Správy z predchádzajúceho dňa (4.12.2022):
18:40 V Chersone sa výrazne zlepšili dodávky elektriny
Dodávky elektriny juhoukrajinskému mestu Cherson sú obnovené na 85 percent, uviedli v nedeľu tamojší predstavitelia. Správu priniesol portál americkej spravodajskej televízie CNN.
Je to výrazné zlepšenie situácie v meste za posledných pár dní. V nedávno oslobodenom Chersone obnovili v piatok dodávky zhruba na tri štvrtiny kapacity, ale po ruskom ostreľovaní bolo mesto zasa úplne odpojené od elektriny.
V sobotu technici obnovili dodávky elektriny v meste na 75 percent a v nedeľu sa podarilo ďalšie zlepšenie. Obyvatelia Chersonu žili deväť mesiacov pod ruskou okupáciou a teraz musia v niektorých štvrtiach znášať pravidelné silné ostreľovanie ruskými vojakmi, ktorí sa stiahli len na opačný breh rieky Dneper.
17:30 Ukrajinskí vojaci sa už zúčastňujú na výcviku v ČR
Ukrajinskí vojaci sa už zúčastňujú na výcviku vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá v Olomouckom kraji v ČR. Celkom by sa ich na výcviku malo zúčastniť 4000. TASR správu prevzala v nedeľu zo spravodajského servera iDnes.cz.
Náčelník Generálneho štábu Armády ČR generál Karel Řehka pre iDnes.cz potvrdil, že ukrajinskí vojaci sa už nachádzajú v tomto výcvikovom priestore na severovýchode ČR.
Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR tento výcvik schválila v utorok 29. novembra. Konať by sa mal do konca budúceho roka v piatich štvortýždňových turnusoch. Na každom výcvikovom turnuse by sa mohlo zúčastniť až 800 vojakov.
„Prioritou je pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov, a to v záujme úspešného boja proti ruskému agresorovi,“ uviedla v pléne česká ministerka obrany Jana Černochová. Cvičenie vychádza z dvojstrannej dohody českej a ukrajinskej vlády; v budúcnosti však bude zaradený pod asistenčnú misiu EÚ, píše iDnes.cz.
Európska únia asistenčnú misiu pre Ukrajinu zameranú na výcvik jej vojakov na území členských krajín EÚ schválila v novembri.
16:40 Rusko má v Čiernom a Stredozemnom mori 100 striel Kalibr
Ruské ozbrojené sily majú v dvoch moriach lode so 100 strelami Kalibr. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na príspevok ukrajinského námorníctva na sociálnej sieti Facebook. Podľa neho má Rusko v Čiernom mori štyri lode s 24 raketami Kalibr a v Stredozemnom mori päť plavidiel so 76 strelami.
Predstaviteľ ukrajinského ministerstva obrany Vadym Skibickyj v sobotu povedal, že ruská armáda pokračuje v odpaľovaní svojich strategických rakiet a v súčasnosti používa stále viac nových striel, pričom niektoré sú vyrobené až v auguste. To podľa neho naznačuje, že niektoré rakety sa používajú ledva vyjdú „z montážnej linky“.
Four enemies of the russian missile arsenal:
— Oleksii Reznikov (@oleksiireznikov) November 22, 2022
brilliant Ukrainian air defense forces; inept russian missile forces; sanctions;
time.
Let's demilitarize the terrorist state to live in peace! pic.twitter.com/ndttmXCc22
15:20 Bez elektriny je stále vyše 500 obcí
Po týždňoch ruských vzdušných útokov na energetickú sieť na Ukrajine je bez dodávok elektriny stále viac než 500 obcí. Uviedol to v nedeľu predstaviteľ ukrajinského ministerstva vnútra. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Nepriateľ pokračuje v útokoch na základnú infraštruktúru krajiny. V súčasnosti je od dodávok elektriny odrezaných 507 obcí v ôsmich oblastiach našej krajiny," povedal pre ukrajinskú televíziu námestník ministra vnútra Jevhenij Jenin.
Najhoršie zasiahnutá je podľa neho Charkovská oblasť na severovýchode, kde je izolovaných 112 dedín. Ďalších 90 dedín nemá elektrinu v Doneckej a Chersonskej oblasti, zvyšné sú v Mykolajivskej, Zápozožskej a Luhanskej oblasti.
V sobotu ukrajinskí predstavitelia opätovne vyzvali civilistov, aby vydržali v situácii zhoršujúceho sa zimného počasia a pravidelných výpadkov prúdu. Bez tepla alebo svetla pri nich zostávajú milióny ľudí v čase, keď vonkajšie teploty klesli pod nulu.
SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka
13:15 Rusko prišlo už o viac ako 91-tisíc vojakov
Rusko prišlo počas vojny na Ukrajine už zhruba o 91 150 vojakov. Len za posledných 24 hodín pritom ukrajinské ozbrojené sily zabili 550 ruských vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Facebook generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2 922 tankov, 5 892 bojových obrnených vozidiel, 4 479 vozidiel a palivových nádrží, 1 908 delostreleckých systémov, 395 odpaľovacích raketových systémov, 210 systémov protivzdušnej obrany, 263 vrtuľníkov, 281 lietadiel, 1 573 dronov, 531 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 163 kusov špeciálnej techniky.
11:30 Boje na Ukrajine sa na zimu spomaľujú
Vojna na Ukrajine sa spomaľuje a toto tempo bude zrejme pokračovať aj v nadchádzajúcich zimných mesiacoch, predpokladajú americké tajné služby. Ich riaditeľka Avril Haines na obrannom fóre v Kalifornii povedala, že boje sa spomalili po stiahnutí ruských vojakov zo západu Chersonskej oblasti v novembri a v súčasnosti sa sústreďujú okolo Bachmutu v Doneckej oblasti. Zatiaľ podľa nej nie sú dôkazy, že by odpor zo strany ukrajinských síl slabol, informuje spravodajský portál BBC.
Ukrajinské a ruské sily sa podľa Haines pokúsia „vybaviť, doplniť a reorganizovať“ na akúkoľvek protiofenzívu na jar. „Ale v skutočnosti máme značnú dávku skepticizmu, pokiaľ ide o to, či Rusi budú alebo nebudú pripravení to urobiť. V tomto časovom horizonte myslím optimistickejšie o Ukrajincoch,“ skonštatovala.
Haines tiež uviedla, že americké tajné služby veria, že ruský vodca Vladimir Putin v tejto fáze vojny nemá úplný obraz o tom, ako veľmi jeho armáda čelí problémom. „Vidíme nedostatok munície, morálky, zásobovania, logistiky, celý rad vecí, ktorým čelia,“ vysvetlila.
SITA/AP Photo/Roman Chop
10:20 Rusko zozbieralo približne 5,8 milióna ton ukrajinskej pšenice
Podľa odhadov vedcov zapojených do tohto výskumného projektu sa v priebehu roka na území Ukrajiny zozbieralo celkovo približne 26,6 milióna ton pšenice, čo je výrazne viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Hoci je to menej ako minuloročná rekordná úroda 33 miliónov ton, blíži sa to k päťročnému priemeru 27,9 milióna ton. Ukrajina však nemala prístup k 22 percentám tejto pšenice vo východnej časti krajiny z dôvodu prebiehajúcej ruskej invázie.
NASA tvrdí, že v oblastiach, ktoré nie sú pod kontrolou Ukrajiny, sa zozbieralo celkovo približne 88 percent minuloročnej úrody ozimín. Polia, ktoré zostali nezožaté, sú sústredené najmä pozdĺž frontovej línie.
SITA/AP Photo
8:30 Dohodnutý cenový strop na ruskú ropu nie je „seriózny“, uviedol Zelenskyj
Cenový strop na ruskú ropu 60 amerických dolárov za barel, na ktorom sa dohodli Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália, nie je "seriózny", pretože je pre Moskvu "celkom pohodlný". V sobotu večer v pravidelnom príhovore to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Rusko zámernou destabilizáciou energetického trhu už spôsobilo obrovské straty všetkým krajinám sveta," povedal Zelenskyj a rozhodnutie o cenovom strope označil za "slabý prístup". "Je len otázkou času, kedy sa aj tak budú musieť zaviesť silnejšie nástroje," argumentoval Zelenskyj. A dodal: "Je škoda, že sa tento čas stratí."
"Logika je jasná: ak bude cenový strop na ruskú ropu 60 dolárov namiesto napríklad 30 dolárov, ako navrhovali Poľsko a pobaltské štáty, potom bude do ruského rozpočtu pribúdať okolo sto miliárd dolárov ročne..." vysvetľoval ukrajinský prezident.
"Tieto peniaze budú využité aj na ďalšie destabilizovanie práve tých krajín, ktoré sa teraz vyhýbajú veľkým rozhodnutiam," dodal. Počas rokovaní o tom, v akej výške má byť tento cenový strop, predovšetkým Poľsko navrhovalo nižšiu sumu - 30 dolárov za barel. Nakoniec sa však v piatok mocnosti dohodli na vyššom strope.
Cenový strop, na ktorom sa dohodli spomínané západné mocnosti, stanovil cenu ruskej ropy prepravovanej po mori na 60 amerických dolárov (56,94 eura) za barel (159 litrov). Cieľom je obmedziť kľúčový zdroj finančných prostriedkov pre ruskú vojnu na Ukrajine, píše tlačová agentúra Reuters.
Kremeľ v sobotu už oznámil, že neprijme cenový strop na ruskú ropu. "Tento cenový strop neprijímame," povedal pre médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa jeho slov dohodu o cenovom strope "analyzuje" a pripravuje odpoveď.
Vyslanec Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Ulianov v sobotu na sociálnej sieti uviedol, že Moskva nebude dodávať ropu do krajín, ktoré podporia cenový strop. "Počnúc týmto rokom bude Európa žiť bez ruskej ropy," napísal.
Cenový strop umožní ostatným krajinám aj naďalej dovážať po mori ruskú ropu; znemožní však prepravným a poisťovacím spoločnostiam manipulovať s touto ropou vo svete za ceny nad úrovňou 60 amerických dolárov za barel, vysvetľuje Reuters. To skomplikuje jej vývoz za cenu nad úrovňou cenového stropu aj do krajín, ktoré nie sú účastníkmi dohody.
Správy z predchádzajúceho dňa 3.12.2022:
19:20 Satelitné snímky ukazujú novú ruskú základňu v Mariupoli
Rusko upevňuje svoju vojenskú prítomnosť v obsadenom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Satelitné zábery zverejnené spoločnosťou Maxar ukazujú, že tam má ruská armáda zjavne novú veľkú vojenskú základňu. Budova v tvare U je blízko centra mesta a na streche je červeno-bielo-modrá hviezda ruskej armády a nápis „pre ľudí Mariupoľa“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Ruské obliehanie mesta trvalo takmer tri mesiace a neprestajná delostrelecká paľba zanechala väčšinu mesta v troskách. Ukrajinské úrady odhadujú, že pri útokoch zomrelo zhruba 25-tisíc civilistov. Organizácia Spojených národov potvrdila úmrtie 1 348 civilistov, ale konštatuje, že skutočný počet mŕtvych je „pravdepodobne o tisícky vyšší“. Zábery Maxaru ukazujú aj rozšírený cintorín.
Na snímkach Mariupoľa tiež možno vidieť, že okolo miestneho zbombardovaného divadla stojí ochranná clona či obrovské množstvo stavebných potrieb v mestskom nákupnom centre. Zábery naznačujú, že Rusi začali demolovať mnohé zničené obytné budovy. Podľa ukrajinských úradov po ruských útokoch zostalo v troskách do 90 percent infraštruktúry mesta.
Maxar zverejnil zábery v čase, keď kolujú správy, že Rusko pomaly buduje v Mariupoli svoje obranné pozície, keďže ukrajinská protiofenzíva na juhu a východe mesto čoraz viac ohrozuje. Mariupoľ je pre Rusko strategicky dôležitý, keďže tvorí súčasť jeho „pozemného mosta“, ktorý spája Rusko s anektovaným polostrovom Krym.
SITA/Maxar Technologies via AP
16:20 Putin navštívi Donbas, keď nadíde správny čas, uviedol Peskov
Ruský prezident Vladimir Putin navštívi Ruskom anektovaný región Donbas na východe Ukrajiny, keď nadíde správny čas. V sobotu to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruské médiá. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Hovorca Peskov navštívil Donbas v novembri. Zavítal do mesta Luhansk na východe Ukrajiny a stretol sa tam s miestnymi novinármi a predstaviteľmi proruských úradov. Agentúra DPA vtedy s odvolaním na ruské médiá napísala, že Peskov – jeden z najbližších Putinových spolupracovníkov – viedol v Luhansku "školenie pre novinárov a tlačové služby" samozvaných republík vyhlásených proruskými silami v Donbase.
SITA/Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
13:00 Z okolia Chersonu odstránili vyše 7000 náloží
V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny našli a zneškodnili celkovo 7042 výbušných zariadení, odkedy sa z jej časti stiahli ruskí vojaci. Vyplýva to z údajov ukrajinskej Štátnej pohotovostnej služby, informoval v sobotu denník The Guardian, od ktorého TASR správu prevzala.
Práce na vyhľadaní a odstránení mín a ďalších nastražených náloží v oblasti prebiehajú od októbrového odchodu ruských jednotiek z mesta Cherson a jeho okolia. Ukrajinskí pracovníci podľa pohotovostnej služby dosiaľ preskúmali takmer 700 hektárov otvoreného územia, 60 kilometrov železničných tratí a 326 domácností.
Úrady vyzývajú všetkých obyvateľov, ktorí sa vrátia do Chersonu alebo okolitej oblasti, na mimoriadnu ostražitosť. Podľa nedávnej správy The Guardian by zbavenie Chersonu mín mohlo trvať celé roky.
11:20 Putin by mohol využiť mierové rozhovory na prezbrojenie armády
Ruský prezident Vladimir Putin by prípadné mierové rozhovory s Ukrajinou mohol využiť na doplnenie výzbroje svojej armády pred tým, ako by spustil nový útok. Uviedol to v sobotu britský minister zahraničných vecí James Cleverly, informuje TASR s odvolaním sa na stanicu Sky News.
Cleverly v rozhovore pre denník The Telegraph povedal, že existuje riziko, že "prímerie by Putin mohol využiť na vycvičenie ďalších vojakov, výrobu ďalšej munície a prezbrojenie ozbrojených síl".
Jeho varovanie prišlo po vyjadrení prezidenta USA Joea Bidena o tom, že by bol ochotný rokovať s Putinom, ak by ruský líder skutočne chcel ukončiť vojnu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že by pokračoval v rozhovoroch s Putinom v snahe zamedziť ďalšej eskalácii a dosiahnuť "veľmi konkrétne výsledky", ako je zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární.Cleverly však spochybnil, či by Putin viedol dialóg "v dobrej viere".
"Musíme byť veľmi, veľmi opatrní, ak 'mierové' rozhovory... iniciuje Vladimir Putin," povedal šéf britskej diplomacie. "Riešenie musí byť udržateľné, zmysluplné a skutočné," zdôraznil Cleverly. "Musíme si dávať pozor, aby Rusko nevyužilo prestávku len na to, aby zabezpečilo, že ďalšia fáza jeho agresie bude účinnejšia ako súčasná," dodal s poukázaním na to, že po agresii v Gruzínsku, na Kryme a v ukrajinskom Donbase vždy nasledovala ďalšia "vlna" agresie.
10:00 Obsadenie Bachmutu je zrejme politickým cieľom Ruska
Obsadenie mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sa pre Rusko stalo zrejme symbolickým a politickým cieľom. Vo svojej pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to tvrdí britské ministerstvo obrany. Rusko podľa neho naďalej investuje veľkú časť svojho celkového vojenského úsilia a palebnej sily, aby mesto pravdepodobne obkľúčilo taktickými postupmi na sever a juh. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Rusko uprednostňuje Bachmut ako svoje hlavné ofenzívne úsilie od začiatku augusta 2022. Dobytie mesta by však malo obmedzenú operačnú hodnotu, konštatuje rezort. Potenciálne by ale mohlo umožniť Rusku hroziť väčším mestským oblastiam ako Kramatorsk a Sloviansk.
9:00 Z ruského zajatia sa dosiaľ vrátilo 1331 Ukrajincov
Z ruského zajatia bolo počas vojny na Ukrajine doposiaľ oslobodených viac ako 1000 jej občanov, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informácie TASR prevzala od stanice Sky News.
Rusko a Ukrajina sa počas vojny, ktorú Moskva rozpútala napadnutím susednej krajiny vo februári tohto roka, opakovane dohodli na výmenách zajatcov. Najnovšiu výmenu zorganizovali tento piatok a obe krajiny pri nej prepustili po 50 príslušníkov ozbrojených síl.
Správy z predchádzajúceho dňa 2.12.2022:
21:00 V Rusku končí Disney Channel, od 14. decembra prestane vysielať
Americká televízna stanica pre deti Disney Channel prestane od 14. decembra šíriť svoje vysielanie v Rusku. S odvolaním sa na ruské médiá o tom v piatok informuje agentúra Reuters.
Podľa ruského denníka Kommersant ju nahradí ruský kanál Solnce, ktorého názov znamená v preklade Slnko. Agentúra Reuters upozorňuje, že správu nedokázala nezávisle overiť, keďže spoločnosť Walt Disney Company na jej žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.
Táto spoločnosť už v marci informovala, že v Rusku pozastavuje všetky svoje obchodné aktivity, vrátane licencovania svojho obsahu a produktov. Zároveň však uviedla, že vysielanie niektorých svojich kanálov nedokáže zastaviť okamžite vzhľadom na zložitosť uzatvorených obchodných zmlúv.
Stanica Disney Channel vysiela v Rusku od roku 2010 vlastnú tvorbu, ako aj kreslené seriály a filmy.
Po ruskej invázii na Ukrajinu z Ruska odišli alebo tam výrazne obmedzili svoje aktivity mnohé zahraničné firmy vrátane spoločností ako Netflix, McDonald's, Shell, BP, Sony či Starbucks.
17:20 Ruská okupačná správa začne evakuovať zdravotne postihnutých z mesta Kachovka
Ruské sily začnú od soboty evakuovať niektorých obyvateľov s obmedzenou pohyblivosťou z okupovaného mesta Kachovka ležiacom v Chersonskej oblasti - na východnom (ľavom) brehu rieky Dneper. Oznámila to v piatok ruská okupačná správa, z ktorej vyhlásenia cituje spravodajská stanica CNN.
„V sobotu 3. decembra sa začne evakuácia ležiacich a zdravotne postihnutých obyvateľov z Kachovky do jedného z penziónov v Heničeskom rajóne,“ uviedla okupačná správa na platforme Telegram.
Predstaviteľ ukrajinskej Chersonskej oblastnej samosprávy Serhij Chlaň tento týždeň informoval, že predstavitelia proruskej okupačnej správy už opustili obce na východnom brehu Dnepra a samosprávu si zriadili v meste Heničesk, ktoré leží bližšie k anektovanému polostrovu Krym. "Určili ho za centrum okupovanej oblasti a teraz sú tam zhromaždení všetci prívrženci (Ruska) aj kolaboranti," dodal.
16:55 Superjachta oligarchu Medvedčuka sa predá na aukcii v prospech Ukrajiny
Superjachta za 200 miliónov dolárov, ktorú vlastnil Viktor Medvedčuk, ukrajinský oligarcha a priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, pôjde do dražby. Plavidlo úrady skonfiškovali v marci v chorvátskom meste Rijeka v súvislosti so sankciami uvalenými na Medvedčuka.
Oligarch’s $200m superyacht to be sold at auction to benefit Ukraine
— Iuliia Mendel (@IuliiaMendel) December 2, 2022
Ukraine says Croatian court has cleared way for sale of Viktor Medvedchuk’s Royal Romance yacht pic.twitter.com/l1jv8cvt5u
Podľa ukrajinskej vlády chorvátsky súd rozhodol, že Medvedčukova superjachta Royal Romance s dĺžkou 92,5 metra by sa mala previesť na Ukrajinskú agentúru pre vymáhanie a správu majetku (Arma). Tá tvrdí, že "zachová jej ekonomickú hodnotu predajom na aukcii", informoval v piatok denník The Guardian.
Bol by to prvý takýto predaj v prospech Ukrajiny, odkedy západné vlády po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu uvalili obmedzenia na majetok stoviek oligarchov.
14:05 Niekoľko ukrajinských veľvyslanectiev dostalo podozrivé balíčky
Podľa Kyjeva tieto „krvavé balíčky“ obsahovali zvieracie oči. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Balíky nasiaknuté tekutinou s „výraznou farbou“ dostali ambasády v Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Chorvátsku a Taliansku, ale aj generálne konzuláty v Neapole a Krakove. Podozrivú zásielku na ukrajinskom konzuláte riešila aj polícia v Brne.
Podozrivé balíčky dostali ambasády po tom, ako sa v Španielsku v posledných dňoch podarilo zachytiť viacero listových bômb. Jedna z nich, ktorá prišla na ukrajinské veľvyslanectvo, vybuchla a ľahko zranila zamestnanca. Ďalšie doručili na americké veľvyslanectvo, vojenskú leteckú základňu, ministerstvo obrany, zbrojovke, ktorá zásobuje Ukrajinu, a premiérovi Pedrovi Sánchezovi.
Nie je jasné, či incidenty spolu súvisia. Dva listy v Španielsku však majú zjavne rovnakého odosielateľa, keďže na nich boli identické e-mailové adresy.
13:45 Scholz vyzval Putina, aby stiahol armádu z ukrajinského územia. Putin povedal Scholzovi, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú nevyhnutné
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v piatok naliehal na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine diplomatickým riešením a stiahol ruské vojská z ukrajinského územia. Uviedol to hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit po telefonáte oboch lídrov. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
SITA/AP Photo/Michael Sohn
„Kancelár vyzval ruského prezidenta, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu vrátane stiahnutia ruských jednotiek,“ povedal Hebestreit.
Scholz počas hodinového telefonátu odsúdil najmä ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zdôraznil odhodlanie Nemecka naďalej „podporovať Ukrajinu pri zabezpečovaní obranyschopnosti proti ruskej agresii“.
Putin zase obvinil Západ, že presadzuje „deštruktívnu“ politiku, uviedol Kremeľ.
„Takéto opatrenia sa stali vynútenou a nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru,“ napísal Kremeľ po telefonáte v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské energetické zariadenia. Išlo o prvý telefonát Putina so Scholzom od polovice septembra.
„Pozornosť sa upriamila na deštruktívnu líniu západných štátov vrátane Nemecka, ktoré pumpujú kyjevský režim zbraňami a cvičia ukrajinskú armádu,“ dodal Kremeľ. To, ako aj komplexná politická a finančná podpora pre Ukrajinu podľa Moskvy vedie k tomu, že „Kyjev úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní“, píše agentúra Reuters.
12:50 Pri ostreľovaní Chersonskej oblasti zahynuli najmenej traja ľudia
Najmenej traja ľudia zahynuli a ďalších sedem osôb utrpelo zranenia za uplynulých 24 hodín pri ruskom ostreľovaní Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. V piatok to uviedol tamojší gubernátor Jaroslav Januševyč, informuje TASR podľa správy britskej spravodajskej stanice Sky News.
Januševyč spresnil, že ruské jednotky ostreľovali za uplynulý deň mesto Cherson a iné časti Chersonskej oblasti celkovo 42-krát.
12:20 Kremeľ odmietol Bidenov návrh na rokovania; vojenská operácia bude pokračovať
Rusko odmietlo v piatok návrh amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý navrhol, že je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa šéf Kremľa bude usilovať ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyplýva to z vyjadrenia kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova, podľa ktorého bude ruská ofenzíva na Ukrajine pokračovať. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
SITA/AP Photo/Susan Walsh
„Čo vlastne povedal prezident Biden? Povedal, že rokovania sú možné až po tom, keď Putin skončí (agresiu) na Ukrajine,“ uviedol Peskov. Dodal, že Kremeľ takéto podmienky neakceptuje. „Špeciálna vojenská operácia pokračuje,“ vyhlásil.
Americký prezident predložil Moskve predmetný návrh na štvrtkovej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome. Ako však Biden pokračoval, bezprostredne nemá v pláne hovoriť s Putinom, keďže ten zatiaľ neurobil nič pre skončenie agresie. Naopak, ruská armáda podľa Bidena spôsobuje na Ukrajine „neuveriteľné jatky“, pričom bombarduje civilistov, materské školy, nemocnice či detské domovy. „To, čo robí (Putin), je choré,“ vyhlásil.
11:10 Nemecko dodá Ukrajine ďalšie stovky elektrických generátorov
Nemecko posiela po masívnom ruskom ostreľovaní na Ukrajinu ďalších 320 elektrických generátorov. TASR správu prevzala z agentúry DPA. Nemecká Spolková agentúra pre technickú pomoc (THW) doteraz dodala na Ukrajinu už takmer 150 takýchto zariadení.
Niektoré z úplne nových generátorov sa posielajú priamo ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho na zabezpečenie dočasných dodávok elektriny pre dôležité prevádzky. Ďalšie generátory sa majú prepraviť do Odeskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti. Niektoré zariadenia sú vhodné pre montáž na prívesné vozíky, aby sa dali použiť flexibilne.
10:15 Podľa britského inštitútu chcelo Rusko obsadiť Ukrajinu do desiatich dní
Rusko plánovalo obsadiť Ukrajinu do desiatich dní od začiatku invázie z 24. februára a ukrajinské územie chcelo následne anektovať do augusta tohto roku. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zrejme podpísal šéf Kremľa Vladimir Putin, a ich detaily zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. TASR informuje na základe štvrtkovej správy stanice Sky News.
Viac sa dočítate na tomto odkaze.
8:00 Na ukrajinskej strane padlo od desať do 13-tisíc vojakov
Od začiatku ruskej invázie bolo zabitých približne od desať do 13-tisíc ukrajinských vojakov. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.
Ukrajina len zriedka uvádza čísla o obetiach a tamojšia armáda nepotvrdila Podoľakove vyhlásenie. V júni povedal, že denne zomiera na ukrajinskej strane 100 až 200 vojakov.
Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley minulý mesiac povedal, že od začiatku vojny bolo zabitých alebo zranených približne 100-tisíc ruských a 100-tisíc ukrajinských vojakov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová v stredu vo videu uviedla, že bolo zabitých 100-tisíc ukrajinských vojakov. Hovorca Európskej komisie však neskôr objasnil, že to bola chyba a údaj sa týkal obetí aj zranených.
Informácie z predchádzajúceho dňa (1.12.2022):
19:20 Rusko údajne sťahuje vojakov z ľavého brehu Dnepra
Ukrajinská armáda vo štvrtok uviedla, že Rusko stiahlo časť svojich vojakov z niektorých miest na ľavom brehu rieky Dneper. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Odkedy sa ruské invázne vojská v novembri stiahli z juhoukrajinského mesta Cherson na druhý (ľavý) breh Dnepra, tvorí táto rieka hlavnú frontovú líniu na juhu Ukrajiny. Ukrajinskí predstavitelia už predtým informovali, že Rusko stiahlo časť svojho delostrelectva na ľavom brehu Dnepra do bezpečnejších lokalít ďalej od rieky, ktoré nie sú v dosahu ukrajinského ostreľovania.
Rusko tiež vyzvalo na evakuáciu civilného obyvateľstva z obcí ležiacich vo vzdialenosti do 15 kilometrov od rieky a stiahlo úradníkov okupačnej správy z tamojšieho mesta Nova Kachovka. Ukrajinská armáda teraz tvrdí, že Rusko stiahlo z obcí nachádzajúcich sa druhom brehu Dnepra oproti Chersonu aj časť svojich vojenských síl.
"Bol pozorovaný pokles počtu ruských vojakov a vojenskej techniky v meste Olešky," uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda.
Nepriateľské jednotky sa podľa nej stiahli z viacerých obcí ležiacich na ľavom brehu Dnepra a rozptýlili sa v zalesnených pásoch, ktoré sa nachádzajú pozdĺž zhruba 25 kilometrov dlhej cesty vedúcej pozdĺž rieky a spájajúcej mestá Olešky a Nova Prystaň.
Väčšinu ruských vojakov v oblasti tvoria podľa ukrajinskej armády mobilizovaní záložníci, čo naznačuje, že sa odtiaľ už stiahli lepšie vycvičené profesionálne jednotky. Reuters toto tvrdenie nedokázal overiť z nezávislých zdrojov.
Podľa ukrajinských predstaviteľov však Rusi neprestávajú z pozícií na ľavom brehu Dnepra ostreľovať mesto Cherson. Miestne úrady vo štvrtok hlásili, že v meste opäť došlo v dôsledku intenzívneho ruského ostreľovania k výpadkom elektriny.
19:15 V Chersone obnovujú elektrickú energiu
V oslobodenom ukrajinskom meste Cherson obnovujú dodávky elektrickej energie po tom, ako centrum rovnomennej oblasti zostalo bez prúdu po štvrtkových ruských raketových útokoch. Šéf vojenskej správy v Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč uviedol, že dosiaľ sa podarilo obnoviť elektrinu v meste na 65 %. Referuje o tom spravodajský web CNN.
Mesto Cherson na juhu Ukrajiny nedávno oslobodila ukrajinská armáda po tom, ako na začiatku vojny padlo do rúk Rusov. Okupanti však naďalej ostreľujú mesto z ľavého brehu rieky Dnipro, kam sa stiahli počas postupu ukrajinských vojakov.
SITA/AP Photo/Evgeniy MaloletkaCherson, 1.12.2022
19:00 Ukrajina odvolala Ruskom dosadeného šéfa Záporožskej atómovej elektrárne
Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom vo štvrtok odvolala Jurija Černyčuka z funkcie riaditeľa Ruskom okupovanej jadrovej elektrárne v juhoukrajinskom meste Záporožie (ZAES). Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že so samotným Černyčukom sa jej nepodarilo skontaktovať.
Riaditeľ ukrajinskej spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin vo štvrtok vo svojom vyhlásení, zverejnenom aj na sociálnej sieti Telegram, Černyčuka obvinil, že "zradil Ukrajinu a prešiel na stranu nepriateľa", keď sa namiesto snahy o čo najrýchlejšie oslobodenie atómovej elektrárne "rozhodol pomôcť ruským okupantom legalizovať jej zabratie". Tiež ho obvinil, že k podobnému konaniu nabáda aj ďalších zamestnancov elektrárne.
Rusko sa ZAES zmocnilo v marci, krátko po začiatku svojej invázie na Ukrajinu. Ukrajinskí technici pokračovali v prevádzkovaní ZAES, ale Kyjev obvinil Moskvu, že na ukrajinských technikov vyvíja veľký tlak. Už v októbri mnohé médiá informovali, že zamestnanci Rosenergoatomu, ktorí sú v elektrárni prítomní takmer od začiatku jej okupácie ruskou armádou, nútia ukrajinských zamestnancov, aby podpísali dokumenty o svojom prechode do ruskej spoločnosti.
V pondelok Ukrajina informovala, že ukrajinským technikom, ktorí odmietli podpísať zmluvy s Rosenergoatomom, Moskva dokonca zakázala vstup do elektrárne. Kotin vo svojom vyhlásení vyzval zamestnancov ZAES, aby "nepredali svoju dušu diablovi" a nepodpisovali zmluvy s Rosenergoatomom a inými ruskými spoločnosťami. "Jedinou dôstojnou možnosťou je vydržať!" odkázal Kotin.
SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP
ZAES so šiestimi reaktormi bola roky pilierom ukrajinskej energetickej siete a pred ruskou inváziou sa na výrobe elektriny na Ukrajine podieľala zhruba 20 percentami. Od septembra však elektrinu nevyrába. Celý areál ZAES bol v doterajšom priebehu vojny často terčom ostreľovania — zo zodpovednosti zaň sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu. Experti pritom upozorňujú, že ostreľovanie ZAES môže viesť k ďalšej jadrovej katastrofe v krajine, ktorá bola už v roku 1986 miestom najhoršej jadrovej havárie na svete v atómovej elektrárni v Černobyle.
Medzinárodná agentúra pre jadrovú energiu (MAAE) chce, aby z tohto dôvodu bola v okolí ZAES vyhlásená bezpečná zóna.
17:00 Kyjiv a Moskva si vymenili ďalších vojnových zajatcov
Ukrajina a Rusko uskutočnili vo štvrtok ďalšiu výmenu vojnových zajatcov. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany a Andrija Jermaka, šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta, každá zo strán získala naspäť po 50 zajatcov.
"Dňa 1. decembra bolo v dôsledku vyjednávacieho procesu vrátených 50 ruských vojakov,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany, ktoré tradične nezabudlo pripomenúť, že ruskí vojaci v zajatí čelili „smrteľnému nebezpečenstvu“.
Podľa Jermaka sa podarilo získať naspäť ukrajinských vojakov zajatých na rôznych miestach. „Vraciame domov obrancov Mariupoľa a Azovstaľu. Taktiež vraciame zajatcov, ktorí boli v Olenivke, zranených najmä v bojoch v Doneckej, Luhanskej a Zaporižžskej oblasti,“ poznamenal Jermak. Dodal, že ukrajinské úrady budú v tejto práci pokračovať až do prepustenie posledného Ukrajinca.
15:20 Ukrajina vyzvala EÚ, aby uvalila sankcie na ruský raketový priemysel
Ukrajina vyzvala vo štvrtok Európsku úniu, aby do svojho ďalšie balíka protiruských sankcií zahrnula aj sankcie voči ruskému raketovému priemyslu. Tieto sankcie majú byť podľa Kyjeva reakciou na ruské raketové útoky mierené na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Ďakujem Európskej únii za jej pokračujúcu obrannú pomoc a poukazujem na to, že ďalšie sankcie EÚ by mali zahŕňať aj také, ktoré zasiahnu priemysel produkujúci ruské rakety. Musí sa to skončiť,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej sieti.
Kuleba sa vo štvrtok stretol tiež so šéfom diplomacie Európskej únie Josepom Borrellom v Poľsku, kde v meste Lodž prebieha stretnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Po stretnutí na sociálnej sieti uviedol, že sa s Borrellom zhodli, že "totálna vojna proti Ukrajine znamená totálnu podporu Ukrajiny".
SITA/Stoyan Nenov/Pool Photo via AP
11:15 Rusko prišlo už o 89 440 vojakov
Rusko prišlo od 24. februára do 1. decembra na Ukrajine už o zhruba 89 440 vojakov. Len za posledných 24 hodín pritom ukrajinské ozbrojené sily zabili 560 ruských vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Facebook generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2 915 tankov, 5 877 bojových obrnených vozidiel, 4 441 vozidiel a palivových nádrží, 1 904 delostreleckých systémov, 395 odpaľovacích raketových systémov, 210 systémov protivzdušnej obrany, 261 vrtuľníkov, 280 lietadiel, 1 562 dronov, 531 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 163 kusov špeciálnej techniky.
11:00 V Chersone hlásia po ruskom ostreľovaní výpadky elektriny
Úrady v Chersone na juhu Ukrajiny hlásia po rozsiahlom ruskom ostreľovaní výpadky elektriny. Vyplýva to zo štvrtkového vyhlásenia gubernátora Chersonskej oblasti Jaroslava Januševyča. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Januševyč na sociálnej sieti Telegram napísal, že technici pracujú na obnovení dodávok elektriny. Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili ruské jednotky. Ukrajinská armáda ho opätovne obsadila 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper. V tomto juhoukrajinskom meste čiastočne obnovili dodávky elektriny iba minulý týždeň, pripomína Reuters.
Cherson teraz čelí pravidelnému ruskému ostreľovaniu z ľavého brehu Dnepra.
Ruská armáda od začiatku októbra sústredene útočí na kritickú ukrajinskú infraštruktúru. Minulotýždňové bombardovanie spôsobilo doposiaľ najhoršie škody a milióny ľudí na Ukrajine zostali bez svetla, vody a tepla.
10:20 USA chcú výrazne rozšíriť výcvik ukrajinských vojakov
Washington uvažuje nad výrazným rozšírením výcviku, ktorý ukrajinským vojakom poskytuje americká armáda. Spravodajskej televízii CNN to vo štvrtok potvrdilo viacero amerických zdrojov.
Výcvik by mesačne mohlo absolvovať až 2500 ukrajinských vojakov na vojenskej základni USA v Nemecku, dodali zdroje.Američania by tak nielen pomohli pri výcviku väčšieho množstva Ukrajincov, ale ich výcvik by bol omnoho všestrannejší. V súčasnosti sú ukrajinskí vojaci cvičení väčšinou v malých skupinách pre konkrétne zbraňové systémy. Ak dostane nový program "zelenú", budú sa doň môcť zapojiť "oveľa väčšie skupiny ukrajinských vojakov a naučia sa sofistikovanejšiu bojovú taktiku", píše CNN.
Podľa jedného zdroja by bol takýto vojenský výcvik "oveľa intenzívnejší a všestrannejší", ako prebiehajúci výcvik Ukrajincov v Spojenom kráľovstve či Poľsku. Najnovší návrh teraz posudzuje administratíva prezidenta Joea Bidena.
10:00 Bez elektriny je v prvý zimný deň takmer šesť miliónov Ukrajincov
Takmer šesť miliónov ľudí na Ukrajine nemá v prvý zimný deň zabezpečené dodávky elektrickej energie. Oznámil to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.
V priebehu stredy okrem toho pri požiaroch zomrelo na Ukrajine deväť ľudí. Príčinou požiarov je porušenie bezpečnostných pravidiel v snahe zohriať svoje domovy, oznámila ukrajinská štátna záchranná služba. "Len za uplynulý deň vypuklo na Ukrajine 131 požiarov z toho 106 v obytných štvrtiach. Deväť ľudí zomrelo a osem utrpelo zranenia," uviedla záchranná služba.
K výpadkom dodávok elektrickej energie a tepla na Ukrajine dochádza v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Americkí aj európski predstavitelia dôrazne odsudzujú tieto ruské útoky a Moskvu obviňujú, že sa úmyselne zameriava na ukrajinskú energetickú sieť. Snaha takýmto spôsobom odstrihnúť ľudí od elektriny a vykurovania sa podľa nich rovná vojnovému zločinu.
7:30 Zelenskyj pozval Elona Muska na Ukrajinu, aby uvidel na vlastné oči, čo sa tam deje
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu kritizoval amerického miliardára a podnikateľa Elona Muska za návrh "mierovej dohody" na ukončenie vojny na Ukrajine a pozval ho na návštevu svojej vojnou zmietanej krajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Musk na začiatku októbra otvoril na sociálnej sieti Twitter hlasovanie o svojom návrhu "mierovej dohody" medzi Moskvou a Kyjevom. Navrhol natrvalo ponechať polostrov Krym Rusku, usporiadanie nového hlasovania pod záštitou OSN v štyroch okupovaných oblastiach na východe Ukrajiny a neutrálny status Ukrajiny.
"Myslím si, že buď naňho má niekto vplyv, alebo si nejakým spôsobom vyvodzuje závery sám," povedal Zelenskyj prostredníctvom videospojenia k účastníkom konferencie DealBook organizovanej denníkom The New York Times.
"Ak chcete pochopiť, čo tu Rusko urobilo, príďte na Ukrajinu a uvidíte to na vlastné oči. A potom nám poviete, ako túto vojnu ukončiť, kto ju začal a kedy ju možno ukončiť," odkázal Muskovi ukrajinský prezident.
Musk v októbri oznámil, že jeho spoločnosť SpaceX bude naďalej financovať satelitnú internetovú službu Starlink na Ukrajine, a to aj napriek tomu, že na tom prerába. Musk sa takto vyjadril po tom, ako naznačil, že tento projekt už nebude schopný ďalej financovať.
Správy z predchádzajúceho dňa 30.11.2022:
20:21 List, ktorý vybuchol na ukrajinskom veľvyslanectve v Madride, bol adresovaný veľvyslancovi
Obálka, ktorá explodovala na ukrajinskom veľvyslanectve v Madride, bola adresovaná veľvyslancovi Serhijovi Pohorelcevovi. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na vyhlásenie španielskeho ministerstva zahraničia
‼️An explosion occurred at the Ukrainian embassy in Madrid
— NEXTA (@nexta_tv) November 30, 2022
One of the employees was "lightly" injured and hospitalized, local police said. According to preliminary information, he opened an envelope containing an explosive device. pic.twitter.com/yLVr48VGke
Španielsky minister zahraničia José Manuel Albares uviedol, že po incidente hovoril s veľvyslancom. Šéf španielskej diplomacie, ktorý je v Rumunsku, vyjadril jeho podporu a solidaritu.
Jedna osoba pri manipulácii s listom utrpela ľahké zranenia. Podľa vyhlásenia ministerstva to bol ukrajinský zamestnanec.
18:55 NATO prisľúbilo podporu Moldavsku, Gruzínsku aj Bosne
Členské krajiny NATO v stredu prisľúbili susedom Ruska, že im pomôžu udržať si svoju nezávislosť. Zároveň uviedli, že výsledok vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, bude mať pre krajiny ako Moldavsko a Gruzínsko existenčný význam, informuje TASR.
Podporu Moldavsku, Gruzínsku, ale aj Bosne a Hercegovine – teda krajinám ležiacim v susedstve Aliancie – vyslovili členské krajiny NATO v Bukurešti po stretnutí ich ministrov zahraničných vecí s ministrami dotknutých krajín. Informujú o tom stanica Sky News a agentúra AP.
„Odkaz je jasný: Všetky členské krajiny NATO sú si vedomé toho, že šelma (Rusko) chce ovládnuť aj západný Balkán a my týmto krajinám musíme pomôcť prežiť, a to pomocou, ktorú je možné prakticky dodať,“ povedal estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu.
„Ťažiskovým pre tieto krajiny – Moldavsko a Gruzínsko – je, samozrejme, výsledok tejto vojny (na Ukrajine). Ten bude mať existenčný význam pre ich územnú celistvosť a ich právo zvoliť si v budúcnosti svoj spôsob života,“ dodal šéf estónskej diplomacie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dodal, že zmienené krajiny treba teraz podporiť. „Ruský vplyv ich zasahuje rôznymi spôsobmi, lepšie je však podporiť ich teraz, ako byť svedkom vývoja absolútne zlým smerom, ako sme to videli pri spustení invázie na Ukrajinu začiatkom tohto roka,“ povedal.
17:58 Z Odesy odstránia sochu ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej
Predstavitelia mestskej rady v ukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa hlasovali za odstránenie a premiestnenie pamätníka Zakladateľom Odesy so sochou ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej nachádzajúcou sa v jeho strede, ktorý aktivisti od začiatku ruskej invázie najmenej dva razy natreli červenou farbou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Mestská rada Odesy oznámila svoje rozhodnutie v stredu na svojej webstránke. Poslanci schválili tiež presun pamätníka ruskému generálovi z 18. storočia Alexandrovi Suvorovovi.
HOBOPOCC/Wikipedia
Verejnoprávna vysielacia spoločnosť Suspiľne spresnila, že pamätník, ktorého súčasťou sú aj sochy ďalších osobností z éry cárskeho Ruska, bude premiestnené do dočasného depozitára a neskôr ho presunú do múzea. Tento pamätník bol po prvý raz odhalený v roku 1900, no v roku 1920 za sovietskych čias bol demontovaný a na svoje miesto sa opäť vrátil v roku 2007.
16:58 Ukrajina víta návrh EÚ na zriadenie špeciálneho súdu na vyšetrovanie zločinov
Ukrajina v stredu privítala výzvu Európskej únie na vznik osobitného tribunálu, ktorý by potrestal ruských najvyšších predstaviteľov v súvislosti s vojnou na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Presne toto navrhujeme už dlho. Rusko zaplatí za zločiny a ničenie. Nevyhnú sa tomu,“ uviedol na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Twitteri v stredu ráno uviedla, že "Rusko musí zaplatiť za svoje hrozné zločiny". Spresnila, že eurokomisia bude spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC) a pomôže zriadiť špecializovaný súd, ktorý bude súdiť ruské vojnové zločiny.
ICC v súčasnosti skúma potenciálne vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine od februárového začiatku invázie. AFP pripomína, že ICC nemôže stíhať "zločin agresie", ak dotknuté krajiny neratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd. Doteraz to neurobili Rusko ani Ukrajina.
14:35 Ukrajinca vymenovali za nového šéfa záporožskej elektrárne okupovanej Rusmi
Ukrajinského inžiniera Jurija Černičuka vymenovala Moskva v stredu za nového šéfa Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), okupovanej ruskými silami už od prvých dní invázie na Ukrajinu. Niekdajší hlavný inžinier jadrovej elektrárne Černičuk uviedol, že s prevzatím funkcie súhlasí, lebo je to podľa jeho názoru jediné správne rozhodnutie.
Jeho vymenovanie potvrdila aj ruská energetická spoločnosť Rosenergoatom, ktorá túto jadrovú elektráreň, najväčšiu svojho druhu v Európe, fakticky riadi od začiatku jej obsadenia ruskými silami. Černičuk vo vyhlásení na sociálnych sieťach napísal, že jeho prioritou je „zostať s našimi ľuďmi v elektrárni, v našom meste a pokračovať v plnení svojich profesionálnych povinností“.
Vo vyhlásení ocenil statočnosť zamestnancov záporožskej elektrárne. „Robili sme a stále robíme všetko možné aj nemožné, aby svet nezažil novú Fukušimu alebo Černobyľ,“ dodal.
„Toto si zaslúži bezvýhradné uznanie a veľkú úctu, a nie obvinenia zo zrady,“ upozornil. Vyzval medzinárodné organizácie, aby "riešili budúce a bezpečné fungovanie záporožskej elektrárne výlučne prostredníctvom mierových rokovaní a civilizovaných rozhodnutí".
13:19 Rusko bude v roku 2023 investovať do infraštruktúry pre jadrové zbrane
Šojgu na zasadnutí vedenia ministerstva oznámil, že to bude nasledujúci rok prioritou Ruska.
„Pri príprave zoznamu veľkých stavebných projektov na rok 2023 sa bude osobitná pozornosť venovať výstavbe pre potreby strategických jadrových síl,“ povedal Šojgu, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti. Pôjde napríklad o zariadenia na uskladnenie nových raketových systémov.
Rusko v pondelok 28. novembra jednostranne odložilo rozhovory so Spojenými štátmi o jadrovom odzbrojení s tým, že ich naplánuje na nový termín. Dôvod odkladu neuviedlo. Rozhovory sa mali konať tento týždeň v egyptskej metropole Káhira. Súčasná zmluva START obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín, v roku 2026 však vyprší.
Šojgu tiež na stredajšom zasadnutí uviedol, že v Rusku bolo vycvičených 300 000 záložníkov vrátane dobrovoľníkov za dva mesiace od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie prezidentom Vladimirom Putinom. Informácie priniesla ďalšia ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Minister obrany povedal, že sa na to využilo vyše 100 výcvikových táborov v Rusku a Bielorusku.
12:39 Pri ruských útokoch na Doneckú oblasť zomrelo najmenej päť osôb
Pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zahynulo najmenej päť civilistov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinského vojenského predstaviteľa.
Šéf regionálnej vojenskej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v stredajšom vyhlásení uviedol, že dvaja ľudia zahynuli v meste Bachmut, ďalší dvaja v Drobyševe a jeden v susednom Lymane. Dodal, že ďalších 15 osôb bolo zranených.
V okolí Bachmutu, ktorý už niekoľko mesiacov obliehajú ruské sily, sa odohrávajú jedny z najostrejších bojov na východe Ukrajiny.
11:45 Šíri sa zmanipulované video z návštevy Volodymyra Zelenského v Chersone
Na sociálnych sieťach sa krátko po návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v oslobodenom Chersone začalo šíriť video, podľa ktorého obyvatelia mesta na prezidenta pokrikovali a nadávali mu. Ide však o zmanipulované video, v ktorom bola k autentickým záberom doplnená zvuková stopa z oveľa staršieho videa.
Ukrajinský prezident prišiel do Chersonu 14. novembra 2022 a o jeho návšteve informovali okrem agentúry AFP aj iné média ako napríklad BBC či Washington Post. V reportážach obyvatelia oslobodeného mesta prezidenta vítajú, objímajú ukrajinských vojakov a oslavujú v uliciach mesta.
Zakrátko sa však na sociálnych sieťach začalo šíriť zmanipulované video, ktoré vytvára dojem, akoby ľudia na Zelenského nepriateľsky kričali a nadávali mu. Deväťsekundový nekvalitný záznam zachytáva skupinu ľudí na balkóne za prezidentom, pričom v pozadí počuť hlas, ktorý mu po rusky nadáva. Podľa médií aj prezidentovej oficiálnej stránky sa ukrajinský prezident 14. novembra 2022 zúčastnil na slávnostnom vztýčení ukrajinskej vlajky na námestí v centre Chersonu a zaspieval s vojakmi a obyvateľmi mesta štátnu hymnu. Podľa budov na záberoch agentúra AFP určila, že ceremónia sa odohrala na Námestí slobody.
9:44 Rusko podniklo v noci ďalšie raketové útoky v Záporožskej oblasti
„V jednej obci v Záporožskej oblasti bola po zásahu rakety (zrejme S-300) poškodená plynová distribučná stanica. Následkom toho vznikol požiar. Bol rýchlo zneškodnený, ale tri ulice zostali bez plynu. Našťastie, ľudia neutrpeli zranenia,“ napísal Staruch skoro ráno na sociálnej sieti Telegram.
8:50 Jednota spojencov v podpore Ukrajiny pri jej obrane zostáva nezlomná
Jednota spojencov v podpore Ukrajiny pri jej obrane zostáva nezlomná. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer to uviedol v utorok 30. novembra na okraj zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Bukurešti, kde sa stretol so svojím americkým partnerom, ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v tlačovej správe.
SITA/AP Photo/Vadim Ghirda, Pool
Počas bilaterálneho rokovania, ktoré potvrdilo strategické partnerstvo medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými, ministri podľa rezortu diplomacie hovorili najmä o ruskej agresii proti Ukrajine. Odsúdili útoky Ruska na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zhodli sa na nevyhnutnosti pokračovať v širokej podpore Ukrajiny.
7:58 Rusi sú nútení spoliehať sa na zle vycvičené formácie s nízkou morálkou
Ruskí okupanti sú nútení spoliehať sa na nedostatočne vycvičené a dočasne organizované formácie po tom, ako upustili od koncepcie práporových taktických skupín. V najnovšej správe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Inštitút poukázal na tvrdenia britského ministerstva obrany, ktoré uviedlo, že ruské sily pravdepodobne prestali v ostatných troch mesiacoch nasadzovať práporové taktické skupiny, pretože sa takéto skupiny ukázali ako neúčinné v bojoch na Ukrajine. Podľa ISW boli takéto skupiny degradované po neúspešných vojenských operáciách vrátane útokov na Kyjiv, Mariupoľ, Sjevjerodoneck a Lysyčansk.
Správy z prechádzajúceho dňa (29.11.):
19:15 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) posilní svoju prítomnosť vo všetkých ukrajinských jadrových elektrárňach
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) posilní svoju prítomnosť vo všetkých ukrajinských jadrových elektrárňach, aby pomohla chrániť energetickú infraštruktúru krajiny. Po utorňajšom stretnutí so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom to na Twitteri potvrdil šéf MAAE Rafael Grossi.
Dodal, že pokračuje v spolupráci s ukrajinskými predstaviteľmi „na urýchlenom vytvorení zóny jadrovej bezpečnosti a ochrany v okolí Zaporižžskej jadrovej elektrárne“.
Kuleba na Twitteri taktiež informoval o stretnutí v Bukurešti. Zdôraznil, že „Rusko sa musí stiahnuť zo Zaporižžskej jadrovej elektrárne, aby mohla byť obnovená jadrová bezpečnosť“.
Šéf ukrajinskej národnej spoločnosti na výrobu jadrovej energie Enerhoatom Petro Kotin v nedeľu povedal, že existujú náznaky, že ruskí okupanti sa možno pripravujú na opustenie spomenutej elektrárne. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o deň neskôr tieto tvrdenia poprel.
17:20 Putin oznámil zriadenie federálnych súdov v 4 anektovaných oblastiach Ukrajiny
V štyroch ukrajinských oblastiach anektovaných Ruskom budú zriadené federálne súdy a tie budú "čo najskôr" zahrnuté do ruského justičného systému. V utorok to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala webová stránka americkej spravodajskej televie CNN.
"Súčasťou Ruska sa stali štyri nové subjekty - DĽR (Donecká ľudová republika), LĽR (Luhanská ľudová republika), Záporožská oblasť a Chersonská oblasť. Na týchto územiach je naplánované zriadenie (ruských) federálnych súdov," oznámil prezident Putin v príhovore na X. celoruskom zjazde sudcov v Kremli.
"Najvyšší súd, spolu s ostatnými orgánmi, čaká mnoho práce pri zriaďovaní nových súdov, pri ich personálnom zložení a pri urýchlenom začleňovaní do ruského justičného systému. A toto treba urobiť čo najskôr," dodal Putin. Moskva v procese anexie ukrajinských území, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, uznala uvedené štyri ukrajinské oblasti za územia Ruskej federácie.
Týka sa to dvoch samozvaných útvarov DĽR a LĽR na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti bojujú proti ukrajinským ozbrojeným silám od roku 2014, a tiež Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktoré ruské sily obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu.
Ruské okupačné vojská sa však v prvej polovici novembra na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli z metropoly Chersonskej oblasti, keďže ukrajinské jednotky tam postupovali v rámci úspešnej protiofenzívy.
SITA/Valery Sharifulin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
15:30 Rusi, ktorí prišli na Krym po ruskej anexii, budú vyhostení
Ukrajina zvažuje vyhostenie všetkých ruských občanov, ktorí prišli na Krymský polostrov po tom, čo ho v roku 2014 anektovalo Rusko, uviedla stála predstaviteľka ukrajinského prezidenta pre Krym Tamila Taševová. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy denníka The Guardian.
V komentári pre ukrajinský spravodajský portál Ukrajinska pravda Taševová uviedla: "Podľa ukrajinských zákonov sa všetci cudzinci, ktorí vstúpili na polostrov po roku 2014 inak ako cez ukrajinské kontrolné miesta, nachádzajú na území Krymu nelegálne."
Podľa Taševovej toto rozhodnutie nie je v rozpore s medzinárodným právom. "Ľudia, ktorí prišli na územie polostrova protizákonne, musia opustiť Krymskú autonómnu republiku a Sevastopoľ, a to buď dobrovoľne alebo núteným vyhostením," napísala Taševová.
Zároveň dodala, že Ukrajina neuznáva pasy, ktoré Rusko "nútene" rozdalo obyvateľom Krymu v čase jeho okupácie. "Všetci sú a ostanú občanmi Ukrajiny," uviedla ukrajinská predstaviteľka.
14:30 Ukrajinskí vojaci dávajú svoje kabáty obyvateľom Chersonu, ktorých trápi zima
Ukrajinskí vojaci dávajú svoje teplé vojenské kabáty obyvateľom Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, pretože už nastupuje zima. V utorok o tom informovala webová stránka britskej spravodajskej televízie Sky News.
Dobrovoľník v armáde Seva Košeľ povedal, že v autobuse stretol dvoch ukrajinských vojakov, ktorí nemali kabáty od uniformy, pretože ich darovali ľuďom v meste Cherson. Obyvatelia reagovali na tento dar "so slzami a úsmevom".
Vojaci Košeľovi uviedli, že "ľudia veľmi, veľmi plakali a vojakov objímali".
Rusko vedie útočnú vojnu na Ukrajine už desiaty mesiac a teraz sa pokúša využiť zimu ako zbraň – preto útočí raketami na životne dôležitú energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, píše Sky News. To spôsobuje výpadky v dodávkach elektriny a ľudia nemajú ani vodu a teplo.
SITA/AP Photo/Bernat Armangue
13:15 Putin na Ukrajine zlyháva a využíva zimu ako zbraň
Ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine zlyháva a chce "využiť zimu ako zbraň", povedal v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred stretnutím ministrov zahraničných vecí krajín Aliancie v Bukurešti. TASR správu prevzala z agentúry AFP a spravodajskej stanice Sky News.
Podľa šéfa organizácie NATO treba byť pripravený na to, že v dôsledku ruského "zámerného útoku na kritické služby, kúrenie, svetlo, vodu či plyn príde do zvyšku Európy viac utečencov".
Stoltenberg ďalej uviedol, že spojenci dodali Ukrajine generátory a náhradné diely s cieľom pomôcť Kyjevu obnoviť poškodené energetické zariadenia. Dodal, že NATO v reakcii na vojenské neúspechy Ruska očakáva ďalšie raketové útoky na civilné ciele, píše agentúra DPA.
Ministri zahraničných vecí NATO sa na stretnutí v rumunskej metropole sústredia na zvýšenie vojenskej pomoci, napríklad na obranné systémy či muníciu pre Ukrajinu. Rokovať budú aj o nevojenskej pomoci, akou sú pohonné hmoty či medicínske alebo zimné vybavenie. Ukrajina sa totiž na chladnejšie počasie pripravuje práve v čase ruských útokov na objekty energetickej infraštruktúry.
SITA/Ilya Pitalev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
11:00 Obnovíme každý objekt zničený okupantami, uviedol Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že jeho vláda obnoví každý objekt, ktorý zničili ruskí okupanti a varoval pred pokračujúcimi ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru. Povedal to vo svojom pravidelnom videoodkaze zverejnenom v noci na utorok. TASR správu prevzala z britskej spravodajskej stanice Sky News.
"Ukrajina nikdy nebude miestom na spustošenie. Ukrajina nikdy neprijme príkazy od 'súdruhov' z Moskvy. Urobíme všetko pre to, aby sme obnovili každý objekt, každý dom, každý podnik zničený okupantami," uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident tiež povedal, že za uplynulý týždeň čelila Chersonská oblasť na juhu Ukrajiny ruskému ostreľovaniu 258-krát. Útoky podľa jeho slov zasiahli tunajších 30 obcí. Dodal, že ruské údery poškodili zariadenie, ktoré dodáva vodu do mesta Mykolajiv.
9:00 Rusi za týždeň spustili 258 útokov v Chersonskej oblasti
Rusi za týždeň spustili 258 útokov na sídla v Chersonskej oblasti. Vo svojom pravidelnom nočnom príhovore to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje portál Ukrajinská pravda.
„Dnes, ako každý iný deň, okupanti opäť bombardovali Cherson a komunity v oblasti. Za jediný týždeň vypálil nepriateľ 258-krát na 30 sídel v našej Chersonskej oblasti,“ povedal Zelenskyj a dodal, že ruská armáda okrem iného zničila vodáreň, ktorá zásobovala mesto Mykolajiv.
7:30 Ukrajina potrebuje transformátory a účinnejšiu protivzdušnú obranu
Ukrajina potrebuje transformátory a vylepšenú protivzdušnú obranu, aby mohla odvracať ruské nálety na svoju energetickú infraštruktúru, povedal v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v Kyjeve na schôdzke so siedmimi šéfmi diplomacie severských a pobaltských krajín. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kyjev na znak podpory Ukrajine navštívili ministri zahraničných vecí Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska s Švédska pred schôdzkou šéfov diplomacií NATO, ktorá sa v utorok a v stredu uskutoční v Bukurešti.
Ministri po rokovaní vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali na zlepšenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Uviedli, že suverenita a rovnocenné postavenie všetkých krajín budú ohrozené, pokiaľ Rusko nebude čeliť ráznej reakcii na svoje útoky.
Estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu predtým v rozhovore pre Reuters uviedol, že západné krajiny potrebujú posilniť svoju podporu pre Kyjev. "Najsilnejším odkazom z tejto návštevy je: Ukrajina potrebuje vyhrať túto vojnu, a preto by mala byť podpora Západu silnejšia; viac ťažkých zbraní bez akýchkoľvek politických výhrad, vrátane rakiet s dlhým doletom," povedal Reinsalu.
Vyzval tiež na silnejší balík sankcií voči Rusku, väčšiu medzinárodnú izoláciu Moskvy a vytvorenie "medzinárodného tribunálu pre zločin agresie", ktorej sa Rusko dopúšťa.
"Napriek spŕškam ruských bômb a barbarskej brutalite Ukrajina zvíťazí!" napísal šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis na sociálnej sieti Twitter.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na Twitteri napísal, že ministri v Kyjeve "diskutovali o sprísnení sankcií, rekonštrukcii energetickej infraštruktúry a finančnej podpore" a vyzvali aj na "podporu euroatlantických ašpirácií Ukrajiny", píše AFP.
Správy z predchádzajúceho dňa 28.11.2022:
20:59 Ukrajina popiera tvrdenia Ruska, že Bachmut je takmer obkľúčený
V okolí východoukrajinského mesta Bachmut pokračovali v pondelok ťažké boje. Potvrdili to ruské i ukrajinské zdroje. Ukrajina však popiera tvrdenia Rusov, že mesto je takmer obkľúčené. Informuje o tom TASR podľa správ americkej spravodajskej televízie CNN. Tá poznamenáva, že pre ruské sily ide o dôležitý cieľ po nedávnych neúspechoch na fronte.
Na sociálnych sieťach sa šíria videá zo zničených budov v meste, v ktorom sa stále nachádzajú tisícky civilistov, a to bez dodávok elektriny či vody. Najvyšší predstaviteľ separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin v pondelok vyhlásil, že ruské jednotky už takmer obkľúčili Bachmut.
„Situácia v Bachmute je naďalej zložitá, ale naše jednotky, predovšetkým z Vagnerovej skupiny, jednoznačne postupujú,“ povedal Pušilin v ruskej televízii.
Ukrajinci priznávajú ruskú ofenzívu v oblasti, avšak popierajú postup Rusov.
Hovorca východného krídla ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj označil v pondelok v ukrajinskej televízii Bachmut za hlavné bojisko na Ukrajine. Ruská armáda tam vypáli približne 180 až 200 delostreleckých granátov denne, spresnil.
19:32 Ukrajinské mesto Mykolajiv zostalo pre ruské ostreľovanie bez pitnej vody
Ukrajinské mesto Mykolajiv zostalo v dôsledku ruského ostreľovania odrezané od dodávok pitnej vody. Povedal to v pondelok starosta tohto mesta Olexandr Sienkevyč, ktorého cituje denník The Guardian a spravodajská stanica CNN.
Ruské útoky podľa slov Sienkevyča poškodili čerpaciu stanicu na území susednej Chersonskej oblasti, ktorá dodáva pitnú vodu aj do Mykolajiva. Úrady sú tak momentálne nútené do mesta dovážať úžitkovú vodu z ústia rieky Južný Bug.
SITA/AP Photo/Bernat ArmanguePredmestie mesta Mykolajiv, 15.11.2022.
Vodovod dovážajúci pitnú vodu do Mykolajiva pritom podľa slov starostu opravili len pred približne týždňom, a to po tom, ako bolo mesto Cherson oslobodené od ruských okupantov.
„Máme do činenia so skutočnými teroristami, ktorí sú proti našej armáde bezmocní, a preto 'bojujú' s civilným obyvateľstvom," uviedol Sienkevyč. "Ihneď, ako to bezpečnostná situácia dovolí, urýchlene opravíme čerpaciu stanicu a znovu dovedieme pitnú vodu do Mykolajiva,“ dodal.
Sienkevyč tiež informoval, že úrady sa momentálne snažia opraviť aj vodárenské systémy, ktoré poškodila kontaminácia slanou vodou.
18:30 Poľsko vyzvalo EÚ a členské štáty, aby zvýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu
Poľsko v pondelok apelovalo na Európsku úniu a jej členské štáty, aby zvýšili množstvo humanitárnej pomoci pre Ukrajinu a takisto podporili aj krajiny, ktoré poskytujú útočisko pre ľudí utekajúcich pred ruskou ofenzívou. TASR správu prevzala z agentúry PAP.
„Požiadal som členské štáty EÚ a predovšetkým Európsku úniu, aby navýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, aby mohla obnoviť svoju energetickú infraštruktúru a vybudovať dočasné prístrešky pre ľudí utekajúcich pred vojnou,“ uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski na stretnutí ministrov krajín EÚ zodpovedných za oblasť rozvoja.
„Potrebujeme väčšiu podporu pre Ukrajinu a tiež väčšiu podporu pre štáty, akým je i Poľsko, ktoré prijímajú utečencov,“ povedal s tým, že Poľsko spomedzi krajín EÚ prijalo najviac utečencov z Ukrajiny a vynaložilo na pomoc pre nich miliardy zlotých.
„Je neprijateľné, že EÚ si v tejto situácii udržuje odstup, neangažuje sa a nepodporuje štáty, ktoré prijímajú utečencov,“ tvrdil Jablonski.
17:00 Ukrajinská SBU pokračuje v raziách v objektoch pravoslávnej cirkvi
Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) začala vyšetrovať ďalšie dve kauzy spojené s ukrajinskou pravoslávnou cirkvou (UPC), ktorá donedávna plne podliehala moskovskému patriarchátu.
Ako uviedla v pondelok britská stanica BBC, oba prípady súvisia s nálezom propagandistických materiálov, „ktoré popierajú existenciu ukrajinského ľudu, jeho jazyka, ako aj práva Ukrajiny na štátnosť“. Tieto písomnosti sa našli počas razie v teologickom seminári a eparchii patriacej pod moskovský patriarchát v Ivanofrankovskej oblasti na juhozápade Ukrajiny, informuje TASR.
Vo vyhlásení SBU sa špecifikuje, že pri razii boli zhabané „brožúry a knihy xenofóbneho a nenávistného obsahu s urážlivými výmyslami o iných národnostiach a náboženstvách“. Ich autormi sú väčšinou osobnosti z Ruska. Knihy vyšli v ruských vydavateľstvách.
SBU v posledných týždňoch vykonala prehliadky v niekoľkých objektoch patriacich UPC. Tajná služba vysvetlila, že takéto opatrenia prijíma ako súčasť boja „proti podvratným aktivitám ruských tajných služieb na Ukrajine“.
16:18 Slovinsko pomôže Ukrajine sumou 370 000 eur; pôjdu na sanitku pre novorodencov
Slovinsko pomôže Ukrajine sumou 370 000 eur, ktorou sa bude financovať kúpa sanitky na prevoz predčasne narodených bábätiek a ich matiek, oznámilo v pondelok ministerstvo zahraničných vecí. Sanitka bude spĺňať všetky medzinárodné štandardy. TASR prevzala správu zo slovinskej tlačovej agentúry STA.
Generálna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Renata Cvelbarová Beková a ukrajinský veľvyslanec Andrij Taran v pondelok podpísali darovaciu zmluvu. Slovinské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo aj predtým na žiadosti ukrajinskej strany a zatiaľ jej pomohlo sumou 580 000 eur určenou na nákup sanitiek. Dve takéto vozidlá budú doručené do konca tohto roka.
Ministerstvo poukázalo na to, že humanitárna kríza na Ukrajine sa s príchodom zimy zhoršuje a že deti a ich matky sú najzraniteľnejšími obyvateľmi tejto krajiny trpiacej vojnou.
14:44 Putin a Tokajev so po nezhodách ohľadom Ukrajiny stretli v Moskve
Vpád ruských vojsk na Ukrajinu znervóznil niektorých spojencov Ruska vrátane Kazachstanu, píše AFP. Tokajev minulý týždeň na summite Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenej Ruskom vyzval na spoločné hľadanie mierového plánu. „Nemôžeme dovoliť, aby sa bratský ruský a ukrajinský ľud rozišli so vzájomným nedoriešeným pocitom krivdy,“ povedal vtedy kazašský prezident.
SITA/Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
Tokajev okrem toho podľa agentúry AFP dovolil desiatkam tisíc Rusov utiecť pred ruskou vojenskou mobilizáciou do Kazachstanu.
Viac sa dočítate na tomto mieste.
13:40 Na Ukrajine je nezvestných 329 detí, tvrdí prokuratúra
V dôsledku vojny na Ukrajine je v súčasnosti nezvestných 329 detí a 12.034 ich bolo násilne deportovaných do Ruska, oznámila v pondelok ukrajinská generálna prokuratúra. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.
Nájdených bolo tiež 7819 detí. Prokuratúra na sociálnej sieti Telegram zdôraznila, že zverejnené údaje nie sú konečné, pretože stále overuje informácie zo zón aktívnych bojov, z oslobodených oblastí a z územia okupovaného ruskou armádou.
Podľa portálu ukrajinskej vlády v dôsledku ruskej vojenskej invázie zomrelo dosiaľ 440 detí a ďalších 851 utrpelo zranenia. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry najviac detí zahynulo alebo utrpelo zranenia v Doneckej, Charkovskej a Kyjevskej oblasti.
The Guardian upozorňuje, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.
11:36 Nový veľvyslanec Kyjeva v Nemecku žiada ďalšiu pomoc proti výpadkom elektriny
„Potrebujeme generátory elektriny a autotransformátory, ktoré sú obzvlášť účinnou pomocou po ruských raketových útokoch, (ktoré ničia energetickú infraštruktúru na Ukrajine),“ povedal Makejev pre verejnoprávnu stanicu ZDF. V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev fungujú dodávky elektrina iba niekoľko hodín denne.
Makejev dodal, že Ukrajine potrebuje od Nemecka aj systémy protivzdušnej obrany, ako napríklad Iris-T, ktorý už Berlín poskytol, a tiež ďalšie zbrane. Nespomenul konkrétne bojové tanky. Nemecké zbrane zachraňujú životy, povedal veľvyslanec a doplnil, že diskusie s nemeckou vládou o ďalších dodávkach sa už začali.
Makejev znovu vyhlásil, že Ukrajine chce získať naspäť celé svoje územie obsadené Ruskom, teda aj Krymský polostrov, ktorý Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014.
Veľvyslanec sa nepriamo dištancoval od svojho predchodcu Andrija Meľnyka, ktorého provokačné vyhlásenia a ostrá rétorika vyvolávali v Berlíne pobúrenie. Makejev povedal, že jeho hlavnou úlohou je vybudovať dôveru a docieliť vzájomnú podporu. „Podporu Nemecka veľmi potrebujeme,“ uviedol.
10:57 Záporožská elektráreň ostáva pod kontrolou Ruska, tvrdia proruské úrady
„Médiá aktívne rozširujú nepravdivé správy o tom, že Rusko sa údajne plánuje stiahnuť z Enerhodaru a opustiť (ZAES). Táto informácia nie je pravdivá,“ uvádza proruská samospráva Enerhodaru na sociálnej sieti Telegram.
Šéf ukrajinského štátneho energetického podniku Enerhoatom Petro Kotin v nedeľu uviedol, že boli spozorované náznaky, že Rusko by sa mohlo pripravovať na opustenie záporožskej elektrárne. Jeho armáda ju obsadila ešte v marci krátko po začiatku invázie.
Generálny štáb ukrajinskej armády v pondelok tiež oznámil, že ukrajinským jednotkám sa podarilo minulý týždeň zničiť približne šesť kusov ruského vojenského vybavenia počas bojov blízko Enerhodaru. Počas bojov mali tiež utrpieť zranenia približne 30 ruskí vojaci. Reuters upozorňuje, že tieto informácie nedokázal nezávisle overiť.
Mnoho ľudí pracujúcich v ZAES žije v neďalekom meste Enerhodar. Ruský prezident Vladmir Putin tiež v septembri pristúpil k anexii ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré ruská armáda sčasti obsadila. Ukrajina a jej západní spojenci však túto anexiu odsúdili a označili ju za protizákonnú.
9:58 Rusi naďalej ostreľujú Cherson; v nedeľu tam hlásili 54 útokov
Ruské sily aj naďalej každodenne delostrelecky ostreľujú juhoukrajinské mesto Cherson a počas nedele odtiaľ hlásili 54 útokov. TASR o tom informuje podľa pondelňajšej správy britského ministerstva obrany.
Vo štvrtok 24. novembra prišlo v meste o život desať osôb. Väčšinu škôd podľa britského rezortu obrany spôsobili viachlavňové salvové raketomety typu BM-21 Grad.
Cherson bolo oslobodený 11. novembra. Rusko v tento deň oznámilo stiahnutie viac než 30.000 vojakov a Kyjev oznámil, že do mesta vstúpili ukrajinské sily.
Cherson je však zraniteľný, pretože je v dosahu väčšiny delostreleckých systémov Moskvy. Ruské vojská ho teraz ostreľujú z novovytvorenej obrannej línie na východnom brehu rieky Dneper, píše ministerstvo.
8:05 Kyjev tvrdí, že ruské útoky od februára poškodili 32 000 civilných objektov
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poškodilo ruské ostreľovanie približne 32 000 civilných objektov. V nedeľu to uviedol námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin. TASR o tom informuje na základe správy americkej televízie CNN.
SITA/AP Photo/Bernat ArmangueRuské sily aj naďalej každodenne delostrelecky ostreľujú juhoukrajinské mesto Cherson a počas nedele (27.11.) odtiaľ hlásili 54 útokov.
„Ako sa od teroristov dalo očakávať, Rusi sa zameriavajú na civilné ciele. Dodnes bolo ruským ostreľovaním a raketovými útokmi poškodených asi 32.000 takýchto cieľov. Ide predovšetkým o súkromné domy alebo civilné bytovky,“ povedal Jenin v rozhovore pre ukrajinské médiá. Dodal, že iba tri percentá zaznamenaných ruských útokov zasiahli vojenské ciele.
Jenin tiež uviedol, že ruské útoky poškodili aj viac ako 700 zariadení ukrajinskej kritickej infraštruktúry. „Dodnes bolo zasiahnutých viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry – letiská, mosty, sklady, a podobne,“ povedal. Podľa jeho slov má Moskva maniakálnu túžbu ponoriť Ukrajinu do tmy a nie je dôvod veriť, že prestanú.
7:39 Rusko určite plánuje ďalšie raketové útoky na Ukrajinu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Rusko sa s určitosťou chystá podniknúť ďalšie raketové útoky na Ukrajinu. Zelenskyj to povedal vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.