skupina 28 ľudí, ktorých rodičia boli ožiarení pri atómovom bombovom útoku, podala žalobu o náhradu škody v roku 2017. Žiadali, aby boli zahrnutí do uhrádzania lekárskych nákladov, ktoré vláda priznáva preživším. Dvaja zo žalobcov, ktorí mali rakovinu, počas procesu zomreli.

Okresný súd v Nagasaki uviedol, že možný dedičný následok ožiarenia nemožno poprieť, no vedecký konsenzus o tom neexistuje. Súd tiež vo verdikte uviedol, že vylúčenie sťažovateľov z financovania lekárskej starostlivosti nie je protiústavné a je na rozhodnutí vlády, či rozšíri finančnú podporu aj na pozostalých z druhej generácie.

Žalobcovia vo veku od 50 do 70 rokov žiadali od vlády náhradu škody vo výške 100 000 jenov (zhruba 700 eur) s tým, že ich vylúčením z pomoci vláda porušuje ústavnú zásadu rovnosti. Pri podobnej žalobe na okresnom súde v Hirošime sa očakáva rozsudok začiatkom budúceho roka.

Zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonska a tým aj koniec druhej svetovej vojny. Výbuch v Hirošime zo 6. augusta 1945 zabil 140 000 ľudí; ďalších 74 000 zomrelo o tri dni neskôr pri útoku v Nagasaki.

Mnohí, ktorí prežili bombové útoky, majú v dôsledku výbuchov a vystavenia ožiareniu trvalé zranenia a choroby a v Japonsku čelia diskriminácii. Ich deti, známe ako „hibaku nisei“, alebo druhá generácia preživších, hovoria, že sa obávajú možných dedičných následkov ožiarenia rodičov. U mnohých sa vyvinuli rôzne formy rakoviny a ďalšie zdravotné problémy. Ich počet sa odhaduje na 300 000 až pol milióna.