Správy z predchádzajúceho dňa 8.1.2023:
20:45 Kyjev a Moskva si vymenili ďalších vojnových zajatcov
Rusko a Ukrajina oznámili, že si v nedeľu vymenili zajatcov. Každá zo strán získala naspäť po 50 zajatcov. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak informoval, že sa na Ukrajinu vrátili ľudia, ktorých zajali v jadrovej elektrárni Černobyľ, obrancovia Mariupoľa či ľudia z Doneckej, Kyjevskej, Černihivskej, Chersonskej oblasti a ďalších. Jermak prízvukoval, že to nie je posledná výmena a pracujú na návrate všetkých zajatcov.
Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine sa uskutočnilo 36 výmen zajatcov. Na Ukrajinu sa v rámci nich vrátilo 1 646 ľudí – vojakov i civilistov.
16:45 Chersonský gubernátor obvinil ruskú armádu z použitia zakázanej munície
Gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč obvinil ruskú armádu, že v noci na nedeľu pri novej vlne ostreľovania juhoukrajinského mesta Cherson použila zakázanú zápalnú munícii. Podľa Januševyča k civilným obetiam nedošlo.
Ako informovala agentúra DPA, Januševyč o tom informoval na svojom kanáli na platforme Telegram, pričom svoj status doplnil aj videom, ktoré podľa neho zachytáva ostreľovanie Chersonu zápalnou muníciou.
Russia's incendiary attack on Kherson last night
— Euromaidan Press (@EuromaidanPress) January 8, 2023
"Fortunately, no one was injured"
📹https://t.co/Her7t9KRbh pic.twitter.com/sKqcJHk5J1
Používanie zápalnej munície voči civilným cieľom je od roku 1980 zakázané. Tento zákaz je zakotvený v protokole k Dohovoru o zákaze alebo obmedzení použitia istých druhov zbraní.
Ukrajinské orgány už predtým tvrdili, že ruská armáda používa zakázanú zápalnú muníciu – hovorilo sa o tom najmä v súvislosti s ostreľovaním mesta Popasna v marci roku 2022.
Januševyč podotkol, že k ostreľovaniu mestskej časti Tavrijskyj, ležiacej na severovýchode Chersonu, došlo ešte v rámci jednostranného prímeria vyhláseného ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
16:30 Rusko tvrdí, že pri útoku zabilo 600 ukrajinských vojakov
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že pri raketovom útoku na dočasné kasárne v Kramatorsku na Ukrajine zabili viac ako 600 ukrajinských vojakov. Útok bol podľa jeho vyhlásenia na platforme Telegram odvetou za ukrajinský útok na budovu v meste Makijivka, pri ktorom podľa ukrajinských síl zomrelo 400 ruských vojakov. Ukrajina sa k tomu zatiaľ nevyjadrila. Spravodajský portál Sky News však informuje, že jeho vojenské zdroje v Doneckej oblasti ruské tvrdenia o útoku odmietli.
14:35 Rusko údajne podniklo v Kramatorsku odvetný útok za vojakov zabitých v Makijivke
Rusko v nedeľu oznámilo, že jeho sily vykonali „odvetný útok“ vo východoukrajinskom meste Kramatorsk s cieľom pomstiť sa za smrť 89 vojakov, ktorí boli zabití pred týždňom v meste Makijivka v Doneckej oblasti. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva obrany v Moskve.
AFP však poznamenala, že správu ruského rezortu obrany nevedela bezprostredne overiť.
„Viac než 600 ukrajinských vojakov bolo zabitých“ v dôsledku masívneho raketového útoku na jednotky umiestnené v dvoch budovách v Kramatorsku, tvrdí ruské ministerstvo. Dodáva, že zasiahnuté budovy slúžili ako dočasné kasárne pre vojakov.
12:20 Rusko počas sobotňajšieho prímeria vystrelilo deväť riadených striel
V sobotu, napriek tomu, že malo platiť vianočné prímerie vyhlásené ruským vodcom Vladimirom Putinom, Rusko pokračovalo v útokoch na Ukrajine. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v nedeľu informoval, že deň predtým ruské sily vykonali deväť útokov riadenými strelami, tri nálety a 40 útokov raketometmi. Ruské útoky sa podľa neho zamerali na civilnú infraštruktúru a viedli k civilným obetiam. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Pozrite si tiež update správ z Ukrajiny, ktoré vydáva britské ministerstvo obrany:
Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 8 January 2023
— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) January 8, 2023
Find out more about the UK government's response: https://t.co/zi1mWKdK2I
🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/NMM0CLOsyE
10:00 Premiér Šmyhaľ: Ukrajina je najväčším mínovým poľom na svete
Vojna, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine, vytvorila v tejto krajine mínové pole s rozlohou 250-tisíc kilometrov štvorcových, tvrdí ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
„Je to v súčasnosti najväčšie mínové pole na svete,“ povedal Šmyhaľ juhokórejskej tlačovej agentúre Jonhap v rozhovore, ktorý vyšiel v nedeľu.
Rozsah zamínovaných oblastí zodpovedá vyše 40 percentám celkovej územnej rozlohy Ukrajiny. „Nielenže to ľuďom sťažuje cestovanie, ale spôsobuje aj veľké ťažkosti v poľnohospodárstve, ktoré je jedným z našich hlavných priemyselných odvetví,“ spresnil Šmyhaľ.
Vojna Ruska proti Ukrajine zasiahla najviac a najhorším spôsobom obytné oblasti obývané civilmi. „Rusko cieli na infraštruktúru v husto obývaných oblastiach,“ povedal predseda ukrajinskej vlády pre Jonhap.
„Navyše, cieľmi okupanta sa stali aj priemyselné objekty, napríklad chemické továrne, oceliarne či dopravná infraštruktúra,“ doplnil Šmyhaľ.
Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin koncom roka uviedol, že od začiatku vojny z konca februára 2022 dostalo na Ukrajine zásah viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry. Ide napríklad o plynovody, elektrické rozvodne či mosty.
„Vo všeobecnosti máme na Ukrajine informácie o viac ako 35.000 objektoch poškodených v dôsledku ruských útokov,“ povedal Jenin koncom decembra.
Informácie z predchádzajúceho dňa (7.1.2022):
19:45 Zelenskyj podpísal výnos uvaľujúci sankcie na viaceré ruské celebrity
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v sobotu výnos, ktorý uvaľuje sankcie na 119 jednotlivcov – vrátane mnohých ruských celebrít – za ich podporu vojny na Ukrajine. Oznámila to Zelenského kancelária, na ktorú sa odvoláva denník The Guardian.
Medzi sankcionovanými osobami sú ruskí speváci, herci či televízne osobnosti, napr. exmanžel Ally Pugačovovej spevák Filipp Kirkorov, známy ruský režisér a producent Nikita Michalkov, operná speváčka Anna Netrebko či šéfredaktorka spravodajskej televíznej stanice RT Margarita Simoňjanová.
Na zozname sankcionovaných sú aj traja ukrajinskí štátni príslušníci: televízna moderátorka Žanna Badojevová, futbalista Anatolij Tymoščuk a speváčka Lolita Miľavská, ktorá má ruské i ukrajinské občianstvo, spresnila britská stanica BBC.
18:55 Na Ukrajine bolo od začiatku vojny zabitých minimálne 453 detí
Najmenej 453 detí bolo zabitých a minimálne 877 utrpelo zranenia od začiatku vojny na Ukrajine. V sobotu to na sociálnej sieti Twitter uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje stanica CNN.
Reznikov však poznamenal, že skutočné počty detských obetí ruskej invázie sú omnoho vyššie. „Rusko pácha vojnové zločiny a nemá v úmysle s tým skončiť,“ uviedol Reznikov v tvíte.
Detský fond OSN (UNICEF) v decembri varoval, že v dôsledku pokračujúcich ruských útokov na kritickú infraštruktúru, ktoré vedú k rozsiahlym výpadkom elektriny a prerušeniam dodávok vody a tepla, je vo vážnom ohrození takmer sedem miliónov detí na Ukrajine – teda skoro každé dieťa v krajine.
13:45 Rusko napriek správam o útokoch tvrdí, že prímerie na Ukrajine dodržiava
„Napriek tomu, že ozbrojené sily Ukrajiny ostreľujú ruské pozície, bude implementácia vyhláseného prímeria pokračovať,“ uviedol rezort obrany v Moskve. Kremeľ obvinil Kyjev z ostreľovania civilných oblastí.
Ruský prezident Vladimir Putin oznámil 36-hodinové jednostranné zastavenie paľby pozdĺž celej frontovej línie od piatka 12.00 h miestneho času (10.00 h SEČ) do sobotňajšej polnoci (22.00 h SEČ), čiže počas osláv pravoslávnych Vianoc. Kyjev však tvrdí, že tento krok Ruska je len taktikou na preskupenie jeho síl.
Stanica Sky News píše, že Kremeľ tvrdí, že ruské sily za posledných 24 hodín odrazili štyri útoky zo strany ukrajinských síl.
Ukrajinskí predstavitelia hlásili viacero ruských útokov najmenej v šiestich regiónoch. Od vyhlásenia dočasného prímeria boli podľa Kyjeva zabití traja ľudia a najmenej 14 utrpelo zranenia. Útoky zaznamenali v Doneckej oblasti, ako aj v niektorých častiach Charkovskej, Chersonskej, Sumskej, Mykolajivskej a Záporožskej oblasti.
13:20 Rusko za deň prišlo o takmer 500 vojakov
Rusko od začiatku vojny na Ukrajine prišlo podľa Kyjiva už o 110 740 vojakov. Na sociálnych sieťach to uvádza generálny štáb ukrajinskej armády, podľa ktorého za uplynulých 24 hodín zabili 490 ruských vojakov. Ruské straty za predošlý deň tiež zahŕňajú dva tanky, jedno bojové obrnené vozidlo, tri delostrelecké či dva protilietadlové systémy. Celkovo tak podľa Kyjiva Rusko prišlo o 3 066 tankov, 6 125 bojových obrnených vozidiel, 2 062 delostreleckých systémov a 217 protilietadlových systémov.
Spravodajský portál Sky News pripomína, že ukrajinské odhady sú značne vyššie ako údaje, ktoré poskytuje Rusko i západné agentúry.
12:00 Rusko pripravuje mobilizáciu ďalších 500-tisíc brancov, tvrdí Ukrajina
Rusko sa chystá v priebehu januára nariadiť mobilizáciu ďalších 500-tisíc brancov, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.
Informoval o tom v piatok denník The Guardian, podľa ktorého ide o zjavný dôkaz toho, že ruský prezident Vladimir Putin nemá v úmysle ukončiť vojnu na Ukrajine.
Moskva vlani v októbri povolala 300-tisíc brancov.
Ukrajina sa domnieva, že branci budú súčasťou série ruských ofenzív na jar a v lete na východe a juhu krajiny, povedal zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibitskyj.
Rusko popiera, že pripravuje druhú vlnu mobilizácie. Putin v decembri vyhlásil, že je „zbytočné“ hovoriť o novom povolávaní brancov a tvrdí, že na Ukrajinu bola vyslaná len polovica tých, ktorí už boli mobilizovaní.
Ruskí predstavitelia vrátane Putina predtým popierali plány na nariadenie mobilizácie, avšak v septembri minulého roka napokon vyhlásili „čiastočnú mobilizáciu“.
10:45 Ruské útoky napriek prímeriu pokračujú
Ukrajinské mestá hlásia ruské útoky, ktoré sa dejú napriek tomu, že ruský vodca Vladimir Putin sľúbil počas pravoslávnych Vianoc prímerie. V meste Cherson rakety údajne zasiahli požiarnu stanicu. Útoky z proruských pozícií hlásia aj z Doneckej oblasti. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Gubernátor susednej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v piatok uviedol, že za prvé tri hodiny prímeria na ňu vystrelili 14 rakiet. Jednu obec v oblasti sa podľa neho ruskí vojaci pokúšali trikrát obsadiť.
Putin nariadil ruským silám pokoj zbraní na Ukrajine na 36 hodín od poludnia moskovského času 6. januára do polnoci zo soboty na nedeľu.
Informácie z predchádzajceho dňa (6.1.2022):
20:48 USA oznámili vojenskú pomoc Ukrajine za ďalšie tri miliardy dolárov
Podľa Bieleho domu ide o dosiaľ najväčší balík pomoci pre Kyjev, informovala agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.
Podobnosti o tom, čo bude táto vojenská pomoc obsahovať, zverejní neskôr ministerstvo obrany USA. Mala by však zahŕňať bojové vozidlá pechoty Bradley, vozidlá odolné voči výbuchom mín (MRAP), transportéry a samohybné húfnice, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová.
Washington a Berlín vo štvrtok oznámili, že Ukrajine poskytnú obrnené vozidlá – americké Bradley a nemecké Marder. Ich počty však nešpecifikovali. Vozidlá Bradley, ktoré sú zvyčajne vyzbrojené automatickým kanónom, guľometom a protitankovými strelami, poskytnú ukrajinskej armáde ďalšiu palebnú silu.
„Nie je to tank, ale zabijak tankov,“ povedal novinárom vo štvrtok hovorca Pentagónu Pat Ryder. „Sme presvedčení, že im to pomôže na bojisku,“ dodal.
18:59 Ruské bombardovanie Luhanskej oblasti sa nezastavilo, hoci Kremeľ vyhlásil prímerie
Ruské bombardovanie v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa v piatok nezastavilo ani na okamih napriek tomu, že Kremeľ vyhlásil prímerie. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor ukrajinskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Podľa neho počas prvých troch hodín prímeria ruská armáda začala bombardovanie 14-krát. Hajdaj dodal, že napriek vyhláseniu prímeria sa jednu obec v oblasti ruskí vojaci pokúšali obsadiť trikrát. Informuje o tom portál news.sky.com.
17:13 Nemecko dodá Ukrajine zhruba 40 obrnených vozidiel pechoty Marder
Nemecko sa chystá dodať Ukrajine v prvom kvartáli tohto roka zhruba 40 obrnených bojových vozidiel pechoty Marder. Nemecko plánuje cvičiť Ukrajincov na používanie týchto vozidiel. Hovorca nemeckého kancelára Olafa Scholza Steffen Hebestreit povedal, že podľa expertov proces výcviku bude trvať približne osem týždňov. Francúzsko a USA tento týždeň tiež oznámili, že Ukrajine plánujú dodať porovnateľné obrnené vozidlá.
SITA/AP Photo/Michael Sohn,file
16:29 Ruské útoky za uplynulý deň zabili deväť civilistov
Ruské útoky na Ukrajine v priebehu uplynulého dňa zabili deväť civilistov. Uviedli to v piatok ukrajinskí predstavitelia. Medzi obeťami je celá rodina v meste Beryslav v Chersonskej oblasti, a to muž a jeho manželka a ich 12-ročný syn. Podľa regionálnych vojenských administratív v Chersonskej oblasti celkovo zahynulo šesť civilistov, jeden v Doneckej a dvaja v Zaporižžskej oblasti. Informuje o tom portál news.sky.com.
15:07 Vereščuková varuje pred teroristickými útokmi na okupovaných územiach Ukrajiny
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková ľuďom žijúcim v Ruskom okupovaných oblastiach odporučila, aby sa počas osláv pravoslávnych vianočných sviatkov v piatok a sobotu nezúčastnili na bohoslužbách, ani sa nevybrali na preplnené miesta, kde sa pohybujú davy ľudí. Ako dôvod uviedla obavy z možných teroristických útokov zo strany Ruska. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice Sky News.
„Ukrajina získala informácie o tom, že Rusi pripravujú teroristické útoky v kostoloch,“ uviedla Vereščuková. Sky News píše, že ukrajinská iniciatíva InformNapalm, ktorá sa zaoberá informovaním o vojne na Ukrajine, v piatok ráno oznámila, že dostala informácie o plánovaných útokoch v kostoloch na okupovaných územiach Ukrajiny.
Moskva chce údajne vinu za tieto útoky pripísať Kyjevu, aby mohla tvrdiť, že Ukrajina porušuje dočasné jednostranné 36-hodinové prímerie.
13:25 V Bachmute na frontovej línii počuť ostreľovanie i napriek ruskému prímeriu
Streľbu z ťažkých zbraní prichádzajúcu z oboch strán bojového pásma počul v piatok novinár agentúry AFP vo východoukrajinskom na frontovej línii ležiacom meste Bachmut aj po 10:00 h SEČ, keď sa malo začať jednostranné prímerie vyhlásené ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Delostrelecká paľba bola však slabšia než v predošlých dňoch a ulice tohto ostreľovaním už dosť poničeného mesta boli až na vojenské vozidlá takmer prázdne. Unilaterálny pokoj zbraní vyhlásený Moskvou – avšak odmietaný ukrajinskou stranou – má trvať do soboty 22:00 h SEČ, čo je polnoc moskovského času, keď sa u pravoslávnych kresťanov končí Deň Narodenia Pána.
SITA/AP Photo/LIBKOSCherson počas dnešného bombardovania, 6.1.2023.
Vo svojom štvrtkovom večernom príhovore k občanom toto vianočné prímerie skritizoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Šéf Kremľa sa na vyhlásenie prímeria rozhodol po tom, ako o pokoj zbraní počas Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu, požiadal patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill.
12:47 V bojoch zomrelo ďalších 530 ruských vojakov
Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda podľa Kyjeva prišla o 3 064 tankov, 6 124 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 059 delostreleckých systémov, 431 raketometov, 285 lietadiel a 272 vrtuľníkov.
11:47 Začalo platiť jednostranné vianočné prímerie vyhlásené Putinom
Toto prímerie však Ukrajina odmieta a považuje ho len za prázdne gesto, za zásterku na zastavenie postupu Ukrajincov v Donbase na východe krajiny a za pokus Moskvy získať čas, aby si Rusko mohlo preskupiť svoje ozbrojené sily.
Unilaterálny pokoj zbraní vyhlásený Moskvou má trvať do soboty 22:00 h SEČ, čo je polnoc moskovského času, keď sa u pravoslávnych kresťanov končí Deň Narodenia Pána. Východní kresťania sa v slávení svojich sviatkov riadia juliánskym kalendárom, ktorý sa oproti gregoriánskemu líši momentálne o 13 dní. Pokyn na zavedenie dočasného vianočného prímeria pozdĺž celej frontovej línie vydal Putin vo štvrtok ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom štvrtkovom večernom príhovore k občanom však vianočné prímerie skritizoval a uviedol: "Teraz chcú využiť Vianoce ako zásterku, aby aspoň na chvíľu zastavili postup našich chlapcov v Donbase a priblížili k našim pozíciám techniku, muníciu a zmobilizované jednotky... Čo to prinesie? Len ďalší nárast počtu obetí."
Šéf Kremľa sa na vyhlásenie prímeria rozhodol po tom, ako o pokoj zbraní počas Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu, požiadal patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill.
10:30 Ruská armáda od začiatku vojny poškodila 1 189 kultúrnych pamiatok
Ruská armáda podľa ukrajinského ministerstva kultúry od začiatku invázie na Ukrajine poškodila 1 189 kultúrnych pamiatok, pričom 446 z nich je v ruinách. Najväčší počet zničených alebo poškodených pamiatok je v Doneckej, Kyjevskej, Charkovskej, Luhanskej, Mykolajivskej, Zaporižžskej, Sumskej a Chersonskej oblasti.
AP PhotoPriečelie divadla v Mariupole, ktoré ostalo stáť po bombardovaní, 23.12.2022.
Skutočný počet poškodených kultúrnych pamiatok v dôsledku ruskej vojny je pravdepodobne vyšší, keďže terajšie údaje nezahŕňajú územia okupované Rusmi a tie, v ktorých prebiehajú boje, uviedol rezort kultúry. Informuje o tom web Kyiv Independent.
8:40 Ruský veľvyslanec v USA obvinil Washington, že nemá záujem na skončení vojny
Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov obvinil Washington, že neprejavuje dostatok ochoty, aby sa skončila vojna na Ukrajine, ktorú Moskva začala už pred vyše desiatimi mesiacmi. Veľvyslancovo vyjadrenie je reakciou na ohlásenie Spojených štátov, že dodajú Kyjevu bojové vozidlá pechoty.
„Všetky súčasné činy Spojených štátov len priamo dokazujú, že Washington si neželá na Ukrajine politické riešenie,“ povedal Antonov vo štvrtok vo Washingtone, ako ho podľa agentúry DPA citoval ruský TASS. „Nikto by už teraz nemal pochybovať o tom, kto je zodpovedný za predlžovanie súčasného konfliktu,“ dodal Antonov.
Spojené štáty a Nemecko v týchto dňoch oznámili, že dodajú Ukrajine bojové vozidlá pechoty (BVP) typu Bradley. Malo by ísť o vôbec prvé obrnené delostrelecké pechotné vozidlá vyrobené na Západe, ktoré Kyjev dostane, analyzuje DPA. Pritom len v stredu tento týždeň francúzsky prezident Emmanuel Macron prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému prisľúbil dodávku obrnených vozidiel francúzskej výroby.
Macron v telefonickom rozhovore so Zelenským sľúbil dodávku obrnených vozidiel typu AMX-10 RC. Zelenskyj sa na sociálnej sieti Macronovi poďakoval za rozhodnutie dodať Ukrajine tieto obrnené vozidlá i obrnené transportéry typu Bastion. Paríž už Ukrajine poskytol raketomety, systémy protivzdušnej obrany, protitankové a protilietadlové strely či obrnené vozidlá určené na prepravu osôb.
Prečítajte si správy z predchádzajúceho dňa (5.1.2023):
21:00 Zelenskyj: Turecko chce pomôcť pri implementácii nášho mierového plánu
Turecko je pripravené podieľať sa na implementácii ukrajinského „mierového plánu“, ktorý bol prvýkrát predstavený v novembri. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po telefonáte s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom. TASR správu prevzala z webovej stránky britského denníka The Guardian.
Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že s Erdoganom diskutovali aj o bezpečnostnej spolupráci, najmä o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), výmene zajatcov v rusko-ukrajinskom konflikte a tiež o čiernomorskej obilnej iniciatíve.
Turecký prezident vo štvrtok telefonoval aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Erdogan Putina vyzval, aby na Ukrajine vyhlásil „jednostranné“ prímerie. Šéf Kremľa v telefonáte povedal, že je otvorený „serióznemu dialógu“ s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom.
17:55 Podoľak označil ruské vyhlásenie prímeria počas sviatkov za pokrytectvo
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vo štvrtok označil za „pokrytectvo“ vyhlásenie prímeria Ruskom počas pravoslávnych Vianoc na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
The Office of the President responded to Patriarch Kirill's call for a Christmas truce.
— Ukraine news Official (@smilesonsi) January 5, 2023
Mikhail Podolyak, an adviser to the head of the Presidential Office, called this call a "cynical trap" and an "element of propagand pic.twitter.com/tO5p7vrTt4
„Ruská federácia musí opustiť okupované územia. Len vtedy budeme mať dočasné prímerie,“ napísal Podoľak na Twitteri. „Nechajte si pokrytectvo pre seba,“ dodal.
Takisto uviedol, že Ukrajina na cudzie územie neútočí a nezabíja civilistov tak ako Rusko. „Ukrajina ničí len príslušníkov okupačnej armády na svojom území,“ napísal.
17:30 Spojené štáty prisľúbili Moldavsku pomoc 30 miliónov dolárov
Spojené štáty americké poskytnú Moldavsku pomoc v hodnote 30 miliónov dolárov s cieľom podporiť ho v boji s energetickou krízou a ďalšími ťažkosťami „spôsobenými nevyprovokovanou a neoprávnenou vojnou Kremľa“ proti Ukrajine. Vo štvrtok to oznámila Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID).
Prostriedky by mali jednej z najchudobnejších krajín v Európe, ktorá sa nachádza medzi Ukrajinou a Rumunskom, poskytnúť prostredníctvom zvereneckého fondu Svetovej banky. Preplatia jej aj predchádzajúce nákupy elektriny.
Zatiaľ čo sa Moldavsko podľa USAID začalo zotavovať z nedávnej „série vážnych šokov“, vrátane pandémie covid-19 a štvornásobného zvýšenia cien zemného plynu, vojna na Ukrajine „ohrozila jeho krátkodobé ekonomické zotavenie a dlhodobé ekonomické vyhliadky“. V súvislosti s dopadom vojny je preto pomoc podľa agentúry „kritická“.
Odkedy Moskva 24. februára spustila inváziu na Ukrajinu, potáca sa malá bývalá sovietska republika od krízy ku kríze.
16:45 Putin ohlásil jednostranné prímerie
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil na Ukrajine prímerie počas pravoslávnych Vianoc 6. a 7. januára. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Kremeľ.
Viac sa dočítate v článku tu.
14:00 Putin je ochotný „rokovať“, ak sa Kyjev zmieri s okupáciou ukrajinských území
Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený „serióznemu dialógu“ s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. Šéf Kremľa to uviedol vo štvrtkovom telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa.
„Putin znova potvrdil otvorenosť, čo sa týka seriózneho dialógu za podmienky, že kyjevskí predstavitelia splnia dobre známe a opakované požiadavky týkajúce sa uznania nových územných skutočností,“ uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.
AFP pripomína, že ruské sily okupujú rozsiahle oblasti východnej a južnej Ukrajiny.
Putin v rozpore s medzinárodným právom „anektoval“ štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú – v septembri po fingovaných „referendách“ o ich pričlenení k Rusku. Žiadne z týchto území pritom Kremeľ plne nekontroluje a ukrajinská armáda už časť okupovaných území oslobodila.
12:00 Ruská armáda prišla o ďalších 810 vojakov
Ruské úrady prepustili na slobodu prvú skupinu väzňov, ktorí dostali amnestiu výmenou za to, že išli bojovať na Ukrajinu. Oznámil to vo štvrtok a šéf súkromnej armády tzv. vagnerovcov Jevgenij Prigožin, uviedla agentúra AFP.
„Zavŕšili ste svoj (vojenský) kontrakt. Pracovali ste čestne a dôstojne,“ povedal Prigožin vo videu, ktoré zverejnila štátna tlačová agentúra RIA Novosti.
Na záberoch vidno, ako Prigožin hovorí so skupinou mužov, ktorých tváre boli rozostrené. U niektorých boli badateľné utŕžené zranenia.
Šéf Vagnerovej skupiny, ktorá bojuje za ruské záujmy na Ukrajine a inde vo svete, vo videu zdôraznil, že prepustení väzni si zaslúžia „najhlbší“ rešpekt spoločnosti, pretože si vyslúžili slobodu šiestimi mesiacmi bojov.
„Nepite priveľa, neužívajte drogy, neznásilňujte ženy a nezapájajte sa do ničoho zlého,“ povedal amnestovaným trestancom Prigožin, ktorý je pre blízke vzťahy so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom prezývaný „Putinov kuchár“.
11:25 V dôsledku bojov je zničených už vyše 60 percent Bachmutu
Mesto Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré sa pokúšajú dobyť ruskí vojaci, je v dôsledku prebiehajúcich bojov zničené už na viac ako 60 percent. Povedal to v stredu ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informuje vo štvrtok spravodajská televízia CNN.
Kyrylenko aj ukrajinská polícia taktiež informovali, že v stredu skoro ráno zahynuli pri ruskom ostreľovaní dvaja civilisti, konkrétne dve staršie ženy.
SITA/AP Photo/LibkosBachmut, 27.12.2022
„Nepriateľ zlyháva pri všetkých pokusoch vstúpiť do mesta. Akokoľvek sa im podarilo postúpiť, boli zatlačení naspäť na predošlé pozície, za hranice mesta,“ povedal Kyrylenko v ukrajinskej televízii. Dodal, že ruské sily sú teraz v rovinatej spustošenej oblasti, čo tiež prispieva k ich obrovským početným stratám.
Boje o Bachmut ležiaci na frontovej línii prebiehajú už niekoľko mesiacov. Toto priemyselné mesto sa tak stalo symbolom ukrajinského odporu, keďže sa mu stále darí odolávať ničivým ruským útokom, približuje CNN.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj venoval vo svojom nedávnom prejave v americkom Kongrese situácii v Bachmute šesť z celkových 25 minút.
„Minulý rok, žilo v Bachmute 70-tisíc ľudí ... Teraz tam ostáva len hŕstka civilistov. Každý centimeter zeme je nasiaknutý krvou, každú hodinu zaznieva hrmot zbraní,“ povedal. CNN pripomína, že členovia Kongresu počas toho, ako Zelenskyj hovoril o situácii v meste, jeho slovám štyrikrát tlieskali v stoji.
11:00 Ukrajinská armáda odmieta tvrdenia Moskvy, že za útok v Makijivke mohli mobily
Používanie mobilných telefónov nebolo podľa ukrajinskej armády hlavným dôvodom, pre ktorý sa jej podarilo na Nový rok lokalizovať a zaútočiť na základňu čerstvo odvedených ruských vojakov v meste v Makijivka v Doneckej oblasti. Povedal to v stredu hovorca východného velenia ukrajinskej armády Serhij Červatko. Odmietol tak tvrdenia Moskvy, ktorá vinu za tento útok s vysokým počtom obetí pripísala práve vojakom používajúcim mobily, informuje vo štvrtok televízia CNN.
„Samozrejme, že používanie telefónov s geolokáciou je chybou,“ povedal Červatko. Zároveň však dodal, že verzia Moskvy o takejto príčine útoku pôsobí jednoznačne „trochu smiešne“.
Ruské ministerstvo obrany označilo v noci na stredu za „hlavnú príčinu“ útoku to, že ruskí vojaci „napriek zákazu“ používali mobily. Podľa neho práve táto skutočnosť umožnila Ukrajine zistiť súradnice polohy vojakov.
Ukrajina sa v pondelok prihlásila k zodpovednosti za útok, ktorý v Makijivke zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre zmobilizovaných ruských vojakov. Kyjev najprv tvrdil, že pri útoku zahynulo okolo 400 ruských vojakov. Neskôr však informoval, že počet mŕtvych ešte overuje.
Červatko v stredu uviedol, že samotná Moskva spravila chybu tým, že do takto rozsiahleho komplexu „nevhodného na úkryt v prípade nebezpečenstva“ umiestnila veľký počet nedávno zmobilizovaných, a teda slabo vycvičených a nedostatočne skoordinovaných vojakov. Rusi teraz podľa neho hľadajú, na koho by mohli zvaliť vinu.
„Je jasné, že toto (používanie mobilných telefónov) nebolo hlavným dôvodom (útoku). Hlavným dôvodom bolo, že týchto vojakov nedokázali nepozorovane rozmiestniť. Práve to sme využili, keď sme odhalili a zničili cieľ,“ povedal.
Informácie z predchádzajúceho dňa (4.1.2022):
19:30 Podľa Ukrajiny nastal čas na vyslanie mierových jednotiek OSN do ZAES
Ukrajina chce prítomnosť mierových jednotiek OSN v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) aj bez dohody s Ruskom, pričom by tam zaviedli bezpečnostnú zónu. Oznámil to šéf ukrajinskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energiu Enerhoatom Petro Kotin. TASR informuje podľa tlačovej agentúry Reuters.
Ukrajina vyzýva na vyslanie mierových jednotiek OSN do elektrárne už od septembra. Rusko obsadilo ZAES na juhu Ukrajiny krátko po začiatku invázie 24. februára. ZAES je najväčšia atómová elektráreň v Európe a je častým terčom ostreľovania a výpadkov elektriny, čo zvyšuje obavy z jadrovej katastrofy. Z ostreľovania sa Ukrajina a Rusko obviňujú navzájom.
Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi dúfal, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o bezpečnej zóne sprostredkuje do januára.
Kotin povedal, že neexistencia takejto dohody znamená, že Bezpečnostná rada OSN, kde je Rusko stálym členom, by mala mierové jednotky vyslať.
"Problém je, že na úrovni MAAE neexistuje riešenie," vyhlásil Kotin pre Reuters v utorok v online rozhovore zo svojho úradu v Kyjeve. "Proces sa nehýbe dopredu. Navrhujeme, aby sa tento problém posunul na ďalšiu úroveň," dodal.
Vyhliadky sú však neisté. Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN môže vetovať akúkoľvek rezolúciu o mierových jednotkách. Kotin však poukázal na to, že o takomto správaní Moskvy by sa aspoň dozvedela verejnosť. Doplnil, že mierové sily by boli spôsobom, ako ukončiť kontrolu Ruska nad elektrárňou. Neexistencia bezpečnostnej zóny však môže skomplikovať určenie oblasti pod dohľadom mierových jednotiek, čo by ich vystavovalo nebezpečenstvu.
Ruský prezident Vlaldimir Putin vlani v októbri vydal dekrét, ktorým presunul správu elektrárne od Enerhoatomu pod ruskú spoločnosť Rosatom. Podľa Kyjeva sa tento krok rovná krádeži.
Ukrajinskí predstavitelia majú v stredu na internom stretnutí diskutovať o spôsobe, ako predložiť záležitosť mierových jednotiek na rokovanie Bezpečnostnej rady OSN.
16:10 Rusko vysiela nové bojové jednotky na Krym
Rusko vysiela nové vojenské jednotky na severnú časť Krymského polostrova, oznámil zástupca Riaditeľstva spravodajskej služby ukrajinských ozbrojených síl Andrij Černiak. V stredu o tom informovala anglicky písaná webová stránka Kyiv Independent a následne portál britského denníka The Guardian.
Rusko tiež údajne túto časť a aj časti Chersonskej oblasti opevňuje, píše Kyiv Independent. Územie Krymu Moskva okupuje od roku 2014.
„(Rusi) Prehrávajú. Preto budujú obranné štruktúry všade tam, kde môžu. Uvedomujú si, že na týchto líniách budú musieť viesť bojové operácie,“ vysvetlil Černiak.
Dodal, že ruské sily v súčasnosti robia "všetko možné", len aby zachovali takzvaný pozemný koridor na Krym, ktorý vedie cez okupované ukrajinské územia na juhu krajiny.
12:40 Ukrajina tvrdí, že pri nedávnom útoku v Chersonskej oblasti zabila stovky Rusov
Informuje o tom v stredu TASR s odvolaním sa na britskú spravodajskú stanicu Sky News, ktorá upozorňuje, že tvrdenie nedokázala nezávisle overiť.
K predmetnému útoku došlo podľa vyjadrenia generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na Silvestra, a teda deň iným ukrajinským raketovým útokom – v meste Makijivka v Doneckej oblasti, pri ktorom podľa Kyjeva taktiež zahynuli stovky ruských vojakov.
„Nepriateľ má ďalšie straty. Potvrdilo sa, že ukrajinské sily zasiahli 31. decembra nepriateľskú jednotku a sústredenú vojenskú techniku pri Čulakivke v Chersonskej oblasti,“ uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.
Správy o tomto ukrajinskom útoku s potenciálne veľkým počtom ruských obetí prišli po tom, ako aj Moskva priznala, že pri novoročnom útoku v meste Makijivka zahynuli desiatky ruských vojakov. Ruské ministerstvo obrany najskôr v pondelok priznalo 63 mŕtvych, v stredu rezort uviedol, že počet obetí vzrástol na 89.
Ukrajina sa prihlásila k zodpovednosti za tento útok, ktorý v Makijivke zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov. Zároveň však tvrdí, že pri ňom zahynulo až približne 400 ruských vojakov.
11:30 Zelenskyj varoval pred novou ruskou ofenzívou na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorkovom videopríhovore zopakoval varovanie, že Rusko plánuje spustiť novú rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Zelenskyj konštatoval, že niet pochybností o tom, že súčasní predstavitelia Ruska využijú "všetko, čo im zostalo" a všetok ľudský potenciál, ktorý majú k dispozícii, na to, aby sa pokúsili zvrátiť vývoj vojny a prinajmenšom oddialili svoju porážku.
"Tento scenár Ruska musíme prekaziť. Pripravujeme sa na to. Teroristi musia prehrať. Akýkoľvek ich pokus o novú ofenzívu musí zlyhať," zdôraznil Zelenskyj.
V pondelok Zelenskyj varoval, že Rusko plánuje rozšíriť útoky bezpilotnými lietadlami vyrobenými v Iráne, aby vyčerpalo Ukrajinu.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v decembri v rozhovore pre britský magazín The Economist povedal, že Rusko by mohlo podniknúť druhý pokus o dobytie Kyjeva. Podľa neho sa nepriateľ aktívne pripravuje na novú ofenzívu, zhromažďuje personál a zbrane. Zalužnyj vyslovil predpoklad, že ďalšia fáza vojny sa začne najneskôr koncom januára.
10:40 Rusi údajne odcudzili väčšinu z umeleckej zbierky múzea v Chersone
Ruské sily údajne odcudzili väčšinu umeleckých diel z múzea v ukrajinskom meste Cherson. Má ísť približne o 80 percent zbierky Chersonského regionálneho múzea umenia, čo predstavuje viac ako 10.000 umeleckých diel. Uviedol to ukrajinský spravodajský portál UkraineWorld, informuje v stredu televízia Sky News.
Podľa zmieneného servera boli diela presunuté na ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a jedinou metropolou niektorej z oblastí Ukrajiny, ktorú už v marci — krátko po začiatku invázie — obsadili ruské okupačné sily.
Ukrajinská armáda po protiofenzíve a systematickom ostreľovaní ruských zásobovacích trás opätovne obsadila Cherson 11. novembra. Ruské jednotky sa z mesta už predtým stiahli na druhý breh rieky Dneper, avšak v útokoch na Cherson naďalej pokračujú.
8:00 Ruský pokus o ofenzívu musí byť podľa Zelenského jeho poslednou prehrou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený, že ruská vláda nasadí všetky svoje sily v snahe zmeniť výsledok vojny a oddialiť svoju prehru. Povedal to vo svojom pravidelnom nočnom príhovore, informuje portál Ukrajinská pravda.
„Začali sme tento rok s tým, čo teraz Ukrajina najviac potrebuje - pred začiatkom ďalšieho mobilizačného procesu, ktorý pripravuje teroristický štát. Teraz je čas, keď musíme spolu s našimi partnermi posilniť našu obranu,“ skonštatoval Zelenskyj a dodal, že nepochybujú o tom, že súčasní vládcovia Ruska dajú všetko, čo im zostalo a všetkých, čo dokážu zhromaždiť, aby sa pokúsili zvrátiť výsledok vojny a aspoň oddialiť svoju porážku. „Musíme narušiť tento ruský scenár. Pripravujeme sa na to. Teroristi musia prehrať. Akýkoľvek ich nový pokus o ofenzívu musí zlyhať. Toto bude posledná prehra teroristického štátu. Ďakujem všetkým partnerom, ktorí to chápu,“ pokračoval s tým, že „Rusko mobilizuje tých, ktorých chce použiť ako potravu pre kanóny“, zatiaľ čo Ukrajina mobilizuje civilizovaný svet, v záujme života.
Správy z predchádzajúceho dňa 3.1.2023:
20:30 Ukrajina podľa Šmyhaľa urýchli posun k zelenej energii
Ukrajina po ruských útokoch na infraštruktúru urýchli svoj prechod na čistú a zelenú energiu. Vyjadril sa tak premiér Denys Šmyhaľ, informuje portál Sky News.
Krajina čelí v dôsledku ruských útokov raketami a dronmi nedostatkom a výpadkom dodávok energií. Podľa oficiálnych predstaviteľov útoky poškodili asi 40 % národnej energetickej infraštruktúry.
„Plány na dekarbonizáciu energetiky a zelenú transformáciu sú naďalej relevantné. V dôsledku vojny sú tieto výzvy ešte naliehavejšie,“ skonštatoval Šmyhaľ na zasadnutí vlády.
„Využijeme aktívnejšie potenciál obnoviteľnej energie. Ruské útoky nás tlačia do nevyhnutnej reformy - vybudovania decentralizovaného energetického systému. Bude menej zraniteľný voči útokom nepriateľa,“ doplnil predseda vlády.
19:34 Putin nariadil, aby od februára boli premietané dokumenty o útoku na Ukrajinu
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok nariadil ministerstvu kultúry, aby od začiatku februára zabezpečilo v ruských kinách premietanie dokumentárnych filmov venovaných útoku na Ukrajinu a boju proti neonacistickej ideológii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že ministerstvo to má zabezpečiť do 1. februára. Putin zároveň nariadil ruskému ministerstvu obrany, aby poskytlo pomoc ruským filmárom, ktorí budú produkovať dokumentárne filmy venované „hrdinstvu účastníkov špeciálnej vojenskej operácie“, dodal Kremeľ. Moskva používa slovné spojenie „špeciálna vojenská operácia“ pre pomenovanie vojny proti Ukrajine. Šéf rezortu obrany Sergej Šojgu má prezidentovi podať správu o tomto úsilí do 1. marca.
Rusko vlani 24. februára zaútočilo proti Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať“ svojho suseda, pripomína AFP.
Ruské štátne televízie odvtedy zintenzívnili propagandu, ktorá ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine vychvaľuje ako hrdinov. Činnosť mnohých nezávislých denníkov bola v Rusku po 24. februári pozastavená, pričom mnohí novinári opustili krajinu. Kritikom ruskej ofenzívy na Ukrajine hrozí v Rusku trest odňatia slobody a slová ako vojna či invázia sú v súvislosti s bojmi na Ukrajine úplne zakázané, píše AFP.
17:30 Rusko pripisuje vinu za útok v Makijivke vojakom používajúcim mobily
Ruskí predstavitelia pripísali vinu za smrtiaci ukrajinský útok v meste Makijivka na východe Ukrajiny vojakom používajúcim mobily. V utorok o tom informoval portál britskej televízie Sky News.
Poprední ruskí vojenskí blogeri reagovali nahnevane na ukrajinský raketový útok v Makijivke. Ukrajina oznámila, že zabila 400 ruských vojakov, Moskva priznala 63 mŕtvych. Novoročný raketový útok zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov.
SITA/AP PhotoOdpratávanie trosiek po ukrajinskom útoku na dočasné ruské kasárne v Makijivke, 3.12.2023.
Rusko sa teraz zrejme pokúša zhodiť vinu za svoju zlú bezpečnosť operácií... na predstaviteľov takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a na mobilizovaných vojakov, uviedol Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom v USA.
Podľa predstaviteľov DĽR zmobilizovaní vojaci v budove porušili bezpečnostné opatrenia a používali mobily, vďaka čomu mohli ukrajinské sily lokalizovať ich základňu. Námestník ministra vnútra v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) Vitalij Kiseľov vyhlásil, že šéf DĽR Denis Pušilin by mal odstúpiť. Kritike za Makijivku stále čelí najmä vedenie Ruska.
ISW uviedol, že pre vážne vojenské chyby prezident Putin nedokáže upokojiť ruskú vojnovo naladenú komunitu. Ruské zdroje tvrdia, že Putin nariadil vyšetrenie tohto incidentu do 6. januára. „Putinova neschopnosť reagovať správne na kritiku a naprávať chyby v operáciách ruskej armády môže podkopať jeho dôveryhodnosť ako šikovného vojnového vodcu,“ napísal ISW.
16:13 Pri výbuchu rakety v Kramatorsku sa ľahko zranil nemecký novinár
Novinár nemeckého bulvárneho denníka Bild utrpel ľahké zranenie hlavy pri výbuchu, ktorý v meste Kramatorsk vo východoukrajinskej Doneckej oblasti spôsobil pád rakety. Informuje o tom v utorok spravodajská stanica Sky News.
BILD journalist Björn Stritzel, who covers the Russian war in #Ukraine, received a shrapnel wound while on duty.
— European Media News 24 (@europeanMedia24) January 2, 2023
Source: BILD ...
🔗 https://t.co/CDYTthjuW5#Bakhmut #Svatove #BBCBreaking #GBnews pic.twitter.com/BAdH0ixBzT
Samotný novinár Björn Stritzel uviedol, že k výbuchu došlo v pondelok večer v čase, keď večeral v hoteli, kde bol ubytovaný. Podľa vlastných slov utŕžil len ranu na čele. Stritzel sa domnieva, že výbuch spôsobila raketa, ktorej cieľom mala byť s najväčšou pravdepodobnosťou neďaleká železničná stanica.
15:40 Neobvykle teplé počasie zmiernilo dopyt po energii
Neobvykle teplé počasie na Ukrajine znižuje dopyt po elektrickej energii. Tamojšie elektrárne ho preto momentálne stíhajú pokrývať. Oznámila to v utorok ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho, informuje stanica CNN.
„V dôsledku teplého počasia sa spotreba (energie) na Ukrajine znížila,“ uviedla Ukrenerho na svojej stránke na Facebooku. „Elektrárne vyrábajú dostatok energie na pokrytie (momentálnej) záťaže,“ uviedla energetická spoločnosť. Vďaka jasnému počasiu vyrobia momentálne od rána až do popoludnia viac energie aj solárne panely.
Spoločnosť Ukrenerho napriek dobrým správam Ukrajincov vyzvala, aby pristupovali k spotrebe energie rozumne. Varovala tiež, že už v utorok popoludní bude spolu s nárastom dopytu potrebné znovu zaviezť určité energetické obmedzenia.
„Nezabúdame na ciele nepriateľa pripraviť Ukrajincov o svetlo, pričom sme pripravení tomu čeliť a za akýchkoľvek okolností obnovovať poškodené,“ dodala Ukrenerho. Rusko dlhodobo útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajinu, v ktorej už túto zimu spôsobilo na mnohých miestach výpadky prúdu, vykurovania či dodávok pitnej vody.
12:47 Ruský raketový útok zničil zimný štadión v Donbase
Ruský raketový útok zničil v pondelok zimný štadión v meste Družkivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámil to Ukrajinský zväz ľadového hokeja, informuje v utorok agentúra Reuters s tým, že prvé správy hovorili v súvislosti s útokom aj o dvoch zranených.
„Od začiatku vojny, tak už ruskí okupanti zničili päť zimných štadiónov,“ uviedol Ukrajinský zväz ľadového hokeja na platforme Telegram. Vymenoval pritom predošlé zničené štadióny, a to v mestách Melitopol, Mariupol, Severodoneck a Doneck. Agentúra Reuters podotýka, že túto správu nedokázala nezávisle overiť.
The first photos of the consequences of the #Russian shelling of the ice arena in #Druzhkivka, #Donetsk region have appeared. pic.twitter.com/K1TJsiNfhO
— NEXTA (@nexta_tv) January 3, 2023
Mesto Družkivka v roku 2014 nakrátko obsadili proruskí separatisti, ktorí v časti Doneckej oblasti vyhlásili tzv. ľudovú republiku. Ukrajinská armáda mesto opäť dobyla v júli 2014. Tamojší štadión Altair odvtedy využíval ukrajinský hokejový klub Donbas (HC Donbass). Tento profesionálny klub mal predtým domovský štadión v Donecku, odkiaľ sa však po obsadení tohto mesta separatistami - ktorí ho ovládajú dodnes - presunul do Družkivky.
Tamojšia hokejová aréna Altair bola teraz podľa vyjadrenia klubu zničená v dôsledku raketovej paľby. Generálny riaditeľ tohto klubu Fedor Iľenko na Facebooku uviedol, že išlo o viac než len budovu. Dodal, že na štadióne sa konali aj medzinárodné hokejové turnaje či podujatia mladých krasokorčuliarov. Išlo o stovky detských súťaží, desiatky medzinárodných turnajov, napísal.
11:06 Na fronte zahynul ukrajinský filmový strihač Viktor Onysko
Oznámilo v pondelok ukrajinské ministerstvo obrany bez uvedenia ďalších podrobností. Správu priniesol portál americkej spravodajskej televízie CNN.
„Toľko odvážnych a talentovaných Ukrajincov obetuje svoje životy v tejto vojne proti hordám temnoty, aby ochránili svoju domovinu,“ napísalo na Twitteri ministerstvo a dodalo: „Nech večne svieti svetlá pamiatka našich hrdinov.“
Onysko pracoval na ukrajinských filmoch ako Storožova zastava (2017), Zlatá horda (2019) a Oddaná (2020). Dovženkovo centrum, ukrajinský štátny filmový archív, označilo Onyskovu smrť za neuveriteľnú stratu pre filmovú komunitu a Ukrajinu.
Jeho manželka Olga Birzulová v príspevku na Facebooku napísala: „Moje srdce navždy zostane v strašnom roku 2022. Pretože si tam zostal ty. Môj hrdina. Moja láska. Moje všetko. Neviem, ako mám žiť a dýchať bez teba. Neviem, či vôbec budem niekedy snívať.“Birzulová dodala: „Jediné, čo mi po tebe ostalo, je deväťročné dievčatko s tvojimi sivými očami“.
9:34 Ukrajinská polícia tvrdí, že v okolí Charkova objavila 25 ruských mučiarní
Ukrajinská polícia tvrdí, že od oslobodenia oblasti v okolí mesta Charkov na východe krajiny objavila 25 lokalít, kde ruskí vojaci počas okupácie zadržiavali a mučili civilistov. V pondelok to na sociálnej sieti Facebook uviedol šéf tamojšej polície Volodymyr Tymoško. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Niektorým väzňom dávali elektrické šoky a iní mali zlomené prsty, uviedol Tymoško. Ako pripomenula DPA, ruské jednotky niekoľko mesiacov okupovali okolie Charkova, odkiaľ sa stiahli až začiatkom septembra po ukrajinskej protiofenzíve.
V oslobodenom regióne bolo odvtedy objavených 920 tiel civilistov vrátane 25 detí, dodal Tymoško. Podľa neho ich všetkých zabili ruskí vojaci.
Podľa vyšetrovania ukrajinských úradov ruské sily spáchali vojnové zločiny aj na iných okupovaných územiach. Po stiahnutí ruskej armády z mesta Buča pri metropole Kyjev objavili viac ako 400 tiel zabitých civilistov. Väčšina z nich zomrela násilnou smrťou. Vyšetrovanie naďalej prebieha, píše DPA.
7:52 Rusko plánuje dlhotrvajúci útok dronmi iránskej výroby
Rusko plánuje dlhotrvajúcu kampaň útokov s bezpilotnými lietadlami vyrobenými v Iráne, aby "vyčerpalo" Ukrajinu, uviedol v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a televízie CNN.
„Máme informácie, že Rusko plánuje zdĺhavý útok prostredníctvom bezpilotných lietadiel Šáhid. Pravdepodobne sa spolieha na vyčerpanie. Vyčerpanie našich ľudí, našej protivzdušnej obrany, nášho energetického sektora,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore k občanom.
Ukrajina preto podľa neho musí konať a urobiť všetko pre to, aby teroristi vo svojom pláne zlyhali.
Zelenskyj povedal, že od začiatku roka 2023 bolo nad Ukrajinou zostrelených už viac ako 80 bezpilotných lietadiel. „Tento údaj sa môže v blízkej budúcnosti zvýšiť,“ dodal.
Správy z prechádzajúceho dňa (2.1.2023):
18:00 Vojna už spôsobila ekologické škody za viac ako 35 miliárd dolárov
Ruská invázia na Ukrajinu dosiaľ spôsobila ekologické škody za viac ako 35 miliárd dolárov. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Ten dodal, že ohrozených je niekoľko miliónov hektárov prírodných rezervácií, čo je porušenie Ženevských konvencií.
Ukrajinské ministerstvo životného prostredia v pondelok v príspevku na Facebooku uviedlo, že ruské nepriateľské akcie „prehlbujú klimatickú krízu a spôsobujú únik značného množstva emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov do atmosféry“. Podľa prepočtov ministerstva vojna priamo viedla k vytvoreniu 33 miliónov ton emisií skleníkových plynov.
CNN pred niekoľkými mesiacmi uviedla, že ukrajinská úrodná pôda sa počas bojov kontaminuje ťažkými kovmi a inými potenciálne jedovatými látkami, ktoré unikajú z rakiet, vojenského vybavenia a použitej munície. Rozliate palivo znečisťuje podzemné vody a tanky a iná ťažká technika ničia ekosystémy. „Toto všetko sú škody, ktoré Ukrajina bude pociťovať ešte desaťročia po skončení vojny,“ uviedla televízia CNN.
V decembri kyjivská nezisková organizácia Center for Environmental Initiatives Ecoaction zverejnila správu, v ktorej sa uvádza, že „prístup obyvateľstva k vode v mnohých oblastiach krajiny sa výrazne zhoršil“.
17:30 Kyjev tento mesiac očakáva prvú časť pomoci od EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok povedal, že Ukrajina v januári očakáva prvú tranžu zo sľúbeného podporného balíka od Európskej únie. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter poznamenal, že Ukrajina taktiež netrpezlivo čaká na dodanie školských autobusov, generátorov a modulových domov. „Cítime podporu a spoločne zvíťazíme,“ povedal Zelenskyj.
15:30 Pri útoku v Donecku zahynulo podľa Kyjeva 400 ruských vojakov; Moskva hlási 63
Ukrajinská armáda uviedla, že pri novoročnom raketovom útoku, ktorý zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov v meste Makijivka v Doneckej oblasti, zahynulo približne 400 ruských vojakov. K útoku sa Kyjev oficiálne neprihlásil, informoval len o počte obetí. TASR o tom píše na základe pondelňajšej správ stanice BBC a agentúry AFP.
Útok potvrdila aj Moskva. Ruské ministerstvo obrany však v pondelok oznámilo, že pri ňom zahynulo 63 ruských vojakov, píše AFP. Proruská správa v oblasti taktiež uviedla, že útok si vyžiadal obete; Kyjevom uvádzaný počet však nepotvrdila.
Popredný predstaviteľ správy proruskej samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Daniil Bezsonov na platforme Telegram informoval, že raketa vypálená z amerického systému HIMARS zasiahla dve minúty po novoročnej polnoci strednú odbornú školu v Makijivke. Išlo podľa jeho slov o silný útok, pri ktorom došlo k "mŕtvym aj zraneným", avšak ich presný počet však "dosiaľ nie je známy".
K útoku sa medzičasom vyjadrilo aj viacero ruských blogerov či komentátorov, hovoriacich o nižšom počte obetí, než uvádza Kyjev. Ruský moderátor Vladimir Soloviov na Telegrame napísal, že Rusko utrpelo pri útoku "značné straty", ktoré sa však "ani zďaleka neblížia" k číslu 400.
Igor Girkin, bývalý plukovník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ale zase napríklad uviedol, že zabité a zranené boli stovky vojakov a samotná budova školy, bola "takmer úplne zničená". Obeťami sú podľa jeho slov najmä zmobilizované jednotky, čiže nedávno odvedení branci. Dodal, že v rovnakej budove ako vojaci bola uskladnená aj munícia, vďaka čomu sa škody ešte zhoršili.
Ukrajinská armáda odhaduje, že okrem 400 mŕtvych bolo pri útoku zranených ďalších asi 300 osôb. Ak by sa tieto údaje potvrdili, mohlo by ísť o jeden z najkrvavejších útokov na ruské ciele od začiatku invázie, uvádza BBC. Ukrajinská armáda však denne vyhlasuje, že zabila desiatky a niekedy aj stovky ruských vojakov, takže pri takýchto údajoch treba byť podľa BBC opatrní.
Kyjev nepotvrdil ruské obvinenia, že išlo o rakety vypálené zo systémov HIMARS. Urobil tak v súlade so svojím postupom nezverejňovania podrobností o útokoch. Takisto len sarkasticky skonštatoval, že veľký počet úmrtí bol výsledkom "neopatrnej manipulácie s vykurovacími zariadeniami, zanedbania bezpečnostných predpisov a fajčenia" na nespresnenom mieste.
12:00 Zelenskyj v prvom príhovore v roku 2023 vyzdvihol „pocit jednoty“ v krajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj využil svoj prvý príhovor v novom roku, aby podčiarkol „pocit jednoty“ v krajine, v kontraste so strachom, ktorý podľa neho cítia v Rusku. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„Náš pocit jednoty, autentickosti, života samotného - toto všetko je v dramatickom kontraste so strachom, ktorý prevláda v Rusku,“ vyjadril sa Zelenskyj v nedeľu vo svojom pravidelnom večernom príhovore.
„Boja sa. Môžete to cítiť. A majú prečo sa báť. Pretože prehrávajú. Drony, rakety, nič ďalšie im nepomôže. Pretože my sme spolu. A oni sú spolu len so strachom,“ pokračoval.
Zelenskyj zároveň zablahoželal ukrajinským silám k zostreleniu 45 dronov Šáhid, ktoré Rusi vypustili v prvú noc roka. „Ruskí teroristi boli patetickí a vstúpili do tohto roku rovnakí. Naši obrancovia boli úžasní a 1. januára sa ukázali veľmi dobre,“ povedal ďalej.
Následne poďakoval všetkým, ktorí „každý deň a každú noc bojujú proti nepriateľovi na fronte“ a tiež pracovníkom v energetike a verejných službách, ktorí obnovujú infraštruktúru poškodenú ruskými útokmi.
9:20 Od začiatku vojny padlo už 107 440 ruských vojakov
Ruské ozbrojené sily na Ukrajine za uplynulý deň podľa Kyjiva stratili ďalších 720 vojakov. Uviedol to v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Počet obetí na životoch v radoch ruskej armády tak od začiatku invázie stúpol na 107 440. Ukrajinské sily podľa Kyjiva za uplynulých 24 hodín zničili deväť ruských obrnených bojových vozidiel pechoty, šesť delostreleckých systémov a päť automobilov. Ukrajinský generálny štáb tvrdí, že od začiatku vojny Rusko celkovo prišlo o 6 093 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 027 delostreleckých systémov, 4 725 vozidiel a 3 031 tankov.
7:45 Na severovýchode Kyjeva hlásili výbuchy po ďalšom ruskom útoku
Ukrajinská metropola Kyjev čelila v noci na pondelok ďalšiemu ruskému vzdušnému útoku. Zranenia utrpela jedna osoba, uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Kličko na sociálnej sieti napísal, že výbuchy zaznamenali v mestskej časti ležiacej na severovýchode Kyjeva. Dodal, že záchranné zložky sú na ceste. V meste zneli protiletecké sirény. Miestne úrady vyzvali obyvateľov, aby zostali v úkrytoch. Kličko uviedol, že na mestskú časť dopadli trosky zneškodneného dronu, píše agentúra Reuters. Pri výbuchu utrpel zranenia 19-ročný muž, ktorý bol hospitalizovaný. Trosky zasiahli cestu a poškodili jednu budovu, priblížili úrady.
Varovanie pred útokom od kyjevskej vojenskej administratívy prišlo krátko po 1.00 h miestneho času (0.00 h SEČ). Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba dodal, že nebezpečenstvo pretrváva a jednotky protivzdušnej obrany pracujú na zneškodnení cieľov.
Kyjevská vojenská administratíva informovala, že do 3.00 h miestneho času zostrelila protivzdušná obrana nad Kyjevom 16 objektov. Gubernátor uviedol, že Rusi spustili niekoľko vĺn útokov kamikadze dronov iránskej výroby, ktoré cielia na zariadenia kritickej infraštruktúry.
Kyjev čelil ruskému vzdušnému útoku druhú noc po sebe. Počas silvestrovskej noci ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila desiatky kamikadze dronov iránskej výroby a rakiet, ktorými Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Mnohé z nich boli vystrelené na Kyjev a druhé najväčšie mesto Charkov.
7:30 Rusko už nemá vojenské ciele, chce zabiť čo najviac civilistov, vyhlásil Podoľak
Nová vlna ruských útokov na ukrajinské mestá počas silvestrovskej noci dokazuje, že Rusko už nemá žiadne vojenské ciele a pokúša sa len usmrtiť čo najviac civilistov. Uviedol to v nedeľu poradca ukrajinského prezidenta Michajlo Podoľak, ktorého citovala agentúra DPA.
Ruské sily počas Silvestra a Nového roka útočili na Ukrajinu raketami a dronmi. Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu oznámili, že celkovo pri nich zahynuli štyria ľudia a 50 ďalších utrpelo zranenia. "Masové ostreľovanie centier veľkých miest na Ukrajine v noci z 31. decembra na 1. januára demonštruje ďalšiu zmenu v charaktere vojny," napísal na Twitteri poradca prezidenta Volodymyra Zelenského
Táto zmena podľa Podoľaka spočíva v tom, že Rusko už v rámci pokračujúcej agresie voči Ukrajine "nemá žiadne vojenské ciele. Snaží sa zabiť len čo najviac civilistov a zničiť čo najviac civilných objektov". Počas silvestrovskej noci ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila desiatky kamikadze dronov iránskej výroby a rakiet, ktorými Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Mnohé z nich boli vystrelené na Kyjev a druhé najväčšie mesto Charkov.
Kyjevská polícia zverejnila fotografiu jedného zo zostrelených dronov, na ktorom bol nápis "Šťastný nový rok" v ruštine.
SITA/AP Photo/Roman Hrytsyna
7:00 Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusom spôsobila v Bachmute značné straty
Hovorca východného velenia ukrajinskej armády Serhij Červatko v nedeľu večer povedal, že pri bojoch o kontrolu nad týmto mestom bolo v priebehu soboty zabitých približne 170 ruských vojakov a najmenej 200 ďalších utrpelo zranenia.
Moskva sa k informácií dosiaľ nevyjadrila, pričom ako podotýka DPA, takéto údaje z bojiska je často nemožné bezprostredne potvrdiť.
Ruské sily sa už dlho snažia získať Bachmut ležiaci v Doneckej oblasti, ktorého dobytie by malo pre Moskvu symbolický význam. DPA uvádza, že podľa analytikov má pritom toto mesto len malú strategickú hodnotu. Akýkoľvek prienik v tejto oblasti by však ruským jednotkám umožnil postup hlboko za ukrajinské línie.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.