlo v okolí letiska v blízkosti juhoukrajinského mesta Cherson v oblasti okupovanej ruskými jednotkami. Podľa spravodajskej televízie CNN to vyplýva z videozáznamu zverejnenom na platforme Telegram. Moskvou dosadené úrady medzitým podľa agentúry AFP vyhlásili v Chersone nepretržitý zákaz vychádzania.
Na spomínanom videu je vidieť hustý čierny dym, ktorý stúpa z oblasti obce Čornobajivka na sever od Chersonu, kde sa nachádza i letisko. Ukrajinská armáda ani Moskvou dosadená samospráva Chersonu do doposiaľ bezprostredne nekomentovali.
Stanica Sky News tiež informovala, že Ruskom dosadené úrady vyhlásili v piatok v meste Cherson zákaz vychádzania v súvislosti s pravdepodobnou ukrajinskou vojenskou ofenzívou.
Neoficiálne kanály na Telegrame uviedli, že ďalej na sever od Chersonu na východnom brehu rieky Dneper nútia ruské jednotky miestnych obyvateľov, aby opustili obec Velyka Lepetycha. Moskvou dosadení predstavitelia už ohlásili evakuáciu civilistov z 15-kilometrovej zóny pozdĺž rieky Dneper v dôsledku budovania novej obrany v oblasti, uvádza CNN.
17:06 Rusko údajne skladuje muníciu a drony v areáli Kurskej atómovej elektrárne
Podľa Hlavnej správy rozviedky (GUR) ukrajinského ministerstva obrany ruská armáda v posledných týždňoch privážala rakety do komplexov S-300 do podzemných hangárov spoločnosti Kurskatomenergoremont pri obci Ivanino v Kurskej oblasti. Okrem toho do tých istých hangárov koncom októbra dorazili nákladné autá s iránskymi evidenčnými číslami prevážajúce neznámy náklad, tvrdí GUR.
GUR nevylučuje, že ruská armáda využíva územie jadrovej elektrárne na vojenské účely, a to na rozmiestnenie a skladovanie munície pre raketové systémy a iránske drony. GUR tiež pripúšťa, že v podzemných skladoch spoločnosti Kurskatomenergoremont sú uskladnené iránske balistické rakety.
⚡️Russian troops use the territory of the Kursk NPP and its related enterprises for the storage and maintenance of missile weapons, the MDI of Ukraine reports.
— FLASH (@Flash_news_ua) November 4, 2022
👉Follow @Flash_news_ua pic.twitter.com/NgDQ1aHpT8
Ukrajinské ministerstvo obrany sa v tejto súvislosti obrátilo na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) a vyzvalo ju, aby dôkladne preverila Kurskú atómovú elektráreň. O podozrení GUR informovala aj britská stanica BBC, ktorá upozornila, že v časoch vojny nie je možné okamžite preveriť tvrdenia bojujúcich strán.
15:23 Rusko sa svojim ustupujúcim vojakom vyhráža zastrelením
Pre nízku morálku a neochotu bojovať začali ruské sily pravdepodobne nasadzovať jednotky, ktorých príslušníci sa vlastným ustupujúcim vojakom vyhrážajú zastrelením.
Podľa britského denníka The Guardian to tvrdí britské ministerstvo obrany. Moskva takéto jednotky používala aj v iných vojnových konfliktoch. Správa zverejnená v piatok ráno opísala tieto ruské jednotky ako bariérové, používané velením, keď chce vojakov odradiť od dezercie a prinútiť ich k boju.
Russian Defense Ministry Press Service via AP
Podľa správy denníka The Guardian údajne ruskí generáli nedávno pravdepodobne od veliteľov svojich jednotiek chceli, aby proti dezertérom použili zbrane, a to vrátane povolenia na streľbu s možným usmrtením, ktorej však musí predchádzať slovné varovanie.
14:55 Civilisti musia odísť z Chersonskej oblasti, aby netrpeli, tvrdí Putin
Civilisti musia byť odsunutí zo zón konfliktu v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, odkiaľ proruské úrady od polovice októbra odvádzajú civilistov pred postupujúcou ukrajinskou armádou. Vyhlásil to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters, ktorý sa odvoláva na ruské médiá.
„Tí, ktorí žijú v Chersone, by mali byť odvedení zo zón, kde prebiehajú nebezpečné boje. Civilné obyvateľstvo by nemalo trpieť ostreľovaním, protiútokmi alebo podobnými vojnovými akciami,“ uviedol Putin v príhovore na Červenom námestí v Moskve, kde sa prihovoril dobrovoľníkom pomáhajúcim s evakuáciou v Chersonskej oblasti.
Proruské oblastné úrady v Chersonskej oblasti, ktorú Putin počas slávnostnej ceremónie vyhlásil v septembri za súčasť Ruska, už týždne vyzývajú civilistov aby opustili západnú časť tohto administratívneho regiónu. Proruskí predstavitelia tvrdia, že pomohli evakuovať už desiatky tisíce ľudí. Kyjev však odsun tamojšieho obyvateľstva prirovnal k sovietskym deportáciám ukrajinského ľudu.
13:39 Nemecko a Čína sú proti nasadeniu akejkoľvek jadrovej zbrane na Ukrajine
Nemecko a Čína sú proti použitiu akejkoľvek jadrovej zbrane vo vojne na Ukrajine. V piatok to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Číny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Tu v Číne každý vie, že eskalácia (vojny na Ukrajine) by mala následky pre nás všetkých,“ povedal Scholz novinárom. Zároveň zdôraznil, že použitie taktickej jadrovej zbrane je pre všetkých neprípustné. „Som rád, že sme sa aspoň na tomto zhodli,“ dodal. Nemecký kancelár po rozhovore s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom povedal, že vojna na Ukrajine je nebezpečná pre celý svet. Scholz ešte predtým požiadal, aby Peking využil svoj vplyv na Moskvu, aby zastavila vojnu na Ukrajine.
Noviny The New York Times (NYT) v stredu citovali nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých ruské velenie nedávno diskutovalo o tom, kedy a ako by Moskva mohla použiť taktickú jadrovú zbraň na Ukrajine. Šéf Kremľa Vladimir Putin sa na týchto diskusiách nezúčastnil a naďalej nič nenasvedčuje tomu, že by sa ruská armáda rozhodla nasadiť jadrové zbrane.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredajšom vyhlásení zopakovalo svoj záväzok v súvislosti so zabránením vypuknutiu jadrovej vojny a zdôraznilo, že Moskva považuje zamedzenie vzniku konfliktu s použitím jadrových zbraní za najvyššiu prioritu.
11:48 Rusko a Turecko sa zhodli na bezplatnom dodávaní obilnín do Afriky
Rusko a Turecko dosiahli dohodu o bezplatnom dodávaní obilnín do afrických krajín zápasiacich s nedostatkom potravín. Oznámil to v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Erdogan v televíznom vystúpení povedal, že súhlasil s návrhom ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten mu podľa jeho slov v telefonáte povedal, že by sme mali posielať obilniny bezplatne do krajín ako Džibutsko, Somálsko a Sudán. „Dohodli sme sa, že o tom budeme podrobne diskutovať na summite G20 v Indonézii,“ doplnil najvyšší turecký predstaviteľ.
Rusko sa tento týždeň vrátilo k plneniu dohody, ktorá v lete umožnila obnovenie vývozu obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. Ten bol zastavený od februárového začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá patrí k najväčším vývozcom obilnín na svete.
Júlová dohoda, sprostredkovaná Tureckom a Organizáciou Spojených národov s cieľom zmierniť potravinovú krízu vo svete, vyprší 19. novembra, tri dni po skončení summitu skupiny G20 na Bali. Putin túto dohodu už viackrát kritizoval. Šéf Kremľa tvrdí, že ukrajinské obilniny smerujú namiesto chudobných štátov prevažne do európskych krajín. Ukrajina a európske štáty takéto obvinenia popierajú
10:57 Scholz požiadal čínskeho prezidenta, aby Peking využil svoj vplyv na Moskvu
Nemecký kancelár Olaf Scholz požiadal v piatok čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby Peking využil svoj vplyv na Moskvu, nech Rusko zastaví vojnu na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. „Povedal som (čínskemu) prezidentovi, že je dôležité, aby Čína využila svoj vplyv na Rusko,“ povedal Scholz. Zároveň zdôraznil, že Rusko musí okamžite zastaviť útoky, ktoré ohrozujú ukrajinských civilistov, a stiahlo sa z Ukrajiny.
SITA/Kay Nietfeld/Pool Photo via AP
Spolkový kancelár v piatok tiež vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby predĺžil dohodu o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, ktorej platnosť vyprší 19. novembra. „Hlad nesmie byť využívaný ako zbraň,“ uviedol.
9:11 UNICEF doručil Chersonskej oblasti 29 generátorov, pomôcť majú 12000 obyvateľov
Tieto generátory majú tamojším obyvateľom pomôcť s obnovením prúdu, vykurovania i dodávok vody, pričom úžitok z nich má mať podľa UNICEF-u zhruba 12 000 ľudí. UNICEF uviedol, že 15 spomedzi týchto generátorov má zaistiť, že v prevádzke budú môcť zostať zdravotnícke zariadenia v obciach Novovoroncovka, Velyka Oleksandrivka a Vysokopilja.
„Prístup k zdravotnej starostlivosti a (pitnej) vode sú základnými (ľudskými) právami, prístup detí (k týmto) nevyhnutným službám by sa tak mal obnoviť čo najskôr. My sme odhodlaní dodávať zásoby a služby, ktoré sú potrebné na to, aby sa to mohlo stať,“ uviedol Murat Sahin, zástupca UNICEF-u pre Ukrajinu.
Zvyšných 14 generátorov bolo dodaných ukrajinským miestnym samosprávam,. Majú posilniť vodohospodárskej zariadenia v oblasti, a slúžiť tak miestnym obyvateľom aj záchranným službám.
7:33 Rusko do 20. decembra plánuje naplno obnoviť dopravu na Krymskom moste
Rusko plánuje do 20. decembra naplno obnoviť dopravu na Krymskom moste, ktorý bol vážne poškodený po výbuchu 8. októbra. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN, ktorá sa odvoláva na štvrtkové vyjadrenia ruského vicepremiéra Marata Chusnullina.
„Plánujeme obnoviť dopravu v oboch jazdných pruhoch na moste,“ povedal Chusnullin počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ďalšími členmi vlády. Vicepremiér spresnil, že jeden pruh má byť sprejazdnený do 5. decembra a druhý do 20. decembra.
Putin sa počas štvrtkového stretnutia poďakoval všetkým, ktorí sa na obnove mosta podieľajú. Krymský most, ktorý spája anektovaný polostrov Krym s ruskou pevninou, bol vážne poškodený 8. októbra tohto roka po výbuchu v nákladnej časti jedného vozidla. Časti tohto mosta sa zrútili, pripomína CNN.
Ruská federácia označila výbuch na Krymskom moste, známom aj pod názvom Kerčský, za teroristický čin.
Informácie z predchádzajúceho dňa (3.11.2022):
19:15 Podľa Ukrajiny môže byť zdanlivý odchod ruských jednotiek z Chersonu len pascou
Ukrajina upozorňuje, že zdanlivé stiahnutie sa ruských jednotiek z mesta Cherson na juhu krajiny by mohlo byť len pascou zo strany Moskvy. Vo štvrtok to vyhlásila hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. TASR správu prevzala zo stanice Sky News a denníka The Guardian.
Špekulácie o možnom stiahnutí sa ruských vojsk z Chersonu sa objavili vo štvrtok po tom, čo sa na internete objavili fotografie tamojšej hlavnej administratívnej budovy. Ruské jednotky na ňu po okupácii vyvesili ruskú vlajku, no na aktuálnych záberoch vlajka chýba.
„Mohlo by ísť o určitú provokáciu s cieľom vyvolať dojem, že tieto budovy sú opustené a že je bezpečné vstúpiť dnu. (Rusi) sa zatiaľ pripravujú na pouličné boje,“ uviedla Humeniuková.
18:50 Instagramový účet generála Zalužného napadli proruskí hackeri, tvrdí Ukrajina
Proruskí hackeri vo štvrtok napadli účet hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného na platforme Instagram. Podľa britskej stanice BBC to potvrdila Zalužného konzultantka pre strategickú komunikáciu Ľudmyla Dolhonovská.
Hackeri získali prístup k instagramovému účtu Zalužného vo štvrtok. Zalužnyj tam zvyčajne zverejňoval fotografie zo svojho súkromia, no vo štvrtok sa tam objavila fotografia s nápisom, že hackeri zo samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) údajne prenikli do programu velenia a riadenia DELTA, ktorý používajú ukrajinské ozbrojené sily.
Hackeri súčasne vymenili profilovú fotografiu na účte Zalužného za snímku ruského prezidenta Vladimira Putina. Zverejnili tam aj odkazy na svoje sociálne siete.
Špecialisti generálneho štábu pracujú na obnovení prístupu na stránku hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny, dodala BBC.
17:30 Moskva si s Ukrajinou vymenila dovedna 214 zajatcov vrátane obrancov Mariupoľa
Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili dovedna 214 vojnových zajatcov - každá zo strán ich prepustila 107. Mnohí z prepustených Ukrajincov sú zranení bojovníci, ktorí sa svojho času pokúšali pred ruskými silami ubrániť ukrajinské prístavné mesto Mariupol, informuje agentúra Reuters.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina prepustila 107 ruských vojakov, ktorí budú prevezení do Moskvy, kde im bude poskytnutá „nevyhnutná lekárska a psychologická pomoc“.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak zase informoval, že až 74 spomedzi dovedna 107 prepustených ukrajinských bojovníkov bolo v apríli a máji obrancami ostreľovaného oceliarenského komplexu Azovstaľ, ktorý bol dejiskom posledných bojov v Rusmi obliehanom v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.
„Podarilo sa nám výmenou získať ťažko zranených (bojovníkov) z Mariupola vrátane tých, ktorí sú pripútaní na lôžko, chlapcov s ranami od šrapnelov na rukách aj nohách, strelnými ranami v rôznych častiach tela. Sú medzi nimi ľudia s amputovanými končatinami, aj takí, ktorí si necítia časť tváre, či (iní) s infikovanými ranami,“ uviedol.
16:10 Rusko po útoku dronmi na Kryme varovalo Britániu pred „nebezpečnými následkami“
Rusko si vo štvrtok predvolalo britskú veľvyslankyňu Deborah Bronnertovú a varovalo Londýn pred „nebezpečnými následkami“. Moskva totiž obviňuje Britániu, že pomohla Kyjevu minulý týždeň podniknúť útok na ruskú čiernomorskú flotilu pri pobreží anektovaného Krymského polostrova. Správu priniesla agentúra AFP.
SITA/AP Photo/Alexander ZemlianichenkoBritská veľvyslankyňa v Rusku
„Takéto konfrontačné akcie Angličanov prinášajú riziko vystupňovania situácie a môžu viesť k nepredvídateľným a nebezpečným následkom,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení. Moskva dodala, že odovzdala veľvyslankyni Spojeného kráľovstva Bronnertovej „ostrý protest“. Rusko tvrdí, že britské sily cvičia ukrajinské špeciálne jednotky okrem iného aj v „sabotážnych operáciách na mori“.
Keď Bronnertová prišla k mohutnému moskovskému mrakodrapu ministerstva zahraničných vecí zo sovietskej éry, čakal ju tam rad ľudí skandujúcich heslo „Británia je teroristický štát“, uviedli ruské štátne médiá.
Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že odovzdalo veľvyslankyni „konkrétne fakty o nepriateľských provokáciách“ Londýna. Dodalo, že požiadalo Britániu, aby „s tým okamžite prestala“.
14:20 Moskva varovala Londýn pred nepredvídateľnými následkami jeho činov
Rusko varovalo Spojené kráľovstvo, že by pre jeho „konfrontačné činy“ mohlo čeliť „nepredvídateľným a nebezpečným“ dôsledkom. Ruské ministerstvo zahraničia to uviedlo vo vyhlásení s tým, že britskej veľvyslankyni v Moskve v tejto súvislosti vyjadrili protest. Veľvyslankyňu Deborah Bronnert si ministerstvo predvolalo predpoludním pre údajné zapojenie britských špecialistov v ukrajinských útokoch dronmi na ruskú Čiernomorskú flotilu na anektovanom Kryme. Spojené kráľovstvo poprelo, že by sa na tom podieľalo, a Ukrajina sa k zodpovednosti za incident neprihlásila, informuje spravodajský portál Sky News.
13:50 Ruská invázia vyhnala z domovov 14 miliónov Ukrajincov
Ruská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov zhruba 14 miliónov Ukrajincov. V stredu to Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov (BR OSN) povedal vysoký komisár pre utečencov Filippo Grandi a poukázal na to, že je to „najrýchlejšie, najväčšie zaznamenané vysídlenie za niekoľko desaťročí“. Celosvetovo sa vďaka tomu zvýšil počet vysídlených ľudí na viac ako 103 miliónov.
13:30 Švajčiarsko pred nadchádzajúcou zimou poskytne Kyjevu 100 miliónov dolárov
Švajčiarska vláda v stredu súhlasila s tým, že Ukrajine poskytne pomoc vo výške 100 miliónov dolárov. Vo vyhlásení uviedla, že „prijala akčný plán na zmiernenie vplyvu nadchádzajúcej zimy na obyvateľov Ukrajiny“. Referuje o tom spravodajský web CNN.
Podľa švajčiarskej vlády uvedené prostriedky pomôžu najmä pri zabezpečovaní pitnej vody a obnove poškodenej energetickej infraštruktúry Ukrajiny. Švajčiarsko vo vyhlásení poznamenalo, že približne 18 miliónov ľudí na Ukrajine, zhruba 40 % populácie, je už závislých od pomoci, odkedy Rusko vo februári rozpútalo vojnu. „S nástupom zimy hrozí, že sa toto číslo zvýši na 24 miliónov, keďže približne tretina ukrajinskej energetickej infraštruktúry bola poškodená.“
Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj počas októbrového stretnutia v Kyjeve diskutovali o tom, ako v čase, keď sa blíži zima, čo najlepšie poskytnúť pomoc tým, ktorých zasiahla vojna. Švajčiarsko taktiež vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo dodatočnú pomoc Ukrajine.
10:50 Po návrate Ruska k dohode o exporte obilia vyplávalo z ukrajinských prístavov ďalších sedem lodí
Po obnovení dohody o čiernomorskom obilnom koridore vyplávalo vo štvrtok z ukrajinských prístavov sedem lodí s obilím. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na ukrajinského ministra infraštruktúry Oleksandra Kubrakova. „Dnes ráno odviezlo obilie z ukrajinských prístavov sedem plavidiel. Nech sa deje čokoľvek, Ukrajina ďalej podporuje svet pri prekonávaní potravinovej krízy,“ napísal Kubrakov na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.
Dodávky boli v ohrození po tom, ako Rusko cez víkend odstúpilo od dohody. V stredu sa k nej však vrátilo.
Lode sú podľa ukrajinského ministerstva infraštruktúry naložené 290-tisíc tonami ukrajinských poľnohospodárskych produktov a vyrazili z prístavov Odesa, Čornomorsk a Južne. Jedno z plavidiel smeruje do Ománu a ďalšie do Číny.
7:50 Rusi sa hromadne sťahujú do súkromných domov a penziónov v Chersonskej oblasti
ruskí okupanti sa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny svojvoľne sťahujú do domov miestnych obyvateľov i tamojších penziónov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
SITA/AP Photo/Olexandr Chornyi, FileCherson
V dedine Lazurne sa miestny kolaborant zmocnil niekoľkých penziónov a iných zariadení, v ktorých ubytoval ruský vojenský personál. Rusi navyše v oblasti naďalej terorizujú miestne obyvateľstvo na ľavom brehu rieky Dnipro. Ukrajinská polícia dostala viacero hlásení, že ruskí vojaci sa sťahujú do ich domov a užívajú ich majetok. Do viacerých domov sa vraj sťahujú predstavitelia okupačnej polície.
Okupanti taktiež kradnú poľnohospodárske stroje, osobné autá a berú ľuďom dokumenty osvedčujúce ich vlastníctvo pozemkov a obytných priestorov.
Informácie z predchádzajúceho dňa (2.11.2022):
20:00 Ukrajina objavila 34 väzníc a mučiarní na územiach predtým okupovaných Ruskom
Ukrajinská polícia údajne objavila 34 mučiarní a väzníc zriadených v oblastiach, ktoré svojho času okupovali ruskí vojaci. Predmetné zariadenia sa našli na území Sumskej, Kyjevskej, Černihivskej, Charkovskej, Doneckej a Chersonskej oblasti. Informuje o tom v stredu ukrajinský spravodajský internetový portál Hromadske, z ktorého správ cituje denník The Guardian.
Portál Hromadske píše, že mučiarne a väznice zriadili ruskí okupanti, ktorí v nich "nelegálne zadržiavali a mučili Ukrajincov". Všetky tieto miesta podľa informácií portálu už preskúmali vyšetrovatelia z ukrajinskej národnej polície.
19:00 Rusi sa hromadne sťahujú do súkromných domov a penziónov v Chersonskej oblasti
Ruskí okupanti sa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny svojvoľne sťahujú do domov miestnych obyvateľov i tamojších penziónov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
V dedine Lazurne sa miestny kolaborant zmocnil niekoľkých penziónov a iných zariadení, v ktorých ubytoval ruský vojenský personál. Rusi navyše v oblasti naďalej terorizujú miestne obyvateľstvo na ľavom brehu rieky Dnipro. Ukrajinská polícia dostala viacero hlásení, že ruskí vojaci sa sťahujú do ich domov a užívajú ich majetok. Do viacerých domov sa vraj sťahujú predstavitelia okupačnej polície.
Okupanti taktiež kradnú poľnohospodárske stroje, osobné autá a berú ľuďom dokumenty osvedčujúce ich vlastníctvo pozemkov a obytných priestorov.
SITA/AP Photo
17:00 Putin hrozí opätovným odstúpením od obilnej dohody, ak Kyjev poruší záruky
Ruský prezident Vladimir Putin pohrozil v stredu opätovným odstúpením Ruska od dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov v prípade, že Kyjev nedodrží bezpečnostné záruky, ktoré dal Moskve. Informuje o tom agentúra AFP a spravodajská stanica Sky News.
„Rusko si vyhradzuje právo stiahnuť sa z tejto dohody v prípade, že dôjde k porušeniu týchto ukrajinských záruk,“ povedal Putin v ruskej televízii.
Dodal, že ak by sa aj Rusko z dohody opäť stiahlo, nebránilo by zásielkam obilia smerujúcich z Ukrajiny do Turecka. Šéf Kremľa okrem toho podľa AFP uviedol, že ak by Rusko znova odstúpilo od predmetnej dohody, bude naďalej „bezplatne dodávať“ všetko obilie z Ukrajiny najchudobnejším krajinám sveta, ktorým dosiaľ tieto zásielky putovali.
Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. AFP približuje, že Putin ešte pred takýmto oznámením hovoril s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Moskva s návratom k plneniu svojich povinností vyplývajúcich z predmetnej dohody súhlasila po tom, ako dostala z Kyjeva písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku.
Svoju účasť na zmienenej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny pozastavilo Rusko uplynulú sobotu, pričom ako dôvod uviedlo dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Moskva po útoku tvrdila, že nevie zaistiť bezpečnosť lodí plaviacich sa v súlade s dohodou. Kyjev obvinenia z útoku poprel a vyhlásil, že Moskva útok využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.
SITA/Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
16:30 Západní spojenci vyčlenia viac ako 25 miliónov eur na podporu ukrajinského energetického sektora
Európska únia (EÚ) a ďalší západní spojenci vrátane Spojených štátov, Japonska a Veľkej Británie poskytnú 25,5 milióna eur na pokrytie naliehavých energetických potrieb Ukrajiny. Na svojom oficiálnom webe o tom informovalo ukrajinské ministerstvo energetiky. To uviedlo, že finančné prostriedky budú smerovať cez fond na podporu energetiky Ukrajiny, ktorý vytvorila Európska komisia.
Ministerstvo uviedlo, že EÚ má v úmysle vyčleniť 13 miliónov eur na obnovu laboratórií v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktoré poškodili ruské jednotky, a ďalších 3,5 milióna eur prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na všeobecnú podporu ukrajinského jadrového priemyslu.
15:00 Severná Kórea tajne dodáva Rusku delostreleckú muníciu, tvrdí Biely dom
Biely dom v stredu obvinil Severnú Kóreu, že tajne posiela Rusku „značné množstvo“ delostreleckých granátov na podporu jeho agresie na Ukrajine. Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby uviedol, že Spojené štáty veria, že Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) sa snaží, aby to vyzeralo, akoby granáty posielala do krajín na Blízkom východe alebo do severnej Afriky. O dohadovanom množstve munície sa odmietol vyjadriť. Biely dom tiež nešpecifikoval spôsob dopravy ani to, či sa USA alebo iné krajiny pokúsia zakázať dodávky do Ruska.
Spojené štáty monitorujú, či Rusko dodávky z KĽDR aj dostáva, povedal Kirby. Zároveň trval na tom, že severokórejské dodávky munície „nezmenia smer vojny“ a poukázal na úsilie Západu o pomoc ukrajinskej armáde.
Už pred takmer dvoma mesiacmi americké tajné služby povedali, že ruské ministerstvo obrany je v procese kúpy miliónov raket a delostreleckých granátov zo Severnej Kórey pre svoju vojnu na Ukrajine.
13:00 Na ruskej strane padlo podľa Ukrajincov už viac ako 73-tisíc vojakov
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 73 270 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišlo o život 800 ruských vojakov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2714 tankov, 5525 bojových obrnených vozidiel, 4153 vozidiel a palivových nádrží, 1733 delostreleckých systémov, 387 odpaľovacích raketových systémov, 198 systémov protivzdušnej obrany, 258 vrtuľníkov, 277 lietadiel, 1438 dronov, 397 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 154 kusov špeciálnej techniky.
Počas utorka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v smeroch na Avdijivku a Lyman. Údaje ukrajinskej armády o súhrnnom počte mŕtvych ruských vojakov predstavujú približne päťnásobok toho, koľko Rusko stratilo počas celej 10-ročnej invázie v Afganistane (1979 - 1989).
10:00 Irán plánuje poslať Rusku sofistikované útočné drony Araš-2
Ukrajinská vojenská tajná služba v utorok informovala, že Irán plánuje poslať do Ruska vyše 200 bojových dronov, vrátane typu Araš-2, ktorý podľa iránskej armády patrí k útočným dronom s najdlhším doletom na svete. TASR prevzala správu z portálu americkej televízie CNN.
Vojenská spravodajská služba Ukrajiny, patriaca pod ministerstvo obrany, uviedla, že "Irán plánuje na začiatku novembra poslať Ruskej federácii zásielku vyše 200 bojových dronov Šáhid-136, Mohádžir-6 a Araš-2".
Spravodajská služba na sociálnej sieti Telegram napísala, že bezpilotné lietadlá "budú doručené cez Kaspické more do prístavu Astrachán" na juhu európskej časti Ruska. Drony budú v rozobratom stave a na ruskom území "ich zmontujú, prefarbia a dajú na ne ruské označenia".
Ukrajinská tajná služba nespresnila zdroj informácií o dodávkach a CNN nemohla tieto detaily nezávisle overiť. Zhodujú sa však s informáciami nemenovanej západnej krajiny, ktorá dôkladne monitoruje iránsky program na vývoj zbraní. Podľa nich Teherán pripravuje veľkú zásielku dronov a balistických rakiet do Ruska.
Použitie dronov Araš-2 vo vojne Ruska na Ukrajine bude znamenať ďalšiu záťaž pre ukrajinskú protivzdušnú obranu. Ukrajinské ozbrojené sily od 13. septembra zostrelili vyše 300 útočných dronov, ale desiatky ďalších zasiahli ciele a zničili životne dôležitú energetickú infraštruktúru.
Podľa CNN použitie dronov Araš-2 môže priniesť "veľkú zmenu" vo vojne na Ukrajine. Tento typ "dokáže niesť päťkrát viac výbušnín než Šáhid". Araš-2 má prúdový pohon, preto je oveľa rýchlejší a je ťažšie ho zostreliť, a zároveň má väčší dosah. Z fotografií, ktoré iránske štátne médiá označujú za dron Araš-2, však jasne vidieť, že má vzadu vrtuľu.
#Iran may provide #Russia with Arash-2 drones capable of hitting air defense systems. This was stated by the head of the Center for Military Legal Research Alexander Musienko. pic.twitter.com/IESF4a9mo9
— NEXTA (@nexta_tv) October 24, 2022
9:20 Bez elektrického prúdu je v Kyjive stále 16-tisíc domov
Bez dodávok elektriny zostáva po ruských útokoch v ukrajinskom hlavnom meste 16-tisíc domov. Uviedol to gubernátor Kyjiva Olexij Kuleba. „Naši energetickí inžinieri pracujú nepretržite už tretí deň. V priebehu dňa obnovíme dodávky elektriny pre všetkých klientov,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram. Zároveň však obyvateľov požiadal, aby sa pripravili na výpadky prúdu, keďže sa budú robiť stabilizačné vypnutia dodávok. Informuje o tom web The Guardian.
8:00 Kyjev chystá vykurovacie miesta pre prípad výpadkov po ruských útokoch
Úrady v ukrajinskej metropole Kyjev pripravujú viac než 1000 miest s vykurovaním pre prípad, že pokračujúce ruské útoky vyradia z prevádzky ústredné kúrenie, uviedol v stredu starosta Vitalij Kličko. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Raketové a dronové útoky poškodili 40 percent energetickej infraštruktúry na Ukrajine. Veľké časti Kyjeva už boli v ich dôsledku dočasne bez dodávok elektriny a vody, čo viedlo k plánovaným prerušeniam zásobovania elektrickou energiou.
Kličko v stredu v aplikácii Telegram napísal, že kyjevské úrady zvažujú vzhľadom na raketové útoky rôzne scenáre. „Najhorším je, keď vôbec nebude elektrina, voda ani ústredné kúrenie. V takom prípade pripravujeme v našom meste viac ako 1000 vykurovacích miest,“ priblížil. Dodal, že tieto miesta budú vybavené elektrickými generátormi a zásobami základných potrieb, ako je voda.
7:45 Koridor na vývoz ukrajinských obilnín potrebuje dlhodobú ochranu, uviedol Zelenskyj
Námorný koridor na vývoz obilnín z Ukrajiny musí byť dlhodobo a spoľahlivo chránený, uviedol v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Svet podľa neho musí reagovať dôrazne na akýkoľvek pokus Ruska tento koridor narušiť, informovali agentúry AFP a Reuters, z ktorých správ TASR čerpala.
„Tento obilninový koridor potrebuje spoľahlivú a dlhodobú ochranu,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore na sociálnych sieťach. Pripomenul, že lode môžu vyplávať z ukrajinských prístavov s nákladom vďaka úsiliu Turecka a OSN o to, aby tento koridor zostal otvorený. „Rusko si musí jasne uvedomiť, že na akékoľvek kroky, ktoré by narušili vývoz našich potravín, bude svet tvrdo reagovať. Ide tu jednoznačne o životy desiatok miliónov ľudí,“ vyhlásil Zelenskyj.
Moskva minulú sobotu pozastavila svoju účasť na dohode, ktorá umožnila obnoviť vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov po mori. Odôvodnila to dronovým útokom na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinila Ukrajinu. Kyjev tvrdí, že Moskva to využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.
Dohoda sprostredkovaná Tureckom a OSN s cieľom zmierniť globálny nedostatok potravín vytvorila pre lode bezpečný koridor z ukrajinských čiernomorských prístavov, ktoré Rusko blokovalo v rámci svojej invázie na Ukrajinu. Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule, ktoré má na starosti inšpekcie prepravovaného nákladu, oznámilo, že na stredu nie sú naplánované žiadne plavby lodí z Ukrajiny s nákladom obilnín. V pondelok a utorok ešte viaceré takéto lode vyplávali.
Správy z predchádzajúceho dňa 1.11.2022:
17:15 Francúzsko pomôže Ukrajine zvládnuť zimu, opraví poškodenú infraštruktúru
Francúzsko pomôže zvládnuť Ukrajine zimu a poskytne jej pomoc pri oprave vodnej a energetickej infraštruktúry, poškodenej a zničenej v dôsledku ruských útokov. Uviedol to v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informujú agentúry Reuters a DPA.
Macron súčasne prisľúbil, že Francúzsko vo veľmi krátkom čase zintenzívni vojenskú podporu Kyjevu, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany, aby sa Ukrajina mohla lepšie brániť pred ruskými útokmi.
„Musíme konať skôr, než sa začne zima. Rýchlo zmobilizujeme medzinárodné spoločenstvo aj súkromný sektor,“ napísal Macron na Twitteri.
Obaja prezidenti sa dohodli na tom, že 13. decembra zorganizujú v Paríži medzinárodnú konferenciu s cieľom zmobilizovať podporu, ktorú bude ukrajinské civilné obyvateľstvo potrebovať počas nadchádzajúcej zimy, uvádza sa vyhlásení Elyzejského paláca.
SITA/AP Photo/Alessandra Tarantino
Deň pred avizovanou medzinárodnou konferenciou sa uskutočnia bilaterálne francúzsko-ukrajinské rokovania zamerané na zaistenie podpory francúzskych firiem. V dôsledku cielených raketových a dronových útokov ruských inváznych vojsk na civilnú infraštruktúru budú Ukrajinci počas chladných zimných mesiacov zrejme čeliť rozsiahlym výpadkom elektriny, vody či dodávok tepla.
V telefonáte so Zelenským Macron zároveň odsúdil Rusko za sobotňajšie pozastavenie účasti na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny. Podľa francúzskeho prezidenta Moskva týmto svojím jednostranným rozhodnutím opäť ohrozila svetovú potravinovú bezpečnosť, píše agentúra AFP.
Ukraine’s water supply and electricity infrastructure have suffered significant damage in the Russian attacks. Action is needed before winter. We shall swiftly mobilise both the international community and the private sector.
— Emmanuel Macron (@EmmanuelMacron) November 1, 2022
14:15 Británia pomáhala Ukrajine brániť sa pred kybernetickými útokmi z Ruska
Britskí špecialisti majú kľúčovú úlohu pri obrane Ukrajiny proti rozsiahlym ruským kybernetickým útokom. TASR o tom informuje podľa webových stránok staníc Sky News a BBC.
Podrobnosti o balíku pomoci v hodnote 6,4 milióna libier (7,43 milióna eur) doteraz neboli zverejnené, aby bola chránená prevádzková bezpečnosť, tvrdia britské úrady. „Poskytli sme naše odborné znalostí, aby sme im pomohli brániť sa voči každodenným náporom kybernetických útokov z Ruska od začiatku invázie,“ povedal Leo Docherty z ministerstva zahraničných vecí.
Kvôli „veľmi významnej kybernetickej hrozbe z Ruska“ Spojené kráľovstvo posilnilo aj vlastnú kybernetickú obranu, povedal Docherty pre Sky News. Rusko opakovane odmieta zodpovednosť za kybernetické útoky.
Podľa britských expertov sa útoky zvýšili v druhej polovici minulého roka ako príprava na inváziu. Ďalšia vlna v januári a februári sa snažila narušiť činnosť vlády a parlamentu. Okrem pokusov dostať sa na diaľku do citlivých sietí, o prístup sa pokúsili agenti aj priamo na Ukrajine - našli sa infikované USB zariadenia zjavne vložené do počítačov.
Rusko sa pôvodne nepokúšalo zničiť siete telekomunikačného a energetického sektora, aby ich po ovládnutí Ukrajiny mohlo využiť na pôvodné účely. Po zastavení vojenského postupu sa útoky zameriavali na elektrickú infraštruktúru.
„Denne vidíme strašné obrazy, ako Rusi elektrickú sieť poškodzujú balistickými útokmi a dronmi. (Ukrajinci) čelia rovnakej hrozbe a rovnakej výzve v kybernetickej oblasti,“ povedal Docherty pre BBC.
V prvých mesiacoch vojny tímy podporované Britániou tiež zaznamenali špecifické zacielenie na databázy a osobné informácie. Ruské spravodajské služby sa tak pokúšali identifikovať a nájsť predstaviteľov samosprávy a úradníkov.
14:00 Rusko rozšírilo evakuačnú zónu v Chersonskej oblasti
Proruské úrady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny rozšírili evakuačnú zónu v okolí rieky Dneper. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Šéf Rusmi dosadenej samosprávy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo v utorok uviedol, že bude evakuovaných približne 70.000 ľudí, ktorí obývajú asi 15 kilometrov dlhý úsek ľavého brehu rieky Dneper. Tí budú presunutých hlbšie do oblasti alebo do Ruska.
„Už na tom pracujeme,“ uviedol Saldo v rozhovore pre kanál na platforme Youtube s názvom Soloviov live. Evakuačná zóna sa tak rozšíri o ďalších sedem obcí.
SITA/AP Photo
Rusko začalo v uplynulých týždňoch s evakuáciou obyvateľov zo západného brehu Dnepra v Chersonskej oblasti. Ruskom dosadení oblastní predstavitelia ponúkajú tamojším obyvateľom 100.000 rubľov (1626 eur), aby odišli, a Moskva im poskytuje ubytovanie v iných častiach Ruska.
Ukrajinská armáda sa pripravuje na intenzívny boj, aby dobyla späť oblastné hlavné mesto Cherson a jemu priľahlé územia ležiace na pravom brehu Dnepra, píše AFP. Ak by sa to Ukrajine podarilo, dosiahla by významné územné zisky na východe a juhu.
Cherson, v ktorom pred vypuknutím vojny žilo asi 288.000 ľudí, bol jedným z prvých miest, ktoré obsadila ruská armáda po začiatku invázie. Pre Kyjev by spätné dobytie tohto mesta predstavovalo veľký míľnik.
12:00 Z Ukrajiny vyplávali tri lode naložené obilninami
Tri nákladné lode naložené obilninami opustili v utorok ukrajinské prístavy. TASR informuje podľa správy agentúry AFP. „Presun týchto plavidiel odsúhlasila ukrajinská, turecká a OSN delegácia... Ruská delegácia bola informovaná,“ uviedlo pre agentúru AFP Medzinárodné koordinačné centrum (ICC) so sídlom v Istanbule.
Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu sprostredkovanú Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia po mori s cieľom zmierniť globálny nedostatok potravín. Dovtedy ukrajinské prístavy blokovala vojenská invázia Ruska. Dohoda vytvorila pre lode bezpečný koridor z ukrajinských prístavov na kontrolu do tureckého Istanbulu.
SITA/AP Photo/Khalil Hamra
11:00 V Kyjeve obnovili dodávky vody a elektrickej energie
V Kyjeve boli obnovené dodávky vody a elektrickej energie po tom, čo ruské raketové útoky spôsobili v pondelok ich výpadok. Oznámil to v utorok kyjevský starosta Vitalij Kličko, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Dodávky vody do domácností obyvateľov Kyjeva boli plne obnovené... Obnovené boli i dodávky elektrickej energie,“ uviedol Kličko na sociálnej sieti Telegram. Starosta ukrajinskej metropoly zároveň informoval, že stále bude dochádzať k plánovaným prerušeniam dodávok elektrickej energie vzhľadom na „značný deficit v energetickom systéme po barbarských útokoch agresora“.
Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko vypálilo v pondelok na územie Ukrajiny 55 striel s plochou dráhou letu a desiatky kusov ďalšej munície. Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč označil tieto útoky „za jedno z najrozsiahlejších ostreľovaní“ ukrajisnkého územia armádou Ruskej federácie. No zároveň uznal, že vďaka vylepšenej vzdušnej obrane, ktorá zahŕňa aj pomoc od západných krajín, nie je poškodenie také vážne, ako by mohlo byť.
Ukrajinskí predstavitelia uvádzajú, že ruské útoky zničili za uplynulý mesiac približne jednu tretinu ukrajinských elektrárni a vyzývajú preto obyvateľov krajiny, aby šetrili elektrickou energiou.
SITA/AP Photo/Andrew Kravchenko
7:40 MAAE začala na Ukrajine inšpekcie týkajúce sa ruských tvrdení o špinavej bombe
Podľa vojenských expertov by použitie takejto bomby na ukrajinskom území nedávalo z pohľadu Kyjeva žiaden zmysel. Šéf MAAE prisľúbil, že inšpektori agentúry v dvoch bližšie nešpecifikovaných ukrajinských lokalitách preskúmajú, či tam nedochádza k nedeklarovanej výrobe, spracovaniu či zneužitiu jadrového materiálu.
SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP
Spojené štáty a ich spojenci majú podozrenie, že v skutočnosti by mohlo špinavú bombu použiť Rusko pri tzv. útoku pod falošnou vlajkou, za ktorý pripíše zodpovednosť Ukrajine. Takto by Moskva mohla "ospravedlniť" použitie tradičných jadrových zbraní, keďže sa cíti byť ohrozená postupujúcou ukrajinskou protiofenzívou na východe a juhu Ukrajiny.
Správy z predchádzajúceho dňa 31.10.2022:
20:01 Bielorusko údajne plánuje spolu s Ruskom zriadiť centrá na výcvik vojakov
Bielorusko údajne plánuje vytvoriť spoločné vojenské výcvikové centrá s Ruskom. Informuje o tom v pondelok agentúra Reuters odvolávajúca sa na správu, ktorú na platforme Telegram zverejnil kanál blízky bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, píše TASR.
Prezident podľa týchto informácií údajne podpísal dekrét, ktorým schválil návrh dohody na zriadenie výcvikových centier v spolupráci s Ruskom, pričom o samotnej dohode sa má ešte diskutovať. Takýto krok by mohol podľa západných analytikov posilniť ruské vojenské ťaženie na Ukrajine. Rusku by totiž poskytol výcvikové strediská pre čerstvo odvedených vojakov v Bielorusku v čase, keď je ruská armáda už napätá a vyčerpaná.
Lukašenko dovolil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, svojmu blízkemu spojencovi, aby Bielorusko použil ako zázemie pre ruských vojakov útočiacich na Ukrajinu i raketové údery. Bieloruská armáda sa však zatiaľ do vojny na Ukrajine priamo nezapojila.
19:02 V Kyjeve ostáva 270 000 odberných miest bez elektriny
Približne 270 000 odberných miest v Kyjeve je naďalej bez elektriny a 40 percent spotrebiteľov ostáva odpojených od dodávok vody v dôsledku ranných raketových útokov ruskej armády. Informuje o tom TASR na základe správy americkej televízie CNN, odvolávajúcej sa na starostu Kyjeva Vitalija Klička.
Bezprostredne po útokoch bolo bez vody 80 percent Kyjeva a 350 000 odberných miest ostalo bez elektriny. Dodávky vody do oblastí na východ od rieky Dneper už obnovili, pričom technici pracujú na ich obnovení aj v západnej polovici mesta. Elektrina by podľa Klička mala začať ísť o 21.00 – 22.00 h miestneho času (20:00 – 21:00 h SEČ).
„Avšak aj po obnovení dodávok elektriny budú pokračovať odstávky, pretože situácia je komplikovaná,“ napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram. Od 1. novembra sa zároveň preriedi grafikon kyjevského metra s cieľom šetriť elektrinu. Kličko pripomenul, že na niektorých trolejbusových linkách z toho istého dôvodu jazdia od 20. októbra autobusy
17:46 Francúzsko sa snaží zaistiť vývoz ukrajinského obilia po súši
Francúzsko sa v spolupráci s ďalšími členskými krajinami EÚ snaží zabezpečiť vývoz obilia z Ukrajiny po súši. Povedal to v pondelok francúzsky minister poľnohospodárstva Marc Fesneau v reakcii na rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom TASR podľa správy stanice BBC.
„Na európskej úrovni – a už sme o tom viackrát diskutovali – musíme posúdiť, či nie je možné ísť pozemnými trasami, ak sa nedá cez Čierne more,“ povedal Fesneau rozhlasovej stanici RMC, pričom sa v tejto súvislosti odvolával na trasy vedúce cez Rumunsko a Poľsko.
Dodal, že je potrebné zaviesť taký systém, ktorý nebude závislý od ruského prezidenta Vladimira Putina. O tejto otázke Francúzsko rokuje aj s Nemeckom a ďalšími členskými krajinami EÚ.
Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu – sprostredkovanú Tureckom a Organizáciou Spojených národov, – ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. Ten bol dovtedy pozastavený v dôsledku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu.
16:24 Česká vláda rokovala v Kyjeve s ukrajinskou, dohodli sa na ďalšej spolupráci
„Prijali sme spoločné prehlásenie, v ktorom sa naše vlády zhodli na prehlbovaní našej spolupráce a množstve konkrétnych krokov,“ spresnil Fiala. Témami spoločného rokovania boli podľa predsedu českej vlády najmä hospodárska spolupráca, povojnová obnova a medzinárodná podpora Ukrajiny. Fiala považuje za úplne automatické, že Česko bude pokračovať v humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine. „Je v záujme celého sveta, aby sme aj naďalej poskytovali vojenskú techniku, aby Ukrajinci mohli pokračovať v statočnom boji a mohli sa účinne brániť ruskému agresorovi,“ dodal Fiala.
Petr Fiala/Facebook
Podľa Fialových slov chce Česko pondelkovou vládnou návštevou ukázať, že Ukrajina v boji nie je sama. „Prišli sme vo chvíli, keď bol poplach z dôvodu ruských útokov na ukrajinské mestá. To všetko nám pripomína, v akých podmienkach naši ukrajinskí priatelia žijú,“ spresnil Fiala. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ označil návštevu českej vlády za prejav veľkej solidarity a podpory. Historické rokovanie vlád bolo podľa neho efektívne. „Na základe dnešných konzultácií sme podpísali tri zásadné dokumenty o ďalšom vývoji našej spolupráce,“ povedal Šmyhaľ.
„Česká republika vypracovala vlastný plán aj finančnej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa podporu počas rokov 2023 až 2025, a to vo výške 20 miliónov eur každý rok,“ spresnil Šmyhaľ a dodal, že sa dotkli aj otázok konfiškácie ruského majetku, ktorý by mohol byť použitý na obnovu Ukrajiny. Poďakoval sa za poskytnutie podpory ukrajinským utečencom, ktorí našli dočasný domov v Česku, a tiež sa za podporu európskej integrácie Ukrajiny.
Česká vláda má v pondelok v Kyjeve spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou. Okrem premiéra Petra Fialu sú súčasťou delegácie vicepremiéri Vít Rakušan, Marian Jurečka a Vlastimil Válek a ministri financií, obrany, zahraničných vecí a dopravy.
15:55 Pondelkové útoky zasiahli všetky vytýčené ciele na Ukrajine, tvrdí Moskva
Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že Rusi vypálili na Ukrajinu približne 50 rakiet s plochou dráhou letu, pričom 44 z nich zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že ruské rakety a drony zasiahli desať ukrajinských oblastí a poškodili 18 objektov, predovšetkým energetickú infraštruktúru, informovala stanica Sky News.
Ukrajina popiera, že Rusi útočili na vojenské ciele. Útoky viedli k výpadkom v dodávkach elektriny a vody na Ukrajine.
14:46 Na Kryme anektovanom Rusmi znárodnia majetok ľudí napojených na režim v Kyjeve
Guvernér Krymského polostrova, anektovaného Ruskou federáciou v roku 2014, oznámil vlnu znárodňovania majetku organizácií a jednotlivcov napojených na ukrajinské úrady. V pondelok o tom informovala webová stránka britského denníka The Guardian, ktorá citovala zo správy ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti.
Ruský guvernér anektovaného Krymu Sergej Aksionov na sociálnej sieti Telegram napísal: „Dal som pokyny na znárodnenie majetku, ktorý patrí množstvu organizácií a jednotlivcov spájaných s kyjevským režimom a nachádza sa na území Krymskej republiky (neuznávanej väčšinou štátov OSN). Príslušné rozhodnutie podpíšem zajtra, dokumenty pošleme Štátnej rade republiky (krymskému parlamentu).“
Aksionov podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že zoznam subjektov podliehajúcich znárodneniu vypracovala osobitná protiteroristická komisia a budú sa na ňom nachádzať napríklad lodenice a stavby
13:22 Na obec v Moldavsku spadol ruský dron zostrelený ukrajinskou armádou
Podľa moldavského ministerstva vnútra spadol ruský dron na obec Naslavcea, ktorá leží neďaleko ukrajinských hraníc. „Zatiaľ neboli hlásené obete, no boli poškodené okná niekoľkých domov v Naslavcei,“ uvádza rezort vnútra.
EUROMAIDAN PRESS/TWITTER
K incidentu prišlo v čase, keď z mnohých ukrajinských miest hlásili ruské útoky, ktoré zasiahli energetickú infraštruktúru. Podľa Ukrajiny vypálilo Rusko v pondelok na rôzne ciele vyše 50 rakiet.
Viac sa dočítajte tu.
12:11 Po útokoch Ruska hlásia stovky obcí bez prúdu, výpadky vody Kyjeve
Ruské útoky dronmi a raketami viedli v pondelok k výpadkom elektriny v stovkách obcí v siedmich ukrajinských oblastiach. Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Obyvateľov ubezpečil, že technici pracujú na čo najskoršom obnovení dodávok. Vyzval ich tiež, aby si urobili zásoby vody na najbližších čerpacích staniciach a predajných miestach, informovala agentúra AP. V ďalšom odkaze Kličko spresnil, že v niektorých štvrtiach by mali obnoviť dodávky vody do troch až štyroch hodín.
11:00 Ukrajina oznámila, že Rusi na jej územie vypálili vyše 50 rakiet
Ukrajina oznámila, že jej územie sa v pondelok ráno stalo terčom vyše 50 raketových útokov Ruska, čo spôsobilo výpadky elektriny v niekoľkých oblastiach vrátane Kyjeva. TASR prevzala správy z tlačových agentúr AFP a AP.
„Ruskí okupanti 31. októbra od 07.00 h podnikli niekoľko vĺn raketových útokov na životne dôležitú infraštruktúru na Ukrajine,“ napísala ukrajinská armáda na sociálnej sieti Telegram. Dodala, že Rusko vypálilo vyše 50 striel s plochou dráhou letu typu Ch-101 a Ch-555. Väčšinu, 44 rakiet, však Ukrajinci zostrelili. Podľa armády boli vypálené z Ruska: zo severnej oblasti Kaspického mora a z okolia ruského mesta Volgodonsk v Rostovskej oblasti.
44 of the 50 cruise missiles fired by #Russia today were destroyed by #Ukraine's air defense forces. pic.twitter.com/gPzN4e6opg
— NEXTA (@nexta_tv) October 31, 2022
Masívna vlna ruských útokov zasiahla v pondelok ráno životne dôležitú infraštruktúru v Kyjeve, Charkove, Záporoží a ďalších ukrajinských mestách. Evidentne ide o odvetu za údajný ukrajinský víkendový útok na ruskú čiernomorskú flotilu lodí na Kryme, ako incident označuje Moskva.
V pondelok ráno bolo počuť po celej ukrajinskej metropole hlasné výbuchy, keď sa práve obyvatelia chystali do práce. Niektorí dostali od pohotovostných služieb textové správy o hrozbe raketového útoku a sirény ohlasujúce nálet kvílili celé tri hodiny.
10:10 Z Ukrajiny vyplávali dve lode naložené obilninami
Dve nákladné lode naložené obilninami a ďalšími poľnohospodárskymi produktmi vyplávali v pondelok z ukrajinských prístavov, uvádza sa na webovej stránke námornej dopravy MarineTraffic. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Lode Admiral de Ribas a Mount Baker vyplávali z prístavov niekoľko dní po tom, čo Rusko dočasne odstúpilo od dohody sprostredkovanej Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožňuje prepravu životne dôležitých dodávok ukrajinských obilnín cez bezpečné koridory v Čiernom mori a potom do krajín trpiacich potravinovou krízou. Turecko, OSN a Ukrajina sa rozhodli pokračovať v plnení tejto dohody, píše webová stránka britského denníka The Guardian.
V pondelok má z ukrajinských prístavov vyplávať 12 lodí s obilninami a poľnohospodárskymi produktmi a štyri lode majú smerovať na Ukrajinu, informovalo Spoločné koordinačné centrum (ICC), ktoré dohliada na plnenie dohody a vykonáva príslušné kontroly. Sídli v Istanbule. Na inšpekcie zásielok – prichádzajúcich i odchádzajúcich lodí – dosiaľ dozerali predstavitelia Ukrajiny i Ruska, ako aj delegáti z Turecka a OSN.
Rusko oznámilo Organizácii Spojených národov a Turecku svoj plán na neurčitý čas odstúpiť od dohody, pretože obviňuje Ukrajinu z "masívneho" útoku dronmi na čiernomorskú flotilu lodí na Krymskom polostrove, anektovanom Ruskom v roku 2014.
9:15 Rusko hodlá z Chersonu stiahnuť svoje delostrelectvo, tvrdí ukrajinská armáda
Rusko hodlá stiahnuť z Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny svoje ťažké delostrelectvo, pričom má zrejme v úmysle tieto jednotky presunúť do iných častí frontovej línie, domnieva sa generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. TASR o tom informuje na základe správy denník The Guardian.
„Podľa dostupných informácií sa nepriateľ pripravuje na stiahnutie svoje delostreleckej jednotky z pravobrežnej časti (rieky Dneper) v Chersonskej oblasti, pričom je možné, že ich následne presunie do iných smerov,“ uvádza generálny štáb ukrajinskej armády v príspevku na Facebooku zverejnenom v nedeľu večer.
„Prebiehajú prípravy na evakuáciu jednotlivých jednotiek a vojenského vybavenia nepriateľa z pravobrežnej časti Chersonskej oblasti,“ uviedol generálny štáb v príspevku v pondelok ráno.
Zatiaľ čo ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko sa chystá stiahnuť niektoré svoje jednotky, proruskí predstavitelia tejto juhoukrajinskej oblasti uvádzajú, že situácia je nezmenená.
8:42 V Kyjeve nastali po ruských útokoch výpadky elektriny a vody
Ruské útoky spôsobili výpadky elektriny a vody v častiach Kyjeva, spresnil podľa agentúry AP starosta ukrajinského hlavného mesta Vitalij Kličko. Jedna časť Kyjeva zostala po ruských útokoch bez elektriny a určité časti sú bez vody, napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.
V Kyjeve sa má v pondelok uskutočniť spoločné rokovanie ministrov českej a ukrajinskej vlády.
Útoky sa odohrali dva dni po útokoch dronmi na ruskú čiernomorskú flotilu lodí na pobreží Krymského polostrova, o ktorých informovala Moskva. A z týchto útokov obviňuje Kyjev, ale ten niečo také popiera a vraví, že Rusko nesprávne zaobchádza so svojimi zbraňami. Moskva napriek tomu reagovala tak, že odstúpila od dohody sprostredkovanej Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožňuje plavbu lodí naložených obilninami z Ukrajiny.
Reuters tiež uviedol, že Rusko vystupňovalo útoky na Ukrajine v posledných týždňoch, po tom, čo obvinilo vládu v Kyjeve z explózie, ktorá vážne poškodila Kerčský most, spájajúci ruskú pevninu s Krymským polostrovom anektovaným Moskvou v roku 2014.
7:55 Kyjevom otriaslo niekoľko výbuchov
Niekoľko výbuchov otriaslo v pondelok ráno ukrajinským hlavným mestom Kyjev. Došlo k nim niekoľko dní po tom, čo Rusko obvinilo Ukrajinu z mohutného útoku dronmi na jeho čiernomorskú flotilu lodí na Kryme. TASR prevzala správu z tlačových agentúr AFP a Reuters.
V Kyjeve bolo počuť od 08:00 h (07:00 h SELČ) do 08:20 h najmenej päť výbuchov, informujú novinári agentúry AFP. Reutersu to hlásili aj svedkovia; podľa nich nastalo približne desať explózií a nad Kyjevom pozorovali dym. Regionálne úrady na severe, východe a v strednej časti Ukrajiny takisto informovali o raketových útokoch.
Right now
— Feher_Junior (@Feher_Junior) October 31, 2022
🔥 On the video the work of air defense in the #Kyiv region 💪🇺🇦 .The air defense works abates the Rashista missiles, but there are explosions in the city,visit the energy infrastructures #RussiaUkraineWar #PutinIsaWarCriminal #russiaisaterrorisstate #SlavaUkraïni pic.twitter.com/umia52ae3d
Reuters dodal, že Rusko vystupňovalo útoky na Ukrajine v posledných týždňoch, po tom, čo obvinilo Kyjev z explózie, ktorá vážne poškodila Kerčský most, spájajúci ruskú pevninu s Krymským polostrovom, anektovaným Moskvou v roku 2014.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.