Informácie z predchádzajúceho dňa (5.2.2023):

18:30 Ruské sily údajne pália ukrajinské knihy v Luhanskej oblasti

Ruské sily údajne zhabali z knižníc a škôl v okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny knihy, ktoré následne pálili v teplárňach. Oznámilo to ukrajinské Centrum národného odporu - organizácia, ktorú riadia tamojšie špeciálne jednotky. 

V správe, ktorú denník The Guardian však nedokázal nezávisle overiť, sa píše, že v meste Roveňky v Luhanskej oblasti Rusi hromadne pália ukrajinské knihy, najmä literatúru. Noviny The Kyiv Independent v nedeľu napísali, že Ruskom dosadení činitelia v Luhanskej oblasti nariadili skonfiškovať 365 edícií ukrajinských kníh zo škôl a knižníc v regióne.

Rusko sa od vypuknutia februárovej invázie usiluje prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií medzi deťmi v okupovaných regiónoch úmyselne šíriť vlastné propagandistické naratívy. Tisíce detí boli z týchto území navyše pravdepodobne nútene deportovaných do Ruska.

Daria Herasymčuková, poradkyňa ukrajinského prezidenta pre práva a rehabilitáciu detí, v januári uviedla, že Rusko násilím odviedlo takmer 14.000 ukrajinských detí. Len 125 z nich sa podľa jej slov vrátilo na Ukrajinu.

17:30 Reznikov ohlásil audit pre korupciu; svoje odstúpenie nepotvrdil

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v nedeľu oznámil, že v súvislosti s korupčnými škandálmi prebieha v súčasnosti audit kontraktov na armádne obstarávanie. Zároveň však odmietol potvrdiť medializované správy, že by čoskoro mohol byť odvolaný zo svojho ministerského postu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Začali sme vnútorný audit“ všetkých zmlúv na obstarávanie, povedal Reznikov novinárom. Či zostane naďalej vo funkcii, však odmietol objasniť. „Len jediná osoba - najvyšší veliteľ (ukrajinských ozbrojených síl), prezident Volodymyr Zelenskyj, - rozhoduje o tom, či budem ministrom obrany alebo nie“, uviedol v tejto súvislosti.

„Moje právnické vzdelanie mi umožňuje optimisticky myslieť na to, že určite nájdem pre seba zaujímavý projekt, ktorý nám umožní nielen vyhrať vojnu, ale neskôr aj potrestať vojenské a politické vedenie Ruskej federácie, “povedal Reznikov. Internetové noviny Ukrajinska Pravda v nedeľu s odvolaním sa na nemenované vládne a vojenské zdroje napísali, že Reznikov bude údajne na budúci týždeň pravdepodobne odvolaný zo svojej funkcie. Na jeho poste by ho mal pravdepodobne nahradiť šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.

SITA/AP Photo/Daniel Cole

AFP pripomína, že v januári boli pre korupčné škandály odvolaní viacerí štátni predstavitelia vrátane členov rezortu obrany. Podľa médií ministerstvo podpísalo zmluvy na nákup potravín za ceny, ktoré boli dvoj- až trojnásobne vyššie než sú súčasné ceny bežných potravín. Odvolaný bol napríklad Bohdan Chmeľnyckyj, ktorý na ministerstve obrany zodpovedal za armádne obstarávanie. Funkciu opustili aj námestník ministra obrany zodpovedný za poskytovanie logistickej podpory pre armádu Viačeslav Šapovalov.

Reznikov (56), ktorý je ukrajinským ministrom obrany od 4. novembra 2021, by sa údajne mohol stať šéfom rezortu spravodlivosti. Doterajší šéf tohto rezortu Denys Maľuska by sa mal následne stať ukrajinským veľvyslancom v niektorej z európskych krajín, napísala Ukrajinska Pravda. 

13:20 V Bachmute prebiehajú ťažké boje, tvrdí šéf vagnerovcov

V severných častiach ukrajinského mesta Bachmut prebiehajú v nedeľu ťažké boje, uviedol šéf ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenij Prigožin. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ruské sily sa už mesiace snažia získať kontrolu nad Bachmutom ležiacim v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Tieto boje  sú najdlhšími a najkrvavejšími od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára. Napriek zvýšeným dodávkam západných zbraní Rusko v posledných dňoch hlási, že v tomto regióne dosahuje pokroky. 

„V severných štvrtiach Arťemovska prebiehajú tvrdé boje o každú ulicu, každý dom..., “uviedol Prigožin vo vyhlásení, v ktorom Bachmut nazval jeho starým menom. Ako poznamenal, ukrajinská armáda neustupuje. „Ukrajinské ozbrojené sily bojujú až do konca,“ povedal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že ukrajinské sily budú o Bachmut bojovať "tak dlho, ako to bude možné".

Britské ministerstvo obrany v nedeľnej správe uviedlo, že za „uplynulý týždeň Rusko naďalej pomaly postupovalo v snahe obkľúčiť donbaské mesto Bachmut.“ Dve hlavné prístupové cesty do mesta pre ukrajinské jednotky„ sú zrejme obe ohrozené priamo paľbou po tom, čo Rusko postúpilo, “ konštatoval Londýn. Ďalšiu cestu kontrolujú vagnerovci.„ Bachmut je čoraz izolovanejší,“ dodali predstavitelia rezortu obrany.

12:30 Ukrajinské médiá píšu o možnom odvolaní ministra obrany Reznikova

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov bude údajne na budúci týždeň pravdepodobne odvolaný zo svojej funkcie. Napísali to v nedeľu internetové noviny Ukrajinska Pravda s odvolaním sa na nemenované vládne a vojenské zdroje, informuje denník The Guardian. 

Reportér Guardianu však v tento súvislosti citoval iné zdroje z prostredia ukrajinského rezortu obrany, ktoré špekulácie o možnom Reznikovovom odchode popreli. Popoludní sa v Kyjeve uskutoční tlačová konferencia venovaná tejto záležitosti. 

Podľa zdrojov Ukrajinskej Pravdy by mal Reznikova vo funkcií ministra obrany pravdepodobne nahradiť šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Reznikov však údajne dostane iný ministerský post. Samotný Olexij Reznikov v ešte nepublikovanom rozhovore pre Ukrajinskú Pravdu povedal: „Neabsolvoval som žiadne rozhovory týkajúce sa mojej rezignácie z tejto (ministerskej) funkcie. “

Nemenovaný zdroj však potvrdil aj pre noviny Kyiv Independent, že Reznikov bude vo veľmi blízkej budúcnosti pravdepodobne odvolaný z postu ministra obrany. Podľa zdrojov Ukrajinskej Pravdy by sa Reznikov po odchode z vedenia rezortu obrany mohol stať ministrom spravodlivosti. Doterajší minister spravodlivosti Denys Maľuska by sa mal následne stať ukrajinským veľvyslancom v niektorej z európskych krajín. 

Ukrajinská Pravda neuviedla, kto by mal nahradiť Budanova na čele vojenskej rozviedky, ak by skutočne nahradil Reznikova na čele ministerstva obrany. 

Olexij Reznikov (56) je ukrajinským ministrom obrany od 4. novembra 2021. Podľa Guardianu zohráva dôležitú úlohu pri získavaní vojenskej pomoci zo Západu. 

11:45 Pri ruskom ostreľovaní centra Charkova utrpeli zranenia najmenej štyria ľudia

Centrum druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov zasiahli v nedeľu dve ruské rakety, pričom utrpelo zranenia viacero ľudí. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov. 

Jedna z rakiet spôsobila požiar obytného domu v centre Charkova, ktorý leží na severovýchode Ukrajiny neďaleko hraníc s Ruskom. Druhá raketa dopadla na budovu miestnej univerzity. 

SITA/AP Photo/Andrii MarienkoHasiči pred Charkovskou národnou akadémiou, ktorú zasiahla ruská raketa, Charkov, 5.2.2023

Gubernátor následne na sieti Telegram informoval ešte o štvrtej zranenej osobe, ktorá bola podľa neho zranená pri útoku na sídlo univerzity. Podľa jeho slov išlo o príslušníka bezpečnostnej služby, ktorý utrpel ťažké zranenia a zdravotníci ho ošetrili priamo na mieste. 

Synehubov zverejnil aj sériu fotografií dokumentujúcich následky nedeľňajších ruských útokov na Charkov. Podľa oblastnej prokuratúry v Charkove jedna z nepriateľských striel dopadla neďaleko obytnej budovy, zatiaľ čo druhá zasiahla päťposchodovú budovu univerzity a spôsobila veľké škody. 

SITA/AP Photo/Andrii Marienko

9:40 Za uplynulý deň padlo ďalších 700 ruských vojakov

Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda stratila celkovo 3 220 tankov, 6 405 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 226 delostreleckých systémov.

8:00 Situácia na východe Ukrajiny sa vyostruje, uviedol Zelenskyj

Situácia na frontových líniách na východe Ukrajiny sa vyostruje a Rusko do bojov nasadzuje čoraz viac a viac vojakov, uviedol v noci na nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Kremeľ sa po mesiacoch neúspechov na bojisku snaží o významné víťazstvo, pričom ruské sily sa usilujú ovládnuť mesto Bachmut a bojujú o kontrolu nad neďalekou hlavnou zásobovacou trasou pre ukrajinské sily. Dobyť sa pokúšajú aj mesto Vuhledar zhruba 120 kilometrov juhozápadne od Bachmutu, ktoré sa tiež nachádza v Doneckej oblasti.

„Často som musel povedať, že situácia na fronte je ťažká a je stále tvrdšia a ten čas je tu opäť... Útočník vkladá stále viac svojich síl do rozbíjania našej obrany, “povedal Zelenskyj v pravidelnom nočnom videoposolstve. Ako dodal, mimoriadne ťažká situácia je práve v Bachmute, Vuhledare či Lymane.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maliarová predtým v sobotu na sociálnej sieti Twitter uviedla, že ruské úsilie zlomiť ukrajinskú obranu v Bachmute a Lymane zlyhala. Lyman, ktorý leží severne od Bachmutu, bol ukrajinskými silami oslobodený v októbri, pripomína Reuters.

Informácie z predchádzajúceho dňa (4.2.2023):

20:15 Ukrajinská SBU zadržala agenta ruskej FSB, ktorý mal za spoluprácu dostať byt

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) zadržala muža, ktorý pracoval pre ruskú tajnú službu FSB. Za svoje služby mal údajne sľúbený byt na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove. Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom informoval o tom tlačový odbor SBU.

Podozrivým je bývalý vojak ukrajinskej armády, ktorý bol od roku 2010 v kontakte s ruskou FSB a od roku 2020 začal aktívne zhromažďovať spravodajské informácie o bojovom výcviku ukrajinskej armády na juhu Ukrajiny.

Osobitnú pozornosť venoval priebehu medzinárodných vojenských cvičení v Čiernom mori a výcviku pozemných jednotiek ukrajinskej armády na cvičiskách, najmä posádok protitankových raketových systémov Javelin, informovala SBU.

Zadržaný v roku 1990 absolvoval vyššiu veliteľskú školu v ruskom meste Kostroma. Následne až do polovice 90. rokov slúžil na veliteľstve vojenského obvodu Odesa. Do výsluhového dôchodku odišiel v hodnosti kapitána a v centre Odesy si otvoril obchod so športovým vybavením, pričom sa paralelne zapojil do pašovania tovarov tohto druhu z Ruskej federácie. Práve vďaka tomu sa dostal do pozornosti ruských tajných služieb a počas jednej z ciest do Ruska bol naverbovaný na spoluprácu s FSB, uviedla SBU.

19:00 Humanitárnu pomoc potrebuje 17,7 milióna ľudí

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej správe o kríze na Ukrajine uviedla, že humanitárnu  pomoc potrebuje 17,7 milióna ľudí. Z tejto vojnou zmietanej krajiny bolo do iných európskych štátov vysídlených 7,5 milióna utečencov.  TASR informuje na základe sobotnej správy agentúry Reuters.

Správa pokrýva udalosti z prvých deviatich mesiacov roku 2022 a situáciu na Ukrajine označuje za jednu z ôsmich akútnych globálnych zdravotníckych kríz. Zdokumentovaných je vyše 14.000 civilných obetí. WHO tiež uvádza, že spomedzi 471 útokov na zdravotnícke zariadenia na celom svete s použitím ťažkých zbraní došlo k 448 z nich na Ukrajine.

Správa šéfa WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa, ktorá bola prezentovaná výkonnému výboru WHO, v ktorom sú zastúpení aj zástupcovia Ruska a Spojených štátov, vyvolala kritiku Moskvy aj Washingtonu. Podľa Ruska je spolitizovaná a jednostranná a obsahuje nepodložené obvinenia. Moskva popiera, že by počas svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ útočila na civilné ciele.

USA v súvislosti so správou WHO zase tvrdia, že je nutné ju aktualizovať, aby zahŕňala aj incidenty od vlaňajšieho septembra. Ako povedala vo vyhlásení americká veľvyslankyňa pri OSN Bathsheba Crockerová, „ruské útoky spôsobili neopísateľné škody civilistom a kritickej infraštruktúre na Ukrajine.“

17:00 Portugalský premiér prisľúbil dodanie tankov Leopard 2 Ukrajine

Portugalsko prisľúbilo Ukrajine dodanie tankov typu Leopard 2 nemeckej výroby, potvrdil v sobotu tamojší premiér António Costa. Presný počet týchto bojových vozidiel, ktoré majú byť doručené ukrajinským silám, zatiaľ nešpecifikoval. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Pracujeme na tom, že sa vzdáme niektorých našich tankov, “povedal Costa počas návštevy portugalskej misie v Stredoafrickej republike. Dodal, že síce vie, koľko tankov Leopard 2 Portugalsko dodá Kyjevu, avšak zverejnené to bude až vo vhodnom okamihu.

Ako možný termín dodania uviedol Costa v štátnej televízii RTP rovnaký časový rámec, ktorý bol avizovaný na európskej úrovni - „do konca marca“.

Momentálne je Portugalsko v kontakte s Nemeckom, čo sa týka „logistickej operácie na doručenie náhradných dielov, aby bolo možné uviesť do prevádzky tie tanky, ktoré aktuálne nie je možné nasadiť, “priblížila štátna tlačová agentúra Lusa.

Costa zdôraznil, že obranyschopnosť Portugalska musí byť zaistená napriek dodávkam tankov pre Ukrajinu. Dôvodom je aj to, aby krajina dokázala plniť svoje úlohy v rámci Severoatlantickej aliancie. Nutné je preto opraviť tanky, ktoré nie je možné teraz nasadiť, aby boli nimi nahradené moderné Leopardy 2, ktoré majú byť dodané Ukrajine. Portugalská armáda disponuje 37 tankami Leopard 2A6, ktoré pred niekoľkými rokmi kúpila po vyradení od Holandska, uvádza DPA.

SITA/Daniel Karmann/dpa via APLeopard 2

15:30 Odesa a priľahlá oblasť sa pre haváriu v rozvodni ocitli bez elektriny

O možných príčinách havárie zatiaľ nie sú žiadne informácie, dodala britská stanica BBC monitorovaná agentúrou TASR. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ nariadil poslať do Odesy všetky výkonné generátory, ktoré má ministerstvo energetiky k dispozícii.

Vo svojom statuse zverejnenom na platforme Telegram Šmyhaľ napísal, že do mesta by mala byť dopravená aj elektráreň s plynovou turbínou s výkonom 25 MW, ktorú poskytli Spojené štáty americké. Dodal tiež, že ministerstvu zahraničných vecí dal tiež za úlohu požiadať Turecko o dodatočnú podporu v podobe vyslania špeciálnych lodí s pohonným systémom na výrobu elektrickej energie.

Premiér napísal, že v prvom rade budú elektrinou zásobované zariadenia kritickej infraštruktúry a bytové domy, kde je dodávka tepla závislá od elektriny. 

K rozsiahlej havárii v rozvodni došlo v sobotu ráno. Podľa Šmyhaľa bola táto rozvodňa predtým niekoľkokrát poškodená v dôsledku útokov ruskej armády. Podľa používateľov sociálnych sietí ide o rozvodňu Usatove v okolí Odesy, kde v sobotu skoro ráno vypukol silný požiar. Odeská oblasť patrí k tým regiónom Ukrajiny, ktoré sú najviac postihnutých raketovými útokmi ruskej armády. 

Škody pri nich utrpeli prakticky všetky vysokonapäťové rozvodne v regióne, informovala spoločnosť Ukrenerho. Hoci niektoré škody boli opravené, riadené odstávky v dodávkach elektrickej energie sú naďalej nutné, pričom dochádza aj k opakovaným náhlym výpadkom v dodávkach, podotkla spoločnosť vo svojom vyhlásení. Okrem prístavu sa v Odese nachádza mnoho dôležitých priemyselných podnikov.

13:00 Ukrajina a Rusko opäť uskutočnili veľkú výmenu zajatcov

Ukrajina a Rusko si opäť vymenili desiatky vojnových zajatcov. Oznámili to v sobotu predstavitelia oboch strán, informuje agentúra AP.  Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnych sieťach napísal, že v rámci najnovšej výmeny bolo oslobodených 116 Ukrajincov. Ruské ministerstvo obrany hovorí o 63 prepustených ruských zajatcoch. 

Podľa Jermaka sú medzi oslobodenými ukrajinskými vojakmi niektorí z obrancov Mariupola, partizáni z Chersonskej oblasti, ako aj ostreľovači zajatí počas pokračujúcich ťažkých bojov o východoukrajinské mesto Bachmut. 

„Ďalšia veľká výmena väzňov. Dostali sme späť 116 našich ľudí. Sú medzi nimi obrancovia Mariupola, chersonskí partizáni, ostreľovači z oblasti Bachmutu a ďalší naši hrdinovia, “napísal Jermak na Twitteri. Zároveň zverejnil videá a fotografie, na ktorých vidno prepustených vojakov prevážaných autobusmi. 

Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že sa v rámci výmeny vrátilo z Ukrajiny do vlasti 63 ruských vojakov. Podľa ministerstva boli medzi nimi aj zajatci „špeciálnej kategórie“, ktorých prepustenie sa podarilo dosiahnuť vďaka sprostredkovateľskému úsiliu Spojených arabských emirátov. Ďalšie podrobnosti o tejto skupine zajatcov Moskva neuviedla. 

Výmeny zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom sú pomerne pravidelné a je to jediná oblasť, v ktorej ešte prebieha dialóg medzi bojujúcimi stranami. Rokovania na iných úrovniach a na iné témy uviazli v mŕtvom bode. Prvá tohtoročná výmena zajatcov bola ohlásená 8. januára. Ukrajina koncom januára oznámila, že odovzdala Rusku zoznam s menami 748 vážne chorých a ťažko ranených ukrajinských zajatcov, ktorých prepustenie malo byť predmetom ďalších rokovaní. 

Another big POWs swap. We managed to get back 116 of our people. Those are the defenders of Mariupol, Kherson partisans, snipers from Bakhmut vicinities, and other heroes of ours. pic.twitter.com/DQFtjPC4E6

— Andriy Yermak (@AndriyYermak) February 4, 2023

10:15 Od začiatku invázie padlo už 130 590 ruských vojakov

V bojoch na Ukrajine počas uplynulého dňa podľa Kyjiva o život prišlo ďalších 720 ruských vojakov. Od začiatku vojny tak celkovo zomrelo už 130 590 príslušníkov ruských ozbrojených síl, uviedol v sobotu na Facebooku generálny štáb ukrajinskej armády. Za uplynulých 24 hodín Moskva na Ukrajine podľa neho stratila aj tri tanky, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty a päť delostreleckých systémov. Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo prišlo o 3 218 tankov, 6 394 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 220 delostreleckých systémov.

8:45 Nové tanky z NATO budú železná päsť proti ruskej obrane, vyhlásil Reznikov

Poľský minister obrany Mariusz Błaszczak, ktorý na rokovania s Reznikovom pricestoval do Kyjiva, povedal, že Varšava pomáha trénovať ukrajinských vojakov na používanie západných tankov a dokončenie výcviku je otázkou „týždňov, nie dní alebo mesiacov“.

Západ v januári sľúbil Kyjivu dodávky hlavných bojových tankov, aby sa mohol lepšie brániť proti ruskej agresii, keďže Moskva vynakladá obrovské úsilie na dosiahnutie pokroku na východe Ukrajiny.

SITA/AP Photo/Martin Meissner

Informácie z predchádzajúceho dňa (3.2.2023):

19:10 USA oznámili ďalšiu zásielku zbraní a streliva pre Ukrajinu

Spojené štáty v piatok oznámili novú zásielku zbraní a munície pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Dodávka zahŕňa ďalšie strely pre salvové raketomety HIMARS, ďalšie systémy protivzdušnej obrany a obrnené vozidlá, uviedlo americké ministerstvo obrany (Pentagón).

Hovorca Pentagónu Pat Ryder oznámil, že súčasťou novej zásielky sú aj nové vysoko presné bomby s raketovým motorom (GLSDB) odpaľované z pozemných zariadení. Tie dokážu zasiahnuť cieľ do vzdialenosti až 150 kilometrov a ohroziť tak ruské pozície ďaleko za frontovou líniou, píše AFP.

„Umožní im to vykonávať operácie na obranu svojej krajiny a opätovné dobytie svojho zvrchovaného územia,“ povedal Ryder s tým, že nevie, ako Ukrajina plánuje použiť tieto zbrane.

18:40 Predstavitelia EÚ odsúdili ruskú agresiu a ocenili integračné úsilie Ukrajiny

Účastníci piatkového samitu EÚ a Ukrajiny rázne odsúdili ruskú agresiu, ocenili úsilie Ukrajiny v oblasti integrácie a vyjadrili tejto krajine podporu. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia zverejneného na oficiálnej webovej stránke Európskej rady.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokovali v piatok v Kyjeve. Hlavnou témou bolo úsilie Ukrajiny o členstvo v EÚ.

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

„Máme spoločné hodnoty demokracie, právneho štátu, rešpektovania medzinárodného práva a ľudských práv,“ uviedli účastníci vo vyhlásení a dodali, že „budúcnosť Ukrajiny a jej občanov je v EÚ“.

„Asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou bola a bude nenahraditeľná na uľahčenie a podporu ďalšej integrácie Ukrajiny do EÚ,“ uviedli. Únia túto integráciu podporuje a o ďalších krokoch rozhodne, keď Ukrajina splní všetky podmienky špecifikované v príslušnej analýze Európskej komisie.

Ukrajina podľa predstaviteľov EÚ zdôraznila svoje odhodlanie splniť potrebné požiadavky s cieľom začať prístupové rokovania čo najskôr.

Stupňujúca sa ruská vojna podľa účastníkov samitu predstavuje porušenie medzinárodného práva vrátane zásad Charty OSN. "Odsudzujeme systematické používanie striel a dronov na útoky na civilistov a civilné objekty a infraštruktúru na Ukrajine zo strany Ruska," uviedli a odmietli i pokus o nezákonnú anexiu ukrajinských oblastí Ruskom.

EÚ takisto ocenila odvahu a odhodlanie ukrajinských vojakov a ich vedenia v boji za zvrchovanosť, územnú celistvosť a slobodu Ukrajiny.

Účastníci podľa svojich vyjadrení rokovali aj o tom, ako zvýšiť kolektívny nátlak na Rusko, aby ukončilo svoju vojnu a stiahlo svojich vojakov. „EÚ bude podporovať Ukrajinu a Ukrajincov voči pokračujúcej ruskej vojne tak dlho, ako bude potrebné,“ uviedli.

18:00 Zelenskyj: Ukrajina potrebuje urýchlené dodávky zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok povedal, že jeho armáda bude schopná udržať si svoje pozície v Donbase a získať naspäť územie v prípade, ak podporovatelia Ukrajiny zo Západu zrýchlia dodávky zbraní. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ukrajinské sily sa podľa prezidenta v prípade, ak sa dodávky zbraní zrýchlia, nebudú musieť stiahnuť z mesta Bachmut a začnú získavať naspäť Donbas, ktorý je okupovaný od roku 2014.

„Nikto v Bachmute sa nevzdá. Budeme bojovať tak dlho, ako budeme schopní,“ povedal Zelenskyj. „Bachmut považujeme za svoju pevnosť,“ uviedol ukrajinský prezident pre médiá po skončení samitu s predstaviteľmi EÚ v Kyjeve.

Tí v spoločnom vyhlásení rázne odsúdili ruskú agresiu, ocenili úsilie Ukrajiny v oblasti integrácie a vyjadrili tejto krajine podporu.

17:00 Počet ruských lodí schopných odpáliť strely v Čiernom mori sa zvýšil

V Čiernom mori sa zvýšil počet ruských lodí schopných odpálenia striel na ukrajinské územie. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na južné velenie ukrajinskej armády. To na sociálnej sieti Facebook napísalo, že z 10 lodí sú dve nosiče striel Kalibr. „Celková salva rakiet môže byť 16,“ uvádza velenie s tým, že s posilnenými nepriateľskými prieskumnými dronmi, je jasné, že sú to prípravy na raketové útoky.

„Nie je vylúčený masívny raketový útok s použitím lietadiel. Neignorujte varovné signály náletu, buďte ostražití a pozorní,“ upozornila ukrajinská armáda.

CNN pripomína, že tieto informácie nevedelo nezávisle overiť.

15:20 Na pomoc pri odmínovaní dostane Ukrajina 25 miliónov eur

Európska únia (EÚ) podporí Ukrajinu pri jej úsilí o odmínovanie jej oslobodených území, ktoré dočasne okupovali ruské ozbrojené sily. Vysoký predstaviteľ Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Európskej komisie Josep Borrell v piatok na okraji samitu EÚ - Ukrajina oznámil, že na to vyčlenia do 25 miliónov eur. V tlačovej správe na svojej webstránke o tom informuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

Zmienené zdroje budú zahŕňať základné vybavenie pre ukrajinských štátnych operátorov odstraňovania mín a podporu kapacity ukrajinských orgánov efektívne riadiť národný sektor odstraňovania mín.

Míny a výbušniny predstavujú nebezpečenstvo dlho po tom, čo boli ruské sily nútené ustúpiť. Ohrozujú vracajúce sa civilné obyvateľstvo a oživenie hospodárskej činnosti, najmä v sektore dopravy a poľnohospodárstva, preto je odmínovanie dôležité, pripomína EEAS.

14:00 Okupanti deportovali do Ruska viac ako 14-tisíc ukrajinských detí, tvrdí OBSE

Ruské sily deportovali do Ruskej federácie viac ako 14-tisíc detí z okupovaných ukrajinských území. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

„Ruské úrady sa predovšetkým snažia eliminovať všetky prejavy ukrajinskej národnej identity a premeniť všetkých Ukrajincov na lojálnych poddaných ruského impéria,“ vyhlásil americký veľvyslanec Michael Carpenter.

Zdôraznil tiež, že Spojené štáty budú naďalej spolupracovať s medzinárodnými partnermi a Ukrajinou s cieľom postaviť pred súd tých, ktorí spáchali zločiny na území Ukrajiny.

12:30 Nemecká vláda povolila vývoz tankov Leopard 1 na Ukrajinu

Nemecká vláda schválila export starších tankov typu Leopard 1 na Ukrajinu. V piatok to bez udania ďalších podrobností potvrdil hovorca vlády v Berlíne Steffen Hebestreit. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Môžem potvrdiť..., že boli vydané oprávnenia na export (Leopardov 1),“ uviedol hovorca na pravidelnom tlačovom brífingu. Odmietol však poskytnúť ďalšie detaily. „Momentálne k tomu nechcem povedať nič viac - skonkretizuje sa to v najbližších dňoch a týždňoch,“ povedal v reakcii na predchádzajúce neoficiálne správy nemeckých médií. 

Povolenie sa podľa hovorcu týka tankov typu Leopard 1 zo skladov nemeckých zbrojárskych firiem. 

10:50 Nemecko chce Ukrajine údajne dodať aj tanky Leopard 1; nemá však pre ne muníciu

Nemecká vláda chce údajne poskytnúť Ukrajine aj staršie tanky Leopard 1, avšak momentálne má problémy so zaobstaraním potrebnej munície. S odvolaním sa na vládne kruhy o tom v piatok informoval denník Die Süddeutsche Zeitung.

Vláda v Berlíne podľa uvedených zdrojov schválila dodávku starších tankov typu Leopard 1 zo zásob zbrojárskeho priemyslu. Dodávky by sa mohli zrealizovať, keď budú tieto tanky opravené a pripravené na použitie. Problémom je však chýbajúca munícia kalibru 105 mm.

Brazília má síce veľké zásoby tejto munície, keďže v minulosti získala od Nemecka približne 250 tankov Leopard. Avšak vláda brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu ju poskytnúť odmieta.

Takisto je proti dodaniu streliva pre nemecké protilietadlové systémy Gepard. Nemecko požiadalo Brazíliu o 300-tisíc nábojov pre gepardy ešte vlani v apríli, teda krátko po vypuknutí ruskej invázie. 

10:35 Ruské orgány na Kryme znárodnili nehnuteľnosti Jaceňuka či Kolomojského

Ruskom dosadené orgány na ukrajinskom polostrove Krym v piatok oznámili, že znárodnili približne 500 nehnuteľností patriacich popredným ukrajinským politikom a významným podnikateľom. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

Predseda Verchovnej rady Krymu Vladimir Konstantinov na platforme Telegram oznámil, že toto nariadenie je zamerané na "komplicov kyjevského režimu". 

Vláda takzvanej Krymskej republiky na svojej webovej stránke informovala, že sa to týka okrem iných bývalého ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a oligarchov Ihora Kolomojského, Rinata Achmetova či Serhija Tarutu. Krymské orgány im zhabali banky a turistické či športové zariadenia.

10:10 V deň samitu európskych lídrov so Zelenským hlásia v Kyjeve letecký poplach

V Kyjeve sa piatok rozozneli sirény upozorňujúce na letecký útok, zatiaľ čo by sa mal v meste konať samit lídrov Európskej únie (EÚ) s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Together, we are bringing light to Ukraine!⁰
Ukrainians can exchange their old bulbs at the post office for energy-efficient LED bulbs.

The EU is gladly providing 35 million of them.

Every kW of energy saved is precious to counter Russia's energy war. pic.twitter.com/dkKpSRH6yv

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) February 3, 2023

Kyjev v piatok hostí 24. Samit EÚ-Ukrajina, prvý od začiatku ruskej agresie a tiež odvtedy, ako Únia udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Predstavitelia európskeho bloku a Ukrajiny by mali rokovať o ceste Ukrajiny do Európy a prístupovom procese, reakcii EÚ na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, iniciatívach Ukrajiny za spravodlivý mier a vyvodenie zodpovednosti, spolupráci v otázkach rekonštrukcie a pomoci a v oblastiach energetiky a prepojenosti a tiež globálnej potravinovej bezpečnosti. Na záver samitu by mali vydať spoločné vyhlásenie.

Informácie z predchádzajúceho dňa (2.2.2023):

21:00 Európska únia poskytne Ukrajine ďaľšiu pomoc v hodnote 450 miliónov eur

Ú poskytla Ukrajine od začiatku vojny okolo 50 miliárd eur. EK tiež pracuje na uvoľnení jednej miliardy eur na rýchle oživenie ukrajinskej ekonomiky.

„Ukrajinu budeme podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. A budeme pokračovať v uvaľovaní sankcií na Rusko, kým neprestane s agresiou. Ukrajina sa môže spoľahnúť na to, že Európa pomôže s obnovou a vybudovaním odolnejšej krajiny, ktorá vykročila k členstvu v EÚ,“ vyhlásila Von der Leyenová.

Z nového finančného balíka pôjde 145 miliónov na humanitárnu pomoc a 305 miliónov na  obnovu infraštruktúry, zvýšenie odolnosti Ukrajiny a podporu reforiem. Rozšíri sa tiež energetická spolupráca s cieľom znižovať závislosť od dovozu fosílnych palív, najmä ruského plynu. Viac v článku tu.

17:00 Bývalý ruský dôstojník prehovoril o mučení Ukrajincov

Bývalý ruký dôstojník v rozhovore pre BBC opísal brutálne vypočúvanie, mučenie, vyhrážky znásilnením a popravy Ukrajincov. Konstantin Jefremov, najvyššie postavený príslušník ruskej armády, ktorý dosiaľ otvorene prehovoril, v exkluzívnom rozhovore okrem iného povedal, že pre Rusko je teraz zradca a dezertér.

Na jednom mieste na južnej Ukrajine podľa neho „vypočúvanie a mučenie trvalo asi týždeň. Každý deň, v noci, niekedy dvakrát denne“.

Jefremov sa vraj niekoľkokrát pokúsil odísť z armády a nakoniec ho vyhodili, pretože sa odmietal vrátiť na Ukrajinu. Momentálne je na úteku z Ruska.

BBC na základe fotografií a armádnych dokumentov, ktoré im Jefremov poskytol, overila, že bol na Ukrajine v počiatočných fázach vojny - v Zaporižžskej oblasti, vrátane mesta Melitopoľ.

Bývalý dôstojník, ktorého na Ukrajinu nasadili vlani, pre BBC opísal zločiny, ktorých tam bol svedkom, vrátane mučenia a nevhodného zaobchádzania s ukrajinskými väzňami, rabovania a brutálnych výsluchov, počas ktorých sa mužom vyhrážali zastrelením či znásilnením.

Už pred deviatimi rokmi pritom podľa vlastných slov prišiel na Krym. Velil odmínovacej jednotke 42. motostreleckej divízie, ktorá zvyčajne pôsobila v Čečensku. Ako povedal, poslali ich tam v rámci „vojenských cvičení“. „V tom čase si nikto nemyslel, že bude vojna. Všetci si mysleli, že je to len cvičenie. Som si istý, že ani vyšší dôstojníci to nevedeli,“ opísal, pričom tvrdil, že sa nepodieľal na ruskej anexii Krymu ani bojoch na východe Ukrajiny, keď tam v Donbase pred deviatimi rokmi vypukla vojna.

Tri dni po začiatku invázie, 27. februára ho spolu s jeho mužmi poslali z okupovaného Krymu na sever, pričom smerovali do Melitopoľa.

Nasledujúcich desať dní strávili na leteckej základni, ktorú už predtým obsadili ruské jednotky. Tam podľa vlastných slov videl, ako ruskí vojaci vyrabovali všetko, čo mohli - vedrá, sekery, bicykle, jeden si dokonca vzal kosačku na trávu.

V apríli ich prevelili na stráženie „logistického centra“ v meste Bilmak, severovýchodne od Melitopoľa. Tam bol podľa vlastných slov svedkom vypočúvania a zlého zaobchádzania s ukrajinskými väzňami.

BBC nedokázalo nezávisle overiť konkrétne tvrdenia Konstantina Jefremova, no sú konzistentné s ďalšími tvrdeniami o mučení ukrajinských väzňov.

Ruské ministerstvo obrany na žiadosti o odpoveď hneď nereagovalo.

14:45  Do prevádzky vrátili opravené energetické jednotky zničené ostreľovaním

Ukrajina opravila a opätovne uviedla do prevádzky niekoľko energetických jednotiek tepelných elektrární, ktoré sa poškodili počas ruských raketových útokov. Podľa štvrtkového vyhlásenia ukrajinského ministerstva energetiky to zmierni výpadky elektriny v krajine. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobili, že na veľkých častiach územia štátu sa vyskytli výpadky prúdu a mnohí ľudia boli od elektriny úplne odrezaní. Podľa oficiálnych údajov útoky poškodili približne 40 percent ukrajinskej energetickej siete.

„Očakávaný deficit bude počas večerných hodín (keď elektrinu využíva najviac obyvateľov) dosahovať približne 19 percent z dopytu, “napísalo ministerstvo energetiky na sociálnej sieti Telegram. Dodalo, že na konci januára výpadky dosahovali až 25 percent.

„Najzávažnejšie výpadky elektriny spôsobili boje v (administratívnych) oblastiach Doneckej, Chersonskej a Charkovskej,“ uviedlo ministerstvo, podľa ktorého by problematickú situáciu mohlo zmierniť aj teplejšie počasie.

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v samostatnom vyhlásení uviedla, že ukrajinské elektrárne boli dovedna 13-krát terčom ruského ostreľovania a 15-krát útokov dronov. Okrem toho je pod kontrolou ruských jednotiek viac než desať gigawattov elektrickej kapacity. Tie na začiatku invázie obsadili aj najväčšiu európsku atómovú elektráreň pri meste Záporožie.

13:20 EÚ vycvičí ďalších 15.000 ukrajinských vojakov

Európska únia poskytne výcvik ďalším 15.000 ukrajinským vojakom. Celkovo ich tak Asistenčná misia Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM) vycvičí 30.000. Po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom to oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR.

Borrell na sociálnej sieti Twitter takisto napísal, že EÚ poskytne Ukrajine 25 miliónov eur na odmínovanie. „Ochrana civilistov a ich živobytia je prioritou,“ vyhlásil vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

SITA/AP Photo/Kateryna Klochko

10:20 Von der Leyenová pricestovala do Kyjeva

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok oznámila, že spolu s tímom eurokomisárov pricestovala do Kyjeva, kde sa bude v piatok konať samit EÚ-Ukrajina. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.        

Podľa AFP šéfku EK sprevádza 15 predstaviteľov EK vrátane šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. Samotná EK označila návštevu Kyjeva za „silný symbol“ európskej podpory Ukrajine, ktorá čelí „nevyprovokovanej a neodôvodnenej agresii Ruska“. 

SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

7:50 Ruská raketa zničila obytný dom v Kramatorsku

Ruská raketa v stredu zasiahla a úplne zničila obytnú budovu v centre východoukrajinského mesta Kramatorsk. Z trosiek domu vytiahli už najmenej troch mŕtvych, zatiaľ čo ďalších 20 ľudí utrpelo zranenia, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské úrady. 

„Ruskí okupanti zasiahli obytnú budovu v centre mesta raketou a celkom ju zničili, “oznámil v stredu večer na sieti Telegram gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Zároveň varoval, že počet obetí ešte nemusí byť konečný, keďže záchranári stále prehľadávajú trosky zničeného bytového domu. 

SITA/AP Photo/Yevgen HoncharenkoKramatorsk, Ukrajina, 2.2.2023

SITA/AP Photo/Yevgen HoncharenkoKramatorsk, Ukrajina, 2.2.2023

7:30 Rusko by mohlo začať veľkú ofenzívu 24. februára

Referuje o tom spravodajský web BBC.

Podľa Reznikova Moskva zhromaždila tisíce vojakov a mohla by „niečo skúsiť“ pri príležitosti výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Reznikov uviedol, že Moskva zmobilizovala na potenciálnu ofenzívu približne 500-tisíc vojakov.

„Oficiálne oznámili 300-tisíc, ale keď vidíme vojakov na hraniciach, podľa našich odhadov je to oveľa viac,“ povedal Reznikov pre francúzsku spravodajskú sieť BFM.

Vyhlásenia Reznikova prichádzajú v čase, keď ukrajinská spravodajská služba tvrdí, že ruský vodca Vladimir Putin nariadil svojim silám, aby do konca jari obsadili Donbas.

SITA/AP Photo/Lewis Joly

Správy z predchádzajúceho dňa 1.2.2023:

19:33 Na východe Ukrajiny zmarili pokus o sabotáž v elektrárni

Ukrajinské úrady zmarili pokus o sabotáž v tepelnej elektrárni v Kurachove v Doneckej oblasti na východe krajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie štátneho úradu pre vyšetrovanie.

„Príslušník jedného z orgánov činných v trestnom konaní v regióne začal spolupracovať s nepriateľom. Výbušné zariadenia, muníciu a prostriedky na spôsobenie výbuchu vopred ukryl v špeciálne vybavenej skrýši v blízkosti elektrárne, ale na území kontrolovanom Ukrajinou,“ uviedol úrad s tým, že spomenutej osobe už doručili oznámenie o podozrení z vlastizrady a prípravy sabotáže.

Tú mal vykonať komplic podozrivého, po ktorom štátny úrad pre vyšetrovanie momentálne pátra.

18:46 Zelenskyj po stretnutí s Van der Bellenom vyzval na ďalšie sankcie voči Rusku

Povedal to na tlačovej konferencii v Kyjeve po stretnutí s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom. „Zdôraznil som potrebu rozšíriť sankcie voči Rusku a náš tím zdôraznil, že teroristický štát musí pocítiť cenu za teror a jeho kapacita pokračovať v agresii by mala byť obmedzená,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský líder apeloval na rakúske podniky, aby zintenzívnili spoluprácu s Ukrajinou a pomohli pri prestavbe a modernizácii jej energetických systémov. Zelenskyj vyzval rakúske spoločnosti, aby odišli z Ruska a svoje sídla presunuli na Ukrajinu.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsk

„Poznáme situáciu rakúskeho biznisu, ktorý napriek brutálnemu ruskému teroru neopúšťa Rusko a naďalej podporuje teroristický štát – usudzujeme, že z vlastných daní,“ kritizoval Zelenskyj. V tejto súvislosti sa prihovoril aj priamo rakúskym firmám slovami, aby „nezrádzali rakúsku spoločnosť“. Zdôraznil, že ide o dôležitú otázku, ktorá sa bude riešiť na základe „spoločných hodnôt slobody, demokracie a ľudských práv“.

Zelenskyj poznamenal, že Van der Bellen navštívil Buču a Boroďanku, kde na vlastné oči videl, aké utrpenie a skazu ruskí agresori spôsobili Ukrajine. „Nie je možné zostať neutrálni, ak umierajú ľudia,“ povedal podľa agentúry APA.

17:33 Ukrajina predpovedá intenzívne boje počas najbližších dvoch mesiacov

Ukrajina stojí pred „veľmi aktívnou fázou“ vojny. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdí to hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR).

SITA/AP Photo/LIBKOSBoje v okolí Bahcmutu, 13.12.2022.

Poznamenal, že Rusi pochopili, že medzinárodná podpora Ukrajiny sa zvyšuje a že „ďalší Ramstein príde čoskoro“. Tvrdí, že Rusi preto do boja neustále posielajú čiastočne mobilizovaných vojakov, ako aj zločincov z Wagnerovej skupiny a iných súkromných vojenských skupín. Šíria sa taktiež správy, že Moskva chce podniknúť mohutnú ofenzívu ešte predtým, ako Kyjiv dostane od Západu zásielku sľúbených tankov.

Jusov hovorí, že straty Rusov sú oveľa väčšie ako straty, ktoré utrpela ukrajinská armáda, ale Rusi nemajú inú možnosť, ako sa pokúsiť bojovať s veľkým počtom vojakov.

„Schopnosti a motivácia ukrajinských vojakov, plus ich vybavenie a zbrane, či už domáce alebo poslané ako pomoc od medzinárodných spojencov, sú to, čo v konečnom dôsledku zmení priebeh týchto útočných akcií,“ zakončil predstaviteľ rozviedky.

15:39 Bielorusko tvrdí, že samostatne obsluhuje ruské raketové systémy Iskander

Bielorusko v stredu oznámilo, že jeho ozbrojené sily majú autonómnu kontrolu nad riadenými raketovými systémami Iskander dodanými Ruskom. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Veliteľ bieloruských raketových a delostreleckých síl Ruslan Čechav pre tamojšiu vojenskú televíziu uviedol, že Minsku dosiaľ chýbal systém s dosahom nad 300 kilometrov. V príspevku zverejnenom na účte televízie na platforme Telegram ocenil Iskandery pre ich jednoduché používanie, spoľahlivosť, ľahké ovládanie a palebnú silu.

Iskander-M je pojazdný raketový systém, ktorý má dosah do 500 kilometrov a dokáže niesť konvenčné aj jadrové bojové hlavice. Ako píše Reuters, z Bieloruska dokáže zasiahnuť ciele  hlboko na území Ukrajiny a Poľska, členskej krajiny NATO. Vzťahy Varšavy s Minskom sú výrazne narušené.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok počas návštevy afrického Zimbabwe vyhlásil, že jeho krajina je ochotná ponúknuť Rusku viac pomoci v jeho vojne proti Ukrajine.

Moskva a Minsk v pondelok v Bielorusku začali manévre vzdušných síl, ktoré mali trvať do 1. februára. Kyjev upozorňoval, že Rusko by cvičenie mohlo využiť na začatie novej pozemnej invázie na sever Ukrajiny. Minsk však tvrdí, že má obranný charakter.

14:05 Belgicko zatiaľ Ukrajine nedodá stíhačky F-16

Na stredajšie vyhlásenie federálnej ministerky obrany Ludivine Dedonderovej upozornil spravodajca TASR v Bruseli. Belgicko minulý týždeň oznámilo dodanie balíka vojenskej pomoci Ukrajine v podobe protilietadlových rakiet, protitankových zbraní, guľometov, granátov a ďalšej munície v hodnote takmer 94 miliónov eur.

Dedonderová v rozhovore pre televíznu stanicu RTBF uviedla, že Ukrajina a jej prezident Volodymyr Zelenskyj sa netaja záujmom o belgické stíhačky F-16, výslovnú žiadosť však nepredložili.

„Naše lietadlá F-16 sú prevádzkyschopné, či už ide o letecké pokrytie nášho územia a územia Beneluxu, alebo v rámci kolektívnej obrany, teda pri zaisťovaní leteckej bezpečnosti pobaltských štátov. Avšak lietadlá, ktoré ich majú nahradiť, slávne stíhačky F-35, neprídu skôr ako v roku 2025,“ vysvetlila ministerka.

Belgická vláda v októbri 2018 schválila nákup 34 amerických bojových stíhačiek F-35 Lightning II. Stíhačky piatej generácie vyrába spoločnosť Lockheed Martin. Tie by mali postupne nahradiť 50 stíhačiek F-16. Dedonderová upozornila, že je potrebné vyhnúť sa duplicite dodávok zbraní, ktoré Ukrajine zaistili ostatní partneri a spojenci. Spresnila, že napríklad Francúzsko sa nechystá Ukrajine dodávať lietadlá, nedodáva tanky, ale delostrelecké systémy.

Belgicko od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine poskytlo Kyjevu vojenskú pomoc vo výške 226 miliónov eur, z toho 44 miliónov eur išlo len na pohonné látky.

12:45 Rakúsky prezident prišiel do Kyjeva, zdôraznil solidaritu a podporu pre Ukrajinu

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen pricestoval v stredu ráno do ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Ako povedal, jeho prvá zahraničná cesta od začiatku jeho druhého mandátu, ktorý sa začal minulý týždeň, má demonštrovať rakúsku solidaritu a podporu pre Ukrajinu. TASR správu prevzala z denníka Kurier.

Van der Bellen cestoval do Kyjeva vlakom 11 hodín. „Táto cesta je gestom mieru a znakom solidarity s Ukrajincami a Ukrajinkami,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter. Rakúska delegácia prišla do Kyjeva podľa jeho slov aj s konkrétnou pomocou – napríklad elektrickými generátormi či stavebnými materiálmi na výstavbu 200 domov.

Here in #Bucha, I mourn for every single life destroyed by this terrible war of aggression.

These crimes against humanity, against everything we stand for, must not be forgotten and must not go unpunished. (vdb) pic.twitter.com/UdRBhZ59Bd

— A. Van der Bellen (@vanderbellen) February 1, 2023

Hneď po príchode na Ukrajinu navštívil Van der Bellen mesto Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré sa vlani na jar stalo symbolom vojnových zločinov páchaných ruskými vojakmi. Po stiahnutí ruských jednotiek bolo objavených takmer 500 tiel obetí, pripomína Kurier s tým, že väčšina z nich bola zastrelená. Medzi obeťami boli aj deti a mnohí ľudia mali na telách stopy mučenia.

Rakúsky prezident sa má napoludnie nakrátko stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Rakúsko, ktoré je vojensky neutrálne – avšak nie politicky, ako zdôraznil Van der Bellen –, poskytuje Kyjevu pomoc v humanitárnej a medicínskej oblasti.

11:46 Španielsko plánuje Ukrajine dodať štyri až šesť tankov Leopard

Španielsko plánuje Ukrajine dodať štyri až šesť tankov Leopard-2A4 nemeckej výroby. V stredu o tom informovali španielske noviny El País s odvolaním sa na vládne zdroje. Konkrétny počet poskytnutých tankov bude závisieť od stavu tankov, ktoré má Španielsko na sklade, ako aj od toho, koľko ich Kyjevu prisľúbia ďalšie krajiny, uvádza TASR.

Hovorca španielskeho ministerstva obrany tieto informácie bezprostredne nekomentoval, píše agentúra Reuters.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok vyhlásil, že vláda očakáva v prvej várke 120 až 140 západných tankov od koalície 12 krajín. Tento balík podľa neho bude zahŕňať nemecké tanky Leopard 2, britské tanky Challenger 2 a americké tanky Abrams. Dodal, že Kyjev tiež skutočne počíta s tým, že by sa dohodol o dodaní francúzskych tankov Leclerc.

10:22 Zelenskyj ešte neskončil so zmenami na vládnych postoch

Avizoval, že každému, kto nespĺňa požiadavky štátu a spoločnosti, hrozí prepustenie, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Zelenskyj minulý týždeň reagoval na správy o korupcii v radoch vládnych úradníkov odvolaním viac ako desiatky funkcionárov, vrátane námestníka ministra obvineného z prijatia úplatku a ďalšieho, ktorý bol zapletený do nákupov potravín pre armádu za nadhodnotené ceny.

SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky

Zelenskyj upozornil, že bude uplatňovať nulovú toleranciu voči pochybeniam alebo zlému riadeniu.

„Momentálne sme uprostred útlmu, pokiaľ ide o (personálne) zmeny na postoch. To však neznamená, že všetky potrebné kroky už boli prijaté,“ povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom na sociálnych sieťach v noci na stredu.

V prezidentských voľbách v roku 2019 bol Zelenskyj zvolený s veľkým náskokom aj na základe sľubov, že zmení spôsob riadenia a potlačí korupciu, ktorá je na Ukrajine dlhodobým problémom, píše Reuters.

8:33 Kyjev pripravuje pred samitom s EÚ reformy, oznámil Zelenskyj

Ukrajinská vláda pripravuje pred piatkovým samitom s Európskou úniou reformy, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj. Vo svojom utorkovom nočnom prejave povedal, že „reformy v mnohých smeroch zmenia spoločenskú, právnu a politickú realitu, urobia ju ľudskejšou, transparentnejšou a efektívnejšou“. Podrobnosti o nich oznámia neskôr. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Premiér Denys Šmyhaľ sa v utorok na zasadnutí vlády vyjadril, že nadchádzajúci samit v Kyjeve je „silným signálom pre partnerov aj nepriateľov“. V pondelkovom rozhovore pre Politico povedal, že Ukrajina má ambiciózny plán pridať sa k eurobloku do dvoch rokov.

7:40 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu by zvážil prevzatie úlohy sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou

V prípade, ak by ho o to tieto dve krajiny a USA požiadali. Povedal to v utorok v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Ak by ma požiadali všetky náležité strany, zvážil by som to, no nesnažím sa do toho natlačiť,“ uviedol Netanjahu. Zároveň dodal, že by ponuka musela prísť v správnom čase a za správnych okolností. Okrem Ukrajiny a Ruska, ktoré sú vo vojne, musia Netanjahua o sprostredkovanie požiadať aj Spojené štáty, ktoré sú blízkym spojenom Izraela. Podľa premiéra totiž nie je dobré, keď je do jednej záležitosti zapojených priveľa strán.

Netanjahu ďalej uviedol, že krátko po začatí vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári bol požiadaný, aby sa ujal funkcie sprostredkovateľa. Odmietol však, pretože v tom čase bol lídrom izraelskej opozície a nie premiérom. „Mám pravidlo. V jednom čase môže byť iba jeden premiér,“ uviedol Netanjahu. Odmietol pritom uviesť, kto ho o to požiadal, a povedal, že išlo iba o neoficiálnu žiadosť.

Ukrajina požiadala predchodcu Netanjahua Naftaliho Bennetta, aby v konflikte s Ruskom pôsobil ako sprostredkovateľ. Bennet sa vlani v marci stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, no nedokázal sprostredkovať mierovú dohodu, pripomína Reuters.

Správy z prechádzajúceho dňa 31.1.2023:

20:09 Francúzsko pošle Ukrajine ďalších 12 húfnic Caesar

Francúzsko pošle Ukrajine ďalších 12 húfnic Caesar. Stroje pribudnú k 18 húfniciam, ktoré už Paríž dodal Kyjevu. V utorok to oznámil francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Ďalšou prioritou je podľa francúzskeho ministra výcvik ukrajinských vojakov, pričom do leta ich vo Francúzsku budú trénovať 2 000. Lecornu zároveň oznámil výcvikový plán ukrajinských vojakov, na ktorom budú spolupracovať s poľskou armádou. „Môžem potvrdiť, že 150 francúzskych vojakov pôjde koncom februára do Poľska cvičiť prápory v spojení s Poľskom,“ vysvetlil.

Lecornu sa tiež vyjadril na margo poslania bojových lietadiel Ukrajine. Podľa neho neexistujú „žiadne tabu“ o poslaní lietadiel, ale každá žiadosť musí splniť tri kritériá, a to, že žiadosť o zbrane nesmie oslabovať obranné sily Francúzska, zbrane musia byť užitočné a použiteľné v teréne a že sa používajú len na obranné ciele.

Reznikov povedal, že diskutovali o vzdušnej platforme, „pretože je našou nevyhnutnosťou posilniť naše schopnosti na obranu nášho vzdušného priestoru“. „Som optimista a myslím si, že to bude čo najskôr. Keď som bol pred rokom vo Washingtone DC, pýtal som sa na Stingery a odpoveď bola: nemožné, Oleksij! a stalo sa to možným,“ dodal.

19:15 Z Bachmutu zostali totálne ruiny, Rusi naň naďalej útočia

Ruské jednotky útočia vo východoukrajinskom meste Bachmut prakticky už len na „totálne ruiny“. Ako referuje spravodajský web CNN, takto opísal situáciu v meste šéf vojenskej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

SITA/AP Photo/LIBKOSBachmut, 12.1.2023.

Hovorca ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj povedal, že počas ostatného dňa Rusi zasiahli Bachmut 197-krát a odohralo sa 42 bojových stretov. Nepriateľ podľa neho utrpel značné straty.

18:23 Poslať Ukrajine stíhačky nie je podľa Londýna praktické

Poslaľ Ukrajine bojové lietadlá nie je podľa Spojeného kráľovstva praktické. Stíhačky sú „mimoriadne sofistikované a trvá mesiace sa na nich naučiť lietať,“ povedal hovorca úradu britského premiéra s tým, že je to nepraktické vzhľadom na tieto podmienky. Zároveň podotkol, že Británia je odhodlaná pokračovať v „diskutovaní s našimi spojencami o tom, čo si myslíme, že je správny prístup“ pri pomoci Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Ukrajinskí predstavitelia zvyšujú svoj tlak na západných spojencov, aby posilnili ich pomoc. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok povedal, že hoci Francúzsko nedostalo žiadosť od Ukrajiny o bojové lietadlá, „nič nie je vylúčené“, pokiaľ budú splnené isté podmienky. Spojené štáty a Nemecko zase vylúčili poslanie stíhačiek Ukrajine.

17:01 Británia zrýchli pomoc Ukrajine, patová situácia prospieva Rusku

Premiér Spojeného kráľovstva Rishi Sunak podporuje zrýchlenie pomoci Ukrajine. Po ukončení previerky britského prístupu k tejto otázke dospel premiér k záveru, že z predlžovanej patovej situácie v konflikte bude mať prospech Rusko. TASR prevzala utorkovú správu z portálu denníka The Guardian.  

„Premiér Sunak po nástupe do úradu premiéra preskúmal prístup Spojeného kráľovstva a dospel k záveru, že predlžovaná patová situácia v konflikte prospeje iba Rusku. Preto sa rozhodol, že v úzkej spolupráci s našimi spojencami zrýchli britskú pomoc Ukrajine, aby mala maximálnu šancu uspieť a čo najviac využila príležitosť tam, kde majú ruské sily slabšiu pozíciu,“ napísal hovorca britského premiéra vo vyhlásení, ktoré po utorkovom zasadnutí kabinetu zverejnila tlačová agentúra PA Media.

Dodal, že nová stratégia počíta aj s väčším diplomatickým úsilím a s prípravou plánov na obnovu Ukrajiny skončení konfliktu.

15:48 Ukrajina dostane v prvej vlne dodávok od spojencov 120 až 140 tankov

Kyjev očakáva 120 až 140 tankov v prvej vlne dodávok od koalície 12 spojeneckých krajín, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Informácie priniesol portál britského denníka The Guardian.

Skupina západných krajín prisľúbila Ukrajine dodanie moderných tankov minulý týždeň. Tento krok urobili po tom, čo Nemecko potvrdilo, že pošle Kyjevu svoje tanky Leopard 2, a keď aj USA následne oznámili, že Ukrajine dodajú tanky M1 Abrams.

Kuleba na online brífingu vyhlásil: „Tanková koalícia má teraz 12 členov. Môžem povedať, že v prvej vlne dodávok dostanú ukrajinské ozbrojené sily od 120 do 140 tankov moderného typu.“

Nemecko totiž predtým oznámilo, že dá aj iným krajinám povolenie zaslať Kyjevu tanky nemeckej výroby Leopard 2, ak ich majú vo svojej výzbroji.

Krajiny ako Poľsko a Fínsko už verejne oznámili, že sú ochotné poskytnúť Ukrajine určitý počet svojich tankov nemeckej výroby Leopard 2. Španielsko, Holandsko a Dánsko tiež informovali, že sú otvorené myšlienke poslať Ukrajine takéto svoje tanky.

14:37 Rusko tvrdí, že obsadilo dedinu Blahodatne v Doneckej oblasti

Ruská armáda v utorok uviedla, že obsadila dedinu Blahodatne, nachádzajúcu sa severne od mesta Bachmut, ktoré je v súčasnosti epicentrom ťažkých bojov na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že výsledkom úspešných ofenzívnych akcií ruské jednotky oslobodili obec Blahodatne v Doneckej ľudovej republike. Ministerstvo použilo moskovský termín na označenie východoukrajinskej Doneckej oblasti, pripomína AFP.

📽️Video of the Wagner mercenaries at the sign of Blahodatne settlement, which they captured earlier today.
Unsurprisingly, at least two of them wear Ukrainian uniforms.#UkraineRussiaWar https://t.co/kHjnjaQTVz pic.twitter.com/FxRa3lUJgO

— MilitaryLand.net (@Militarylandnet) January 29, 2023

Blahodatne sa nachádza blízko mesta Soledar, ktoré nedávno obsadili ruské jednotky, na hlavnej ceste vedúcej od tamojších soľných baní k Bachmutu. O dobytie Bachmutu sa Rusko usiluje už niekoľko mesiacov. Prebiehajú oň doposiaľ najťažšie boje od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022.

13:40 Sankcie Západu sú neúčinné; chýbajúce tovary si Rusko vie zabezpečiť, tvrdí Medvedev

Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok vyhlásil, že sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, nemajú na ruskú ekonomiku takmer žiadny účinok. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

„Nepriateľské krajiny sa neodvážia priznať, že ich ‚pekelné‘ sankcie žalostne zlyhali. Nefungujú. Drvivá väčšina zahraničného priemyselného a spotrebného tovaru bola nahradená produktami domácej ruskej výroby alebo ázijskými značkami. Funguje i paralelný dovoz, z ktorého máme rovnaké západné značky a ich majitelia nemajú nič,“ napísal Medvedev v aplikácii Telegram.

Ruský exprezident tiež uviedol, že všetko je po starom — Američania zarábajú na poníženej Európe, zničená Európa stráca peniaze a Medzinárodný menový fond (IMF) medzičasom predpovedá Rusku ekonomický rast".

Ruská federácia bude podľa Medvedeva naďalej využívať duševné vlastníctvo západných krajín "na všetko od filmov po priemyselné softvéry bez licencií či platenia poplatkov". Zároveň vyzdvihol tých, ktorí vymysleli či používajú tzv. pirátske softvéry.

Rétorika bývalého ruského prezidenta je od začiatku konfliktu na Ukrajine stále agresívnejšia, pričom jeho vyhlásenia niekedy odrážajú myslenie najvyššej kremeľskej elity, domnieva sa agentúra Reuters.

11:28 Po celej krajine sa rozozvučali sirény hlásiace letecký poplach

Po celej Ukrajine sa v utorok predpoludním ozvali sirény upozorňujúce na letecký útok. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na portál alerts.in.ua zaznamenávajúci informácie o leteckých poplachoch a iných hrozbách.

Náletové sirény sa rozozvučali okolo 11:14 miestneho času. Signalizujú nebezpečenstvo raketových útokov, pričom občanom sa v takých prípadoch odporúča ísť do úkrytu alebo dodržiavať pravidlo dvoch stien, t.j. bezpečnostné pravidlo, podľa ktorého by mal byť človek v priestore, ktorý od ulice oddeľujú najmenej dve steny bez okien.

Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat vo vysielaní televíznej stanice Kanal 24 uviedol, že sirény po celej Ukrajine naznačujú hrozbu útokov hypersonickými strelami Kinžal.

10:26 Západné tanky môžu Kyjevu pomôcť, experti však varujú aj pred možnými rizikami

Tanky poskytnuté západnými krajinami môžu podľa expertov Ukrajine významne pomôcť v boji proti ruským silám. Odborníci však v tejto súvislosti upozorňujú aj na možné riziká v oblasti logistiky spojené s dodávkami týchto moderných bojových vozidiel. TASR informuje na základe analýzy britskej stanice BBC.

Ak západné krajiny svoje sľuby naplnia, ukrajinské ozbrojené zložky by mohlo posilniť viac než 100 tankov, čo je stále výrazne menej, než požadoval Kyjev. Ukrajinská vláda tvrdí, že by potrebovala približne 300 nových tankov, aby dokázala vytlačiť Rusov z okupovaných území Ukrajiny.

SITA/Polish Defense Ministry via APNemecký tak Leopard vo verzií 2A4.

BBC upozornila, že výcvik ukrajinských posádok na používanie a údržbu tankov západnej výroby si vyžiada minimálne niekoľko týždňov až mesiacov.

Ben Barry z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) pre BBC povedal, že západné tanky významne zasiahnu do diania na bojiskách. Tento bývalý dôstojník britskej armády však varoval, že doposiaľ prisľúbené počty tankov zrejme nebudú mať taký význam, aby mohli rozhodnúť vojnu v prospech Ukrajiny.

Experti poukazujú, že v modernej vojne majú tanky kľúčový význam pri vedení ofenzívnych operácií, pri ktorých je potrebné rýchlo prelomiť nepriateľské línie, využiť mobilnú palebnú silu a obsadiť územie. Aby však mohli pôsobiť efektívne, potrebujú aj náležitú podporu a súčinnosť delostrelectva a pechoty.

Bývalý plukovník tankového pluku britskej armády  Hamish de Bretton-Gordon pre BBC poukázal na to, že rozsiahlejšiu ofenzívnu operáciu je potrebných minimálne 70 tankov. Viac než 100 prisľúbených západných bojových tankov by preto podľa neho mohlo výrazne zasiahnuť do diania na bojiskách.

9:33 Francúzsko nevylúčilo dodanie bojových lietadiel

Francúzsko nevylučuje dodanie bojových lietadiel Ukrajine, skonštatoval v pondelok prezident Emmanuel Macron, no zároveň vymenoval viacero podmienok, predtým ako by sa tak mohlo stať.

Macron na otázku počas pondelkovej tlačovej konferencie v Haagu, či Francúzsko zvažuje poslanie lietadiel, reagoval, že „nič nie je vylúčené“, pokiaľ budú splnené isté podmienky. Medzi tie podľa neho patrí, že takéto vybavenie nepovedie k eskalácii a nepoužijú ho, aby „sa dotkli ruského územia“ a tiež, že to „neoslabí kapacity francúzskej armády“. Dodal tiež, že Ukrajina by o lietadlá musela formálne požiadať, pričom poznamenal, že v utorok sa Paríži stretne s ukrajinským ministrom obrany Oleksijom Reznikovom.

Holandský premiér Mark Rutte, podobne ako Macron, uviedol, že Ukrajina zatiaľ o stíhačky F-16 formálne nepožiadala. Zároveň však vyjadril opatrný postoj po tom, ako jeho minister zahraničia povedal zákonodarcom, že, čo sa týka dodávok bojových lietadiel Ukrajine „nie je žiadne tabu“. „Nie sú žiadne rokovania o dodaní F-16 Ukrajine. Žiadne žiadosti,“ povedal v pondelok Rutte s tým, že síce nie sú žiadne tabu, no bol by to „veľmi veľký ďalší krok“.

8:50 Chorvátsky prezident kritizoval dodávky tankov a skonštatoval, že Krym už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny

Prezident Chorvátska, ktoré je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), v pondelok kritizoval západné krajiny za dodávky ťažkých tankov a iných zbraní Ukrajine v jej boji proti inváznym ruským silám. Tvrdil pritom, že tieto dodávky len predlžujú vojnu.

Zoran Milanović povedal novinárom v chorvátskom hlavnom meste Záhreb, že je „šialené“ myslieť si, že Rusko možno poraziť v konvenčnej vojne. „Som proti tomu, aby sa tam posielali smrtiace zbrane. Predlžuje to vojnu. Čo je cieľom? Rozpad Ruska, zmena vlády? Hovorí sa aj o rozdelení Ruska. To je šialené,“ skonštatoval.

Milanović vyhral prezidentské voľby v Chorvátsku v roku 2019 ako liberálny, ľavicovo orientovaný kandidát, v protiklade ku konzervatívnej vláde, ktorá je v krajine v súčasnosti pri moci. Medzičasom sa však obrátil k populistickému nacionalizmu a začal kritizovať prístup Západu k Balkánu a Rusku.

V pondelok zároveň chorvátsky prezident rozšíril svoj naratív, keď povedal, že Krym, ktorý Rusko ilegálne anektovalo v roku 2014, podľa neho už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny.

Podľa Milanovića „od roku 2014 do roku 2022 sledujeme, ako niekto provokuje Rusko s úmyslom začať túto vojnu“ a položil otázky, „čo je cieľom tejto vojny? Vojny proti jadrovej mocnosti, ktorá je vo vojne proti inej krajine? Existuje konvenčný spôsob, ako poraziť takúto krajinu?“. Zároveň tiež skonštatoval, že za vojnu platí Európa a Amerika „platí najmenej“.

I keď má prezident v Chorvátsku prevažne ceremoniálne postavenie, Milanović je formálne najvyšším veliteľom ozbrojených síl a jeho najnovšie protizápadné výpady podráždili vládu krajiny, ktorá plne podporuje Ukrajinu v boji proti ruskej agresii.

Chorvátsky premiér Andrej Plenković v pondelok v reakcii na prezidentove vyjadrenia uviedol, že „priamo poškodzujú postavenie chorvátskej zahraničnej politiky“. „Zhrnutie tohto naratívu je: čím skôr si sadnime, nechajme Rusov vziať bohviekoľko tisíc kilometrov štvorcových Ukrajiny a zabudnime na rozširovanie NATO,“ dodal Plenković.

7:48 Ukrajina by mala dostať všetko, čo potrebuje na ukončenie vojny

Na to, aby bolo možné odvrátiť katastrofu. Uviedol to bývalý britský premiér Boris Johnson v príspevku pre noviny The Washington Post, ktorý bol zverejnený v pondelok.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Johnsonových slov Ukrajine tým, že vyhlásil vojenskú ofenzívu, vydláždil cestu k pripojeniu sa k Severoatlantickej aliancii. Ako vysvetlil, na otázku, kedy Ukrajina vstúpi do NATO, by ešte pred vypuknutím vojny odpovedal, že prinajmenšom za desať rokov.

V súčasnej situácii však zdôraznil, že by sme mali začať proces prijatia Ukrajiny do NATO. Dodal, že tento proces by sa mal začať teraz.

Johnson vo svojom článku konštatoval, že sa zvyklo tvrdiť, že Ukrajina nie je dostatočne vojensky kompatibilná s NATO. „Dnes Ukrajinci nasadzujú závratne rozmanitú techniku z krajín NATO, a to s maximálnou zručnosťou a statočnosťou,“ uviedol. Preto podľa neho neexistuje absolútne nič, čo by Aliancia mohla naučiť Ukrajincov o bojoch vo vojne. Doplnil, že je toho, naopak, mnoho, čo môžu oni naučiť nás.

„Putin nezaútočil preto, že Ukrajina sa chystala vstúpiť do NATO“, poznamenal Johnson. „Zaútočil na Ukrajinu, pretože bol presvedčený – na základe mnohých dôkazov -, že sme to s ochranou Ukrajiny nemysleli celkom vážne,“ konštatoval.

Správy z predchádzajúceho dňa 30.1.2023:

20:15 Ukrajina plánuje tento rok investovať do dronov takmer 550 miliónov dolárov

Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony. Na ich dodanie už uzatvorila 16 zmlúv s ukrajinskými výrobcami. Oznámil to v pondelok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„V roku 2023 zvyšujeme obstarávanie dronov pre ukrajinské ozbrojené sily, “uviedol Reznikov na sociálnej sieti Facebook. Dodal, že na nákup dronov plánuje ministerstvo vyčleniť asi 20 miliárd hrivien (približne 503 milión eur).

Ukrajinská aj ruská armáda používajú vo vojne na Ukrajine širokú škálu bezpilotných lietadiel na prieskumné a útočné operácie. Ukrajina získala značné dodávky dronov od svojich zahraničných partnerov. Tí jej poskytli rôzne bezpilotné lietadla od tureckých dronov Bayraktar TB2, ktoré je možno vyzbrojiť raketami, po nórske prieskumné drony Black Hornet vážiace len 33 gramov, píše Reuters.

Kyjev sa však teraz snaží podporiť domácu výrobu, aby dokázal vybudovať podľa slov ukrajinských predstaviteľov „armádu dronov“. „Nezávislosť vojensko-priemyselného komplexu je jedným z faktorov obranných schopností tejto krajiny,“ uviedol Reznikov.

Ukrajinská armáda minulý týždeň oznámila, že začne v rámci svojich ozbrojených zložiek zakladať spoločnosti na výrobu útočných dronov. Reznikov oznámil, že ukrajinský rezort obrany dostal žiadosti navrhujúce výrobu až 75 rôznych dronov.

„Po konzultácii s generálnym štábom a ozbrojenými silami a po testoch uzatvorilo ministerstvo obrany 16 štátnych zákaziek s ukrajinskými výrobcami dronov,“ uviedol Reznikov.

20:00 Mínami a výbušninami je pokrytých zhruba 30 % územia krajiny

Približne 30 percent ukrajinského územia je pokrytých mínami a výbušninami. V prejave na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy to uviedla ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková. Konštatovala, že výbušniny sa nachádzajú na poľnohospodárskej pôde a v lesoch, ale aj vo veľkých a malých mestách a v dedinách. „Nedávno oslobodené oblasti sú oblasťami, v ktorých je najviac rizík pre život ľudí,“ uviedla poslankyňa. „Nemocnice každý deň prijímajú mužov, ženy a predovšetkým deti so zraneniami spôsobenými výbušninami, “dodala. Informuje o tom portál news.sky.com.

18:40 Tanky z Británie dorazia na Ukrajinu pred začiatkom leta

Tanky, ktoré Ukrajine daruje Veľká Británia, sa na frontovú líniu dostanú pred začiatkom leta. Povedal to v Dolnej snemovni parlamentu krajiny britský minister obrany Ben Wallace. Vláda Veľkej Británie schválila, že Ukrajine dodá 14 tankov Challenger 2, aby Kyjivu pomohla v boji proti ruským silám. Informuje o tom portál news.sky.com.

Šéf britského rezortu obrany konštatoval, že bezpečnostné dôvody mu nedovoľujú zverejniť časový plán výcviku ukrajinských vojakov na používanie týchto tankov. Dodal však, že výcvik sa začne tým, ako tanky prevádzkovať individuálne a potom sa uskutoční výcvik boja vo formácii. Minulý týždeň Británia uviedla, že plánuje dodanie tankov Ukrajine do konca marca.

SITA/AP Photo/Pavel Golovkin

18:00 Francúzsko a Austrália budú spolupracovať na výrobe delostreleckých granátov pre Ukrajinu

Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Je to po prvý raz, čo ministri obrany dvoch krajín viedli rokovania na vysokej úrovni odvtedy, čo Austrália pred dvoma rokmi upustila od obrannej dohody s Francúzskom a uzavrela novú dohodu AUKUS so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi.

17:00 Zelenskyj navštívil Mykolajiv a stretol sa s dánskou premiérkou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v meste Mykolajiv na juhu krajiny stretol s dánskou premiérkou Mette Frederiksen.Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na jeho kanál na Instagrame.

Spoločne následne navštívili zranených ukrajinských vojakov v jednej z mykolajivských nemocníc, kde Zelenskyj rozdal medaily zdravotníckym pracovníkom. „Je dôležité, aby naši vojaci mohli podstupovať nielen fyzickú, ale aj psychologickú rehabilitáciu,“ skonštatoval podľa portálu Ukrajinská pravda.

Prezident sa v Mykolajive stretol aj s tamojšími oblastnými predstaviteľmi, informovala jeho kancelária v oficiálnom vyhlásení. Zelenskyj sa stretol „s vedením oblasti i oblastného centra, velením Chersonskej operačnej skupiny a šéfmi agentúr presadzovania práva a bezpečnosti v Mykolajivskej oblasti“. Účastníci podľa vyhlásenia „diskutovali o operačnej situácii na juhu Ukrajiny a následkoch ruských útokov raketami a dronmi“. Zelenskyj s miestnymi predstaviteľmi prebral „súčasný stav regionálnej energetickej infraštruktúry, prostriedky na jej ochranu a tempo obnovy“

View this post on Instagram

A post shared by Володимир Зеленський (@zelenskiy_official)

15:15 Rusko presunulo ďalších vojakov a techniku do Kurskej oblasti

Rusko presunulo ďalšie jednotky a vybavenie do Kurskej oblasti na obranu hranice s Ukrajinou a zaistenie bezpečnosti, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Roman Starovojt, ktorého citovala agentúra Interfax. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Úrady v Kurskej oblasti tvrdia, že toto územie sa od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 opakovane stáva terčom ukrajinského ostreľovania. Časť ruských jednotiek vstúpila na Ukrajinu z Kurska, hoci oblasti severovýchodnej Ukrajiny, ktoré obsadili, boli odvtedy znovu dobyté ukrajinskými silami, píše Reuters.

Starovojt na zasadnutí oblastnej samosprávy v pondelok povedal, že v Kursku sa už vytvoril plnohodnotný kontingent personálu ozbrojených síl, pohraničnej stráže a orgánov činných v trestnom konaní; „je však potrebné poskytnúť komplexnú podporu pre prijatie, nasadenie a usporiadanie ďalších jednotiek“, cituje Reuters.

Kyjev opakovane upozornil, že Rusko by sa mohlo opäť pokúsiť obsadiť časti severovýchodu Ukrajiny. Poukazoval pritom aj na zvýšenú vojenskú aktivitu v Bielorusku, ktoré je blízkym spojencom Ruska a nachádza sa približne 200 kilometrov západne od Kurskej oblasti.

11:40 Scholz vylúčil poslanie stíhačiek Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz vylúčil poslanie stíhačiek Ukrajine. V rozhovore pre noviny Tagesspiegel povedal, že sa sústreďuje na dodanie tankov Leopard 2 nemeckej výroby, ktorých poslanie schválil Berlín minulý týždeň. „Skutočnosť, že sme sa len teraz rozhodli a už sa v Nemecku rozprúdila ďalšia debata, sa zdá byť ľahkovážna,“ cituje predsedu nemeckej vlády spravodajský portál BBC.

Nemecko v stredu oznámilo, že poskytne Ukrajine 14 tankov Leopard 2 a schváli žiadosti ďalších krajín. Následne aj Spojené štáty oznámili, že pošlú ich tanky M1 Abrams. Ukrajina však následne požiadala spojenecké štáty, aby vytvorili „koalíciu stíhačiek“ a jej obranné schopnosti posilnili napríklad aj strelami s dlhým doletom.

SITA/AP Photo/Matias Delacroix

Ako tiež povedal, pravidelne hovorí s ruským vodcom Vladimirom Putinom a zatiaľ posledný telefonát absolvovali vlani v decembri. „Potrebujeme spolu hovoriť,“ poznamenal kancelár a dodal, že vždy jasne hovorí, že ruská invázia na Ukrajinu je absolútne neprijateľná a situáciu vyrieši len stiahnutie sa ruských vojakov.

11:20 Operácie ukrajinskej armády brzdí neochota Západu dodať pokročilé zbraňové systémy

Neochota Západu dodávať Ukrajine špičkové zbraňové systémy obmedzuje schopnosť Kyjiva pokračovať v rozsiahlych protiofenzívach. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút naznačuje, že schopnosť Ukrajiny začať rozsiahle protiofenzívne operácie a pokračovať v nich neobmedzovalo len „pomalé schvaľovanie a príchod pomoci“. Správa zdôrazňuje skutočnosť, že Ukrajina nemá žiadny významný domáci zbrojný priemysel, na ktorý by sa mohla obrátiť, a preto potrebuje podporu Západu.

„Vojenská pomoc poskytovaná západnou koalíciou pod vedením USA bola nevyhnutná pre prežitie Ukrajiny,“ uviedol ISW a dodal, že „Ukrajina môže oslobodiť kritické územia so súčasnou a sľúbenou úrovňou západnej podpory“. Zároveň podotkol, že je to „životne dôležitá otázka“ a je v záujme USA a západných spojencov, aby to Ukrajina dokázala.

8:00 Ruská raketa zasiahla obytný dom v Charkove

Raketa, vypálená ruskou armádou pravdepodobne zo systému S-300, zasiahla v nedeľu večer štvorpodlažný bytový dom v ukrajinskom meste Charkov. Útok si vyžiadal najmenej jednu obeť a troch zranených a spôsobil rozsiahle škody, informoval podľa agentúry Reuters gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

„Traja ľudia boli ľahko zranení. Žiaľ, staršia žena zomrela. Jej manžel bol v čase útoku nablízku a zázrakom neutrpel žiadne vážne zranenia,“ napísal Synehubov na svojom konte na platforme Telegram. Na záberoch z miesta útoku je vidieť, že časť obytnej budovy v druhom najľudnatejšom meste Ukrajiny zachvátil požiar.

Synehubov pre televíziu Suspiľne povedal, že záchranné tímy pátrajú po ďalšej nezvestnej staršej žene, ktorá by sa mohla nachádzať pod troskami.

Doplnil, že raketa zasiahla štvrté podlažie starého domu v štvrti Kyjevskij. Druhé a tretie podlažie boli značne poškodené a budova už nie je vhodná na bývanie.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.