Informácie z predchádzajúceho dňa 19.2.2023:

20:23 Rusko musí byť po vojne súdené za vojnové zločiny

Estónska premiérka Kaja Kallasová v nedeľu povedala, že keď sa skončí vojna na Ukrajine, musí byť Rusko súdené za vojnové zločiny a napadnutie svojho suseda, ak chce mať vôbec šancu na nadviazanie normálnych vzťahov so Západom. Kallasová sa takto vyjadrila v rozhovore, ktorý poskytla agentúre AP na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Kallasová, ktorej krajina je v prepočte na obyvateľa najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine, povedala, že táto vojna sa nemôže skončiť mierovou dohodou, ktorá by Ukrajinu územne rozdelila a Moskvu nebrala na zodpovednosť. 

SITA/AP Photo/Petr David JosekEstónska premiérka Kaja Kallasová

Kallasová vyjadrila presvedčenie, že s Ruskom ako vyvrheľom, ktorý sa nevzdal svojich imperialistických cieľov, nie je možné udržiavať vzťahy, ako keby sa nič nestalo. „Ak sa z tohto nepoučíme a nebudeme stíhať zločiny agresie, tak k vojnovým zločinom bude ďalej dochádzať,“ uviedla v tejto súvislosti. 

Kallasová sa takto vyjadrila deň po tom, ako americká viceprezidentka Kamala Harrisová na mníchovskej konferencii obvinila  Rusko z páchania zločinov proti ľudskosti na Ukrajine a uviedla, že je potrebné, aby za tieto činy nieslo zodpovednosť. Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov následne obvinenia odmietol a označil za pokus démonizovať Rusko.

18:40 V Nemecku zhabali majetok patriaci ruským subjektom za vyše päť miliárd eur

V Nemecku bol od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zhabaný majetok patriaci ruským subjektom vo výške 5,32 miliardy eur. Uviedol to nedeľník Welt am Sonntag s odvolaním sa na údaje spolkového ministerstva financií. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Medzi spomínané ruské subjekty patria fyzické osoby a spoločnosti na sankčnom zozname EÚ, ako aj ruská centrálna banka. Do akej miery sú v Nemecku sankcionovaní tzv. oligarchovia z Ruska, ministerstvo odmietlo konkretizovať.

V piatok 24. februára uplynie rok od spustenia tzv. špeciálnej vojenskej operácie Ruska, ktorej cieľom je denacifikácia a demilitarizácia Ukrajiny.

Vojna si už vyžiadala desaťtisíce mŕtvych, ďalšie milióny ľudí prinútila opustiť domovy a zasiahla aj globálnu ekonomiku.

16:29 Kadyrov tvrdí, že raz založí vlastnú žoldniersku skupinu podobnú vagnerovcom

Vzostup žoldnierskych skupín, akými sú napríklad vagnerovci, fungujúcich mimo tradičných ruských vojenských štruktúr vyvoláva medzi diplomatmi obavy, že by takéto skupiny jedného dňa mohli predstavovať hrozbu pre stabilitu v Rusku, uvádza Reuters.

Kadyrov vo svojom nedeľnom príspevku na platforme Telegram uviedol, že vagnerovci bojujúci na Ukrajine po boku ruských ozbrojených síl dosiahli pôsobivé výsledky. Súkromné vojenské spoločnosti zároveň nazval nevyhnutnosťou. 

MUSA SADULAYEV/AP PHOTO/SITA

Keď sa skončí moja služba štátu, vážne plánujem konkurovať nášmu drahému bratovi Jevgenijovi Prigožinovi a vytvoriť súkromnú vojenskú spoločnosť, uviedol Kadyrov, ktorý je hlavou ruskej Čečenskej republiky od roku 2007. 

Kadyrov aj Prigožin, už teraz na Ukrajine vedú sily, ktoré sú do značnej autonómne od ruského velenia ozbrojených síl, hoci sú vernými spojencami ruského prezidenta Vladimira Putina. Obaja zmienení muži sa zároveň neboja kriticky vyjadrovať na adresu ruskej armády. Podľa Reuters vytvorila táto dvojica akési tiché spoločenstvo a ešte viac zosilnila svoju kritiku najvyšších ruských vojenských predstaviteľov. 

Existuje však čoraz viac dôkazov toho, že Kremeľ sa snaží obmedziť Prigožinov nadmerný politický vplyv, uvádza Reuters. Šéfovi vagnerovcov napríklad už údajne nariadil, aby prestal s verejnou kritikou ministerstva obrany. Štátnym médiám zase bolo odporučené, aby v správach prestali menovať jeho osobu či samotných vagnerovcov.

15:10 Blinken varoval, že by Čína mohla dať Rusku zbrane

Americký minister zahraničia Antony Blinken varoval, že Čína zvažuje dodanie zbraní a munície Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine. Televízii CBS povedal, že čínske spoločnosti už Rusku poskytujú „nesmrtiacu podporu“ a nové informácie naznačujú, že Peking by mohol poskytnúť „smrtiacu podporu“. Podrobnosti o tom, aké informácie o čínskych plánoch Spojené štáty dostali, neposkytol. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

SITA/AP Photo/Petr David Josek, Pool

Ak by Čína poskytla Rusku zbrane, znamenalo by to „vážny problém pre nás a v našom vzťahu“, konštatoval Blinken po tom, ako sa na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v sobotu stretol s najvyššie postaveným čínskym diplomatom Wangom I. Minister povedal, že počas stretnutia vyjadril „hlboké obavy“ z „možnosti, že Čína poskytne Rusku smrtiacu materiálnu podporu“.

Čínsky prezident Si Ťin-pching je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a ešte neodsúdil ruskú inváziu a Ukrajinu, hoci vyzval na mier a usiluje sa zostať neutrálny. Správy o tom, že by Moskva od nej pýtala vojenské vybavenie, Čína popiera.

14:22 Okolo Juhoukrajinskej atómovej elektrárne preleteli dve ruské rakety

Dve ruské rakety preleteli nebezpečne blízko jadrových reaktorov Juhoukrajinskej atómovej elektrárne. V nedeľu to vyhlásila ukrajinská štátna energetická spoločnosť Enerhoatom. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

„Riziko, že by strely mohli zasiahnuť reaktor a spôsobiť tak jadrovú katastrofu, bolo opäť vysoké,“ uviedol Enerhoatom. Incident zároveň označil za „ďalší dôkaz jadrového terorizmu, ktorý pácha Ruská federácia, čo ohrozuje bezpečnosť na celom svete“.

12:50 Ukrajinská generálna prokuratúra označila presídľovanie obyvateľov za genocídu

„Keď hovoríme o genocíde na Ukrajine, potom musíme hovoriť o téme nútených deportácií Ukrajincov a ukrajinských detí,“ uviedol pre televízne stanice RTL a ntv ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

Útočná vojna Ruska proti svojmu západnému susedovi pritom trvá už takmer jeden rok. Samotná Moskva podľa Kostina celkom otvorene hovorí o deukrajinizácii.

„Keď takéto posolstvá prichádzajú od vysokopostavených politikov agresora, potom tu nejde o vojnovú propagandu, ale o jasné podnecovanie na páchanie zverstiev,“ podotkol ukrajinský generálny prokurátor.

Únosy dospelých i detí sa právne považujú za prejav genocídy, konštatuje DPA. Moskva takéto deportácie odmieta, pričom presun mnohých Ukrajincov na ruské územie predstavuje ako útek z bojovej zóny.

Ešte pred stiahnutím sa ruských vojakov z Chersonskej oblasti počas uplynulej jesene bolo odtiaľ presunutých množstvo Ukrajincov na Moskvou anektovaný Krymský polostrov či do Ruska.

11:20 USA chcú tvrdeniami o zločinoch démonizovať Moskvu, tvrdí ruský veľvyslanec

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena oficiálne prišla k záveru, že Rusko sa počas takmer rok trvajúcej vojenskej invázie na Ukrajine dopustilo zločinov voči ľudskosti, uviedla v sobotu americká viceprezidenta Kamala Harrisová.

„Takéto narážky považujeme za bezprecedentný pokus o démonizovanie Moskvy v rámci hybridnej vojny, ktorá sa proti nám rozpútala,“ uviedol Antonov vo vyhlásení na kanáli ruskej ambasády v USA na platforme Telegram.

„Niet pochýb, že zámerom takýchto útokov Washingtonu je ospravedlniť svoje vlastné akcie na podnecovanie ukrajinskej krízy,“ dodal.

Organizácie podporované americkou Agentúrou pre medzinárodný rozvoj (AID) zdokumentovali viac než 30 000 prípadov vojnových zločinov od začiatku invázie, uviedla vláda USA. Ukrajinskí predstavitelia informovali, že ako možný vojnový zločin vyšetrujú aj štvrtkové ostreľovanie východoukrajinského mesta Bachmut.

Organizáciou Spojených národov (OSN) podporovaná Vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu uviedla, že vojnové zločiny identifikovala, nedospela však k záveru, či ide o zločiny voči ľudskosti.

9:20 Chcem, aby bolo Rusko vo vojne s Ukrajinou porazené, nie rozdrvené, hovorí Macron

Macron to povedal po návrate z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, na ktorej vyzval spojencov, aby zvýšili podporu pre Ukrajinu a kde tiež uviedol, že Francúzsko je pripravené na dlhotrvajúci konflikt.

„Chcem, aby bolo Rusko na Ukrajine porazené, a chcem, aby Ukrajina dokázala obrániť svoje postavenie,“ povedal pre francúzske noviny JDD a Le Figaro a verejnoprávnu rozhlasovú stanicu France Inter.

SITA/Sven Hoppe/dpa via AP

Nechce však, na rozdiel od niektorých ľudí, aby sa boj presunul na ruskú pôdu. „Takíto ľudia chcú predovšetkým rozdrviť Rusko,“ povedal. „Toto nikdy nebol postoj Francúzska a nikdy ani nebude,“ zdôraznil na záver.

Správy z prechádzajúceho dňa 18.2.2023:

18:05 Kuleba si je istý, že spojenci nakoniec Ukrajine stíhačky dodajú

„Dovolím si zariskovať a povedať, že Ukrajina dostane stíhačky. Je to otázka času a postupu,“ povedal Kuleba novinárom na tlačovej konferencii. „Bude to trvať dlhšie ako tanky. Tomu rozumieme, avšak samotná logika... ohľadom toho, ako sa situácia vyvíja, nás všetkých privedie k rozhodnutiu o stíhačkách,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie. 

Kuleba taktiež požiadal spojencov, ktorí by potenciálne Ukrajine mohli dodať stíhačky, aby v tomto smere najprv začali s výcvikom ukrajinských pilotov. „Najprv padlo rozhodnutie poskytnúť Ukrajine určité zbrane a až následne sa začal výcvik (v ich obsluhe), ktorý nás viedol k čomu? K strate času. Takže navrhujeme, aby sme toto teraz trochu zmenili a začali s výcvikom,“ povedal. 

SITA/AP Photo/Petr David Josek, Pool

„Toto je naša prosba všetkým našim priateľom, ktorí nám potenciálne môžu poskytnúť stíhačky, aby začali s výcvikom čo najskôr, a to aj bez toho, aby sa v tejto chvíli k hocičomu zaviazali,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie. Zároveň apeloval na väčšiu dôveru v Ukrajinu a jej schopnosti. 

„Pred rokom mi tu ľudia v Mníchove hovorili, že nevydržíme viac ako 24 či 48 hodín – že 'my vieme, že to nezvládnete, že neprežijete'. Musíte byť racionálni... Majte v nás dôveru, budete s nami a my zvíťazíme,“ povedal Kuleba. „Nič nie je nemožné. Za posledný rok sme to už dokázali mnohokrát,“ dodal. 

Kuleba na mníchovskej konferencii taktiež podľa agentúry DPA zopakoval už skoršie tvrdenia Kyjeva, že Ukrajina sa v žiadnom prípade - pri nijakom vyjednávaní – nevzdá ani metra štvorcového zo svojho územia. Ústupky či kompromisy v prípade územnej celistvosti sú podľa jeho slov neprijateľné, v prípade Ukrajiny či aj akejkoľvek inej krajiny. 

17:33 Ruská armáda nie je v stave, aby mohla napadnúť NATO 

Je zrejmé, že ruská armáda nie je v stave, aby mohla napadnúť Severoatlantickú alianciu a ešte dlho v takom stave nebude, vyhlásil v sobotu predseda maďarskej vlády a predseda vládnej strany Fidesz Viktor Orbán vo výročnom prejave o stave krajiny v budínskom multifunkčnom centre Várkert Bazár. Orbán v prejave vysielanom naživo na Facebooku zdôraznil, že odmieta prerušiť vzťahy s Ruskom, informuje spravodajca TASR.

Maďarský ministerský predseda vyjadril presvedčenie, že vojna na Ukrajine je izolovaná, a že si to okrem Európy uvedomujú všade vo svete. „Netreba sa báť, že Rusko ohrozí bezpečnosť Maďarska,“ podčiarkol premiér, ktorý tiež pripomenul, že Maďarsko presadzovalo spoločnú armádu Európskej únie.

SITA/AP Photo/Denes Erdos

Maďarsko podľa jeho slov zachová ekonomické vzťahy s Ruskom a to odporučil aj celému západnému svetu. „Bez vzťahov nebudú mierové rokovania. Preto nepodporujeme, aby kňazi a cirkevní predstavitelia podliehali sankciám. Je dosť zlé, že sa to stáva umelcom a športovcom,“ poznamenal Orbán.

Konštatoval, že v strategických cieľoch Maďarsko súhlasí so Západom. „Aj Maďarsko potrebuje, aby Rusko nebolo hrozbou, a aby Ukrajina bola suverénna. Náš pohľad je rozdielny v prostriedkoch. Kým tí, ktorí presadzujú vojnu, to chcú dosiahnuť vojnou, my prímerím,“ zhrnul premiér, podľa ktorého iba dosiahnutím mieru je možné ukončiť utrpenie.

Zostať mimo tejto vojny je podľa Orbána morálne správnym rozhodnutím; v podstate jediným správnym. Ako dodal, ukrajinských utečencov treba vpustiť, čo Maďarsko robí správne.

16:07 Britský premiér Sunak vyzval na zdvojnásobenie podpory pre Ukrajinu

Dodatočné zbrane a bezpečnostné záruky sú podľa neho potrebné na ochranu Ukrajiny a zvyšku Európy pred ruskou agresiou, a to teraz i v budúcnosti. Sunak to vyhlásil na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorej tento rok dominuje vojna na Ukrajine.

SITA/Sven Hoppe/dpa via AP

NATO by podľa Sunaka malo poskytnúť Ukrajine dlhodobé bezpečnostné záruky. Takéto záväzky sú podľa jeho slov nevyhnutné na ochranu Ukrajiny pred budúcou ruskou agresiou i na ochranu systému medzinárodných pravidiel, ktoré pomáhajú udržiavať mier od konca druhej svetovej vojny. „Ide o bezpečnosť a suverenitu každého národa, pretože ruská invázia, jej ohavné vojnové zločiny a nezodpovedná jadrová rétorika sú príznakmi širšej hrozby pre všetko, v čo veríme,“ dodal.

14:40 Na Ukrajine zahynulo už zhruba 9000 vagnerovcov

Z poznatkov amerických tajných služieb podľa neho ďalej vyplýva, že od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022 bolo zranených alebo zahynulo približne 30 000 vagnerovcov. Údaje z vojnovej zóny často nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.

Odvolal sa pritom na v súčasnosti prebiehajúce ťažké boje o východoukrajinské mesto Bachmut, kde sú vagnerovci v nasadení.

13:12 Izolovanie Rusov od vojny na Ukrajine je pre Kremeľ čoraz náročnejšie

Vo svojej sobotňajšej správe o vojne to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uvádza britské ministerstvo obrany. To poukázalo na decembrový prieskum, podľa ktorého malo 52 percent Rusov priateľa alebo príbuzného bojujúceho vo vojne. Informuje o tom spravodajský portál Sky News, ktorý pripomína, že ruská armáda podľa niektorých ruských médií povzbudzuje študentov, aby robili skúšky skôr, aby ich mohli do apríla prijať.

SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko

11:40 V dôsledku nových ruských útokov došlo k odstávkam elektriny

K odstávkam elektriny a leteckým poplachom došlo v sobotu v dôsledku novej vlny ruských raketových útokov vo viacerých oblastiach Ukrajiny, uviedli tamojšie úrady. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Nepriateľ využíva taktické letectvo predovšetkým vo vzdušnom priestore obsadených území a odpaľuje rakety,“ povedal šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v sobotu v hlavnom meste Kyjev.

SITA/AP Photo/Vadim GhirdaZvyšok z rakety S-300 po útoku na mesto Charkov, pri útoku zahynul najmenej jeden človek vo veku 79 rokov, 17.2.2023.

Jermak súčasne apeloval na obyvateľov Ukrajiny, aby neignorovali letecký poplach. Z dôvodu preventívnych opatrení bol Kyjev i jeho okolie, ako aj priemyselné mesto Dnipro a čiernomorská Odeská oblasť odpojené od dodávok elektriny, uviedli príslušné úrady.

Najmenej tri raketové útoky hlásila aj Chmeľnycká oblasť na západe Ukrajiny. Zostaňte v krytoch, upozornil tamojší gubernátor Serhij Hamalyj na platforme Telegram.

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim zverejnil na svojom kanáli na Telegrame fotografiu údajne zostrelenej ruskej rakety. Dodal však, že dve rakety smerovali ponad spomínanú oblasť smerom na západ, píše DPA.

Ukrajinské ozbrojené sily medzitým informovali o zostrelení dvoch ruských striel s plochou dráhou letu typu Kalibr, ktoré sú na Ukrajinu odpaľované z lodí ruskej čiernomorskej flotily.

10:50 Vagnerova skupina tvrdí, že dobyla dedinu Paraskoviivka severne od Bachmutu

Šéf skupiny Jevgenij Prigožin uviedol, že Paraskoviivka severne od Bachmutu je úplne pod kontrolou vagnerovcov. V okolí východoukrajinského Bachmutu prebiehajú neustále a ťažké boje už celé mesiace.

Dobytie dediny nebolo nezávisle potvrdené a vo večernej správe ukrajinského generálneho štábu sa toto tvrdenie vagnerovcov nespomínalo.

Ruskí blogeri venujúci sa armáde napísali, že Paraskoviivka je dôležitým priesečníkom v ukrajinských obranných líniách. Ak budú dobyté aj susedné dediny Verchivka, Berchivka a Jahidne, ukrajinské sily v Bachmute už nebude možné zásobovať zo severu.

Prigožin využil oznámenie na podpichnutie ruského ministerstva obrany, keď uviedol, že tento úspech na bojisku sa podaril napriek blokovaniu munície. Boj bol podľa neho vyčerpávajúci a krvavý. Vagnerova skupina žoldnierov, ktorá využíva aj väzňov naverbovaných v ruských väzniciach, nedávno kritizovala fakt, že už od ruskej armády nedostáva dostatok munície.

Ukrajinská vláda predtým vyzvala všetkých obyvateľov Bachmutu, aby ušli, pretože sa očakáva pokračovanie ťažkých bojov. „Ak ste rozumní, uznávate zákony a ste aj vlastenci, potom by ste mali mesto okamžite opustiť,“ apelovala v piatok ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

V ťažko skúšanom Bachmute sa ešte stále nachádza niekoľko tisíc ľudí. Podľa vlády tam bolo predtým zabitých päť civilistov a deväť ďalších utrpelo zranenia. V tomto meste v Doneckej oblasti, ktoré malo kedysi 70 000 obyvateľov, je teraz približne 6000 civilistov, uviedla Vereščuková.

8:40 Ukrajina požaduje od spojencov kontroverzné kazetové a fosforové zbrane

Spojené štáty a niekoľko ďalších spojencov majú milióny týchto nábojov, povedal v piatok večer na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) zástupca šéfa ukrajinskej vlády Olexandr Kubrakov, informuje tlačová agentúra DPA.

„Rusko používa tento druh zbraní každý deň. Prečo by sme ich nemohli používať aj my? Je to naše národné územie,“ vyhlásil.

Kubrakov dodal, že chápe ťažkosti pri získavaní týchto zbraní z dôvodu medzinárodných dohovorov, ale tento typ munície môže podľa neho pomôcť odolávať náporu útočníkov.  Kubrakov narážal na skutočnosť, že používanie kazetovej munície je podľa medzinárodného práva zakázané.

Kazetovú muníciu predstavujú rakety a bomby, ktoré vybuchujú vo vzduchu nad cieľom, pričom uvoľňujú množstvo malých výbušných zariadení. Fosforová munícia môže zasa u ľudí spôsobiť vážne popáleniny a otravu, vysvetľuje DPA.

Kubrakov sa na MSC opäť zasadzoval aj za dodávku stíhacích lietadiel. „Táto otázka je zložitá, ale prečo sa nezačne aspoň s výcvikovými programami pre ukrajinských pilotov?“ spýtal sa.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki dal jasne najavo, že jeho krajina je spolu s ďalšími spojencami pripravená dodať Ukrajine stíhacie lietadlá. Ako nevyhnutnú podmienku pre takýto krok však uviedol rozhodnutie NATO.

Bývalý vrchný veliteľ amerických síl v Európe Tod Wolters vlani v marci uviedol, že presun stíhačiek MiG-29 by mohol byť Moskvou zle pochopený a viesť k vyhroteniu jej vzťahov s NATO. Podľa neho ide o vysoko rizikový scenár.

Správy z predchádzajúceho dňa 17.2.2023

20:15 Šéf NATO Stoltenberg varoval pred silnejúcimi vzťahmi Ruska a Číny

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval v piatok pred silnejúcimi vzájomnými vzťahmi Číny a Ruska. Vyzval krajiny, ktoré veria v „demokraciu a slobodu“, aby v boji proti autoritárskym mocnostiam držali spolu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Čína sa po tom, čo Rusko poslalo na Ukrajinu inváznych vojakov, stavia do pozície neutrálneho štátu, ale zároveň prehlbuje vzťahy s Moskvou a ani neodsúdila ruskú inváziu.

Stoltenberg počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že NATO „pozorne sleduje rastúce a silnejúce vzťahy Číny s Ruskom“. Obe tieto krajiny majú spoločné vojenské cvičenia, ako aj námorné a letecké hliadky, pripomenul šéf Aliancie.

SITA/AP Photo/Burhan Ozbilici)

„Keď sa autoritárske mocnosti zbližujú a tesnejšie spolupracujú, je ešte dôležitejšie, aby sme my všetci, čo veríme v demokraciu a slobodu, držali spolu v NATO a s našimi partnermi po celom svete,“ vyhlásil Stoltenberg.

Povedal, že Peking pozorne sleduje vojnu na Ukrajine. „Ak tam prezident (Vladimir) Putin vyhrá, bude to mať vplyv na postoje a rozhodnutia, ktoré v Pekingu urobia,“ dodal.

19:35 Maďarsko sprísnilo podmienky vstupu na svoje územie z Ukrajiny

Maďarsko sprísnilo vstup na svoje územie z Ukrajiny. Osoby, ktoré prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny a nie sú občanmi Ukrajiny, môžu s platnosťou od 3. februára prekročiť ukrajinsko-maďarské hranice už iba v prípade, ak majú platné doklady na vstup do schengenského priestoru. Podľa servera infostart.hu to oznámil v piatok štátny tajomník rezortu vnútra Bencze Rétvári, informuje spravodajca TASR.

Štátny tajomník pripomenul, že po vypuknutí vojny Maďarsko prijalo všetkých ukrajinských občanov utekajúcich pred konfliktom, ako aj tých, ktorí neboli ukrajinskými občanmi, avšak študovali alebo pracovali na Ukrajine.

Maďarsko novým nariadením podľa jeho slov nasleduje poľskú a slovenskú prax, keďže bolo jasne vidieť, že po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny výrazne stúpol počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny, no tvrdili, že utekajú pred vojnou.

„Počet prichádzajúcich z Maroka stúpol 87-násobne a počet prichádzajúcich z“ Indie 475-násobne. Z Nigérie prekročilo ukrajinsko-maďarskú hranicu už 5181 ľudí, povedal Rétvári.

17:30 Vláda vyzvala zvyšných obyvateľov Bachmutu, aby mesto opustili

Ukrajinská vláda v piatok vyzvala zostávajúcich obyvateľov Bachmutu, aby toto mesto na východe krajiny urýchlene opustili z dôvodu pretrvávajúcich ťažkých bojov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Ak ste rozumní, zákony dodržiavajúci a vlasteneckí občania, mali by ste mesto okamžite opustiť,“ uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na sociálnej sieti Telegram. V Bachmute údajne zostalo ešte niekoľko tisíc ľudí. Podľa ukrajinskej vlády boli v priebehu dňa v meste zabití piati civilisti a deviati ďalší utrpeli zranenia.

Bachmut v Doneckej oblasti, ktorý mal pôvodne 70-tisíc obyvateľov, je nepretržite pod paľbou, pripomína DPA. Ruské sily sa ho usilujú dobyť už mesiace.

Vereščuková uviedla, že v meste je ešte približne 6000 civilistov. Gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko na začiatku týždňa informoval o takmer 5000 ľuďoch.

V meste zostávajú mnohí starší ľudia, pretože majú byty či domy v osobnom vlastníctve a nechcú opustiť svoje rodisko. Niektorí z nich tiež sympatizujú s Ruskom, dodáva DPA.

16:30 Na dialóg s Ruskom nie je teraz čas, keďže si zvolilo vojnu, hovorí Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok uviedol, že momentálne nie je čas na dialóg s Ruskom, keďže Moskva zintenzívňuje svoje útoky proti Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Dnes nie je čas na dialóg, pretože máme Rusko, ktoré si zvolilo vojnu, ktoré sa rozhodlo vojnu zintenzívniť a ktoré sa rozhodlo páchať vojnové zločiny a útočiť na civilnú infraštruktúru,“ povedal Macron vo svojom príhovore na 59. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Francúzsky prezident vyzval spojencov, aby zvýšili podporu pre Ukrajinu, ktorú Kyjev potrebuje na začatie protiofenzívy. „Sme pripravení na dlhotrvajúci konflikt. Aj keď ho nechcem,“ uviedol.

16:00 Scholz vyzval spojencov, aby Ukrajine čo najskôr dodali tanky

SITA/AP Photo/Michael Probst

Spojenci, ktorí môžu Ukrajine dodať tanky, by tak mali urobiť ihneď, uviedol v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz v príhovore na 59. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Scholz povedal, že sa bude zasadzovať za to, aby sa spojenci pohli v tejto otázke. Výzvu partnerom adresoval v čase, keď Ukrajina žiada, aby jej Západ čo najrýchlejšie dodal prisľúbené zbrane vrátane moderných tankov na boj proti ruským inváznym jednotkám.

Nemecko „prispeje k tomu, aby pomohlo partnerom urobiť toto rozhodnutie, napríklad výcvikom ukrajinských vojakov v Nemecku alebo ich podporou v oblasti logistiky a zásobovania“, uviedol Scholz.

Spolkový kancelár v príhovore zároveň prisľúbil, že Nemecko bude Ukrajinu podporovať i naďalej.

14:30 Zelenskyj: Neexistuje alternatíva k víťazstvu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v piatok spojencov svojej krajiny, aby sa „poponáhľali“ s podporou Kyjeva. V príhovore prostredníctvom videospojenia, ktorým v bavorskej metropole otvoril 59. Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, zároveň zdôraznil, že „k ukrajinskému víťazstvu neexistuje alternatíva“, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Nie je tu žiadna alternatíva k ukrajinskému víťazstvu... Žiadna alternatíva k Ukrajine v Európskej únii. Žiadna alternatíva k Ukrajine v Severoatlantickej aliancii,“ vyhlásil Zelenskyj.

Na tohtoročnú bezpečnostnú konferenciu v Mníchove neboli vzhľadom na vojenskú inváziu na Ukrajine pozvaní predstavitelia Ruska. 

S príhovorom na otvorení konferencie, ktorá sa bude sústreďovať na Ukrajinu, vystúpia aj nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Prítomná bude aj viceprezidentka USA Kamala Harrisová a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, vysokopostavený čínsky diplomat Wang I či šéf NATO Jens Stoltenberg.

12:50 Rusko pravdepodobne do výročia začiatku vojny nedobyje Bachmut

Rusko pravdepodobne nesplní svoj cieľ dobyť ukrajinské mesto Bachmut v Doneckej oblasti do 24. februára. V najnovšej aktualizácii to tvrdia analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov predtým povedal, že ruské sily chcú dobyť Bachmut pri príležitosti prvého výročia začiatku vojny. Podľa ISW by dobytie Bachmutu do 24. februára „vyžadovalo výrazne vyššiu rýchlosť ruského postupu, než v predchádzajúcich mesiacoch“. Podľa ISW sa nezdá, že by ruské sily „zvyšovali rýchlosť svojho postupu“.

Ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková uviedla, že v prvej línii v Bachmute stále žije asi 6-tisíc civilistov. Vyzvala ich, aby sa čo najskôr evakuovali.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov poznamenal, že ruská stratégia útoku na Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti má za cieľ oddialiť ukrajinskú protiofenzívu.

11:00 Britská vojenská rozviedka odhaduje, že vo vojne na Ukrajine zomrelo 60-tisíc ruských bojovníkov

Za necelý rok vojny na Ukrajine mohlo prísť podľa britskej vojenskej rozviedky o život až 60-tisíc ruských bojovníkov. Vo svojej novej správe o vojne to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uvádza britské ministerstvo obrany.

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 17 February 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/79EeudgP5j

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/XHzsXcaPNB

— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) February 17, 2023

Rezort uvádza, že ruské ozbrojené sily a súkromná vojenská organizácia Wagnerovci od začiatku vojny pravdepodobne utrpeli 175 až 200-tisíc obetí. Mŕtvych je z toho približne 40 až 60-tisíc. Miera obetí sa značne zvýšila od septembra 2022, keď Rusko zaviedlo „čiastočnú mobilizáciu“. Väčšinu obetí si podľa Londýna takmer určite vyžiadalo delostrelectvo.

Podľa moderných štandardov tieto čísla predstavujú vysoký pomer zabitých osôb v porovnaní so zranenými, upozorňuje správa. Je to takmer určite spôsobené extrémne primitívnymi lekárskymi opatreniami vo veľkej časti ozbrojených síl.

Wagnerova skupina do bojov nasadila veľký počet brancov spomedzi väzňov. Pri nich je miera obetí pravdepodobne do 50 percent.

Informácie z predchádzajceho dňa (16.2.2023):

20:50 Zelenskyj vylúčil, že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody vzdala časti územia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil, že by sa Ukrajina v rámci možnej mierovej dohody vzdala svojho územia v prospech Ruska. Zelenskyj to uviedol pre britskú spravodajskú stanicu BBC v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, informuje TASR.

Ukrajinský prezident upozornil, že ak by sa rozhodli vzdať časti svojho územia, znamenalo by to, že Rusko by sa mohlo na Ukrajinu neustále vracať. „Akékoľvek územné kompromisy by nás ako štát oslabili. Nie je to však o samotnom kompromise... Otázne je s kým? S (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom? Nie, pretože (z našej strany) neexistuje žiadna dôvera,“ povedal.

Zelenskyj zároveň uviedol, že očakávaná ruská jarná ofenzíva sa už začala a ruské útoky prichádzajú z viacerých smerov. Verí však, že ukrajinské sily budú odolávať ruskému postupu až do chvíle, keď budú môcť spustiť protiofenzívu. V tomto duchu spojencov opäť požiadal o zbrane. „Moderné zbrane samozrejme urýchlia mier. Zbrane sú jediným jazykom, ktorému Rusi rozumejú,“ povedal.

Zelenskyj minulý týždeň absolvoval európske turné, počas ktorého žiadal o moderné zbrane na boj proti ruským inváznym silám. V Londýne požiadal britských predstaviteľov o stíhačky. Britský premiér Rushi Sunak v tomto smere nič nevylúčil. Kyjev zároveň spojencov žiada, aby urýchlili dodávky už sľúbených zbraní vrátane moderných tankov. Tie by na Ukrajinu mali doraziť o niekoľko týždňov.

Ukrajinský líder upozornil aj na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý pohrozil, že podporí Rusko vo vojne na Ukrajine, ak bude Bielorusko napadnuté.  Zelenskyj však dúfa, že Bielorusko sa do vojny nezapojí. „Ak áno, budeme bojovať a prežijeme,“ uviedol. Dovoliť, aby Rusko znova použilo bieloruské územie na spustenie útoku, by „bola obrovská chyba“, dodal.

Bielorusko vlani na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet. Do bojov na Ukrajine sa však Minsk dosiaľ priamo nezapojil.

20:15 Ukrajina a Rusko si vymenili vojenských zajatcov

Rusko si s Ukrajinou vo štvrtok opäť vymenili desiatky vojnových zajatcov. Do vlasti sa tak na oboch stranách vrátilo zhodne po 101 osôb, potvrdili obe strany. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN. 

„Pokračujeme s návratmi Ukrajincov zo zajatia. Dnes ide domov 100 našich vojakov a jeden civilista,“ informoval na platforme Telegram šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Prepusteným civilistom má byť podľa ukrajinských úradov Ivan Samojďuk, zástupca starostu mesta Enerhodar, ktorý strávil v zajatí 333 dní. Až 94 prepustených vojakov bolo podľa Jermaka „obrancami Mariupola“. Z nich 63 bojovalo v tamojších oceliarňach Azovstaľ, ktoré až do mája odolávali ruským okupantom ako vôbec posledná bašta odporu v tomto ukrajinskom meste.

Podľa ukrajinského koordinačného štábu pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami sú mnohí z nich zranení. „Spomedzi prepustených vojakov patrí 46 k ukrajinskému námorníctvu, 29 k pohraničnej stráži, 12 k národnej garde, osem k ukrajinským ozbrojeným silám a zvyšných päť k územnej obrane,“ uviedol štáb. Dodal, že prepustení sú obyčajní vojaci a seržanti. 

Aj Rusko vo štvrtok oznámilo, že na jeho územie sa po výmene zajatcov s Ukrajinou vracia 101 vojakov. „V dôsledku vyjednávacieho procesu sa dnes, 16. februára, vracia z územia ovládaného kyjevským režimom 101 ruských vojakov, ktorí boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram. 

Prevezú ich do Moskvy, aby tam absolvovali "liečenie a rehabilitáciu" v zdravotníckych zariadeniach ministerstva obrany. "Všetkým prepusteným bola poskytnutá potrebná lekárska a psychologická pomoc," dodal rezort obrany. 

17:30 Ruský raketový útok nespôsobil výpadky v dodávkach elektriny

Štvrtkový ruský masový raketový útok na Ukrajinu podľa ukrajinskej štátnej firmy Ukrenergo, ktorá je prevádzkovateľom energetickej siete, nepovedie k výpadkom v dodávkach elektriny. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že Rusko dronmi a raketami zasiahlo ciele na severe a západe Ukrajiny a tiež v Dnipropetrovskej a Kirovohradskej oblasti. Ukrajinská armáda zostrelila 16 rakiet. Celkovo Rusko podľa vzdušných síl Ukrajiny vypálilo 32 striel.

Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že ruská raketa v meste Pavlohrad zabila 79-ročnú ženu. Zranenia pri ruskom raketovom útoku utrpelo sedem civilistov, vrátane 79-ročného muža a 37-ročnej ženy, napísal Lysak na platforme Telegram.

15:45 Americký generál verí, že vojna na Ukrajine sa skončí za rokovacím stolom

Rusko ani Ukrajina pravdepodobne nedosiahnu svoje ciele vojenskou cestou, uviedol v štvrtok predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley. Očakáva preto, že rusko-ukrajinský konflikt sa skončí za rokovacím stolom. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian.

„Pre Rusov bude takmer nemožné dosiahnuť svoje politické ciele vojenskou cestou. Je nepravdepodobné, že by Rusko Ukrajinu prevalcovalo. To sa skrátka nestane, “povedal Milley v rozhovore pre britský denník Financial Times (FT).

Zároveň si myslí, že iba veľmi ťažko Ukrajina vytlačí Rusov v tomto roku z každého centimetra okupovaného územia. „Neznamená to, že sa to nemôže stať... Ale je to mimoriadne náročné. A vyžadovalo by si to v podstate kolaps ruskej armády,“ dodal. Verí preto, že vojna na Ukrajine sa napokon skončí za rokovacím stolom.

Generál tiež povedal, že americké ministerstvo obrany prehodnocuje svoje zásoby zbraní a munície. Po  zisteniach, ako rýchlo sa počas vojny na Ukrajine míňa munícia, možno bude musieť pristúpiť k zvýšeniu vojenských výdavkov.

12:00 Dobytie ukrajinského Bachmutu môže trvať ďalšie dva mesiace, tvrdí Prigožin

Rusku môže trvať ďalšie dva mesiace, kým dobyje východoukrajinské mesto Bachmut, uviedol šéf ruskej žoldnierskej spoločnosti Vagnerova skupina Jevgenij Prigožin. Za pomalý ruský postup pri Bachmute môže podľa neho „obludná byrokracia“ v kruhoch najvyššieho ruského vojenského velenia, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ťažké boje o Bachmut, priemyselné mesto na východe Ukrajiny, predstavujú najdlhšiu bitku Ruska v takmer rok trvajúcej invázii. Trvajú od vlaňajšieho augusta a na ruskej strane v nich dôležitú úlohu zohrávajú práve Prigožinovi vagnerovci. 

„Myslím si, že to bude v marci alebo v apríli, “uviedol Prigožin na margo možného termínu dobytia Bachmutu v jednom z viacerých vyjadrení, ktoré v noci na štvrtok zverejnil na platforme Telegram. „Aby ste mohli obsadiť Bachmut, potrebujete odrezať všetky zásobovacie trasy. To je dôležitá úloha, “dodal.

Podľa 61-ročného Prigožina, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, bude rýchlosť ruského postupu v ťažkom boji o Bachmut závisieť od toho, či budú Ukrajinci naďalej schopní dodávať zásoby obrancom mesta.

Prigožinova žoldnierska skupina už nebude ďalej vykonávať nábor väzňov do bojov na Ukrajine; končí sa tak mesiace trvajúca náborová kampaň, v rámci ktorej z ruských väzníc naverbovala približne 40.000 trestancov; mnohí z nich na Ukrajine zahynuli alebo utrpeli zranenia.

Tento cateringový magnát, ktorý sa vlani po rokoch zahmlievania priznal k založeniu Vagnerovej skupiny, si posilnil svoju politickú pozíciu v dôsledku vojny na Ukrajine, kde sa jeho jednotky podieľajú na ťažkých bojoch, akou je napríklad aj bitka o Bachmut.

Vagnerova skupina tvrdí, že obsadila územie bez pomoci regulárnej ruskej armády, čo vyvolalo trenice medzi vagnerovcami a vrchným ruským velením, na adresu ktorého Prigožin vyslovil kritiku, že je uviaznuté v „obludnej byrokracii.“

„Postup nejde tak rýchlo, ako by sme chceli, “podotkol s tým, že nebyť byrokracie, Bachmut mohol byť Rusmi ovládnutý ešte pred začiatkom nového roka.

11:30 Rusi pripravujú veľký raketový útok na 23. alebo 24. februára

Rusi pripravujú nový masívny raketový útok na 23. až 24. februára. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

„Oni (Rusi, pozn.) sa pripravujú a pokúsia sa o ďalší masívny útok 23. alebo 24. februára. Musíme byť v tomto pokojní. Navyše sme na to pripravení,“ povedal Danilov. Tvrdí, že Ukrajina už zažila útoky s použitím 115 až 120 rakiet a ak by sa na prvé výročie vojny uskutočnil ďalší podobný útok, vyrovnala by sa s tým.

V noci zo stredy na štvrtok vypálili ruské sily na Ukrajinu 36 rakiet. Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany dokázali zostreliť 16 z nich.

11:00 Krym údajne čelí útoku dronov, tvrdia Rusi

Na Rusmi okupovanom ukrajinskom polostrove Krym údajne zaznamenali útok bezpilotných lietadiel na mesto Sevastopoľ. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdia to ruskí predstavitelia na tomto území vyčnievajúcom do Čierneho mora.

„Ďalší útok dronov. Zatiaľ boli nad morom zostrelené dva drony,“ povedal na komunikačnej platforme Telegram Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev. Dodal, že ruské sily a systémy protivzdušnej obrany údajne „pokračujú v odrážaní útoku“ a vyzval miestne obyvateľstvo, aby zachovalo pokoj.

10:50 Ruské vzdušné sily zostávajú vo vojne na Ukrajine slabé

Rusko sa v útočnej vojne proti Ukrajine môže podľa odhadov britských tajných služieb len sotva spoľahnúť na svoje vzdušné sily, uviedlo vo štvrtok britské ministerstvo obrany. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Ruské bojové lietadlá síce nedávno opäť podnikli viacero útokov, nezohrali však skutočnú podstatnú úlohu, pretože boli nasadzované takmer výlučne nad Ruskom ovládaným územím, spresnilo ministerstvo. Dôvodom toho je jednak fungujúca ukrajinská protivzdušná obrana, a na druhej strane sú ruské stíhačky v dôsledku hrozby ukrajinských útokov na ruské letiská roztrúsené na viacerých základniach.

Rusko podľa odhadov Londýna napriek strate 130 stíhačiek naďalej disponuje 1500 bojovými lietadlami. Za aktuálnych okolností je však rozšírenie vzdušnej vojny skôr nepravdepodobné, viedlo by totiž k „neudržateľným stratám lietadiel,“ uviedol britský rezort obrany.  „Celkovo pokračujú ruské letecké sily v tejto vojne v slabom výkone,“ uzavrelo ministerstvo.

Britský rezort obrany každodenne od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zverejňuje informácie o jej priebehu s odvolaním sa na poznatky britský tajných služieb, pripomína DPA. Moskva v tejto súvislosti vyčíta Londýnu cielenú dezinformačnú kampaň.

9:00 Rusko dnes vystrelilo na Ukrajinu minimálne 36 riadených striel a iných rakiet

Ukrajina vo štvrtok opäť stala terčom masívneho raketového útoku zo strany Ruska, uviedli tamojší predstavitelia. Rusko podľa nich vystrelilo minimálne 36 riadených striel a iných rakiet, pričom najmenej 16 z nich zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Prezidentská kancelária v Kyjeve uviedla, že terčom útoku boli ciele na severe, západe a juhu Ukrajiny.  O život prišla 79-ročná žena a najmenej sedem ďalších osôb utrpelo zranenia po tom, čo rakety dopadli na východoukrajinské mesto Pavlovhrad, uviedol predstaviteľ tamojšej samosprávy Serhyj Lysak.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj zároveň informoval, že v zariadení „kritickej“ infraštruktúry v v regióne vypukol požiar; bližšie podrobnosti však bezprostredne neuviedol.

8:40 Do Kyjeva pricestoval šéf izraelskej diplomacie Eli Cohen

Izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen pricestoval vo štvrtok do ukrajinskej metropoly Kyjev. Ide o prvú návštevu izraelského ministra na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej invázie, oznámil jeho úrad. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Cohen dnes uskutoční oficiálnu návštevu Kyjeva, počas ktorej sa stretne s prezidentom (Volodymyrom) Zelenským a ministrom zahraničných vecí (Dmytrom) Kulebom, “uviedol izraelský rezort diplomacie vo vyhlásení vydanom po príchode Cohena do ukrajinského hlavného mesta.

SITA/AP Photo/Burhan Ozbilic

Správy z predchádzajúceho dňa 15.2.2023:

19:45 Švédsko chce dodať delostrelecké systémy Archer na Ukrajinu čo najskôr

Švédsko sa bude snažiť dodať Ukrajine prisľúbené delostrelecké systémy Archer čo najskôr, uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson v stredu počas návštevy Kyjeva. Zároveň však upozornil, že Švédsko, ako krajina snažiaca sa o vstup do Severoatlantickej aliancie, musí myslieť aj na vlastnú obranu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Kristersson verí, že delostrelecké systémy Archer, 51 bojových vozidiel pechoty (BVP) a protitankové strely, ktoré Štokholm prisľúbil Kyjevu, spoločne významne prispejú k bojovej sile ukrajinskej armády.

Ukrajina v súčasnosti naďalej čelí útokom ruských inváznych síl na východe krajiny. Pri obrane vlastných území a následnej protiofenzíve sa spolieha na pokračujúcu vojenskú pomoc Západu.

Kristersson z bezpečnostných dôvodov odmietol povedať, kedy presne systémy Archer dorazia na Ukrajinu. V tejto súvislosti hovoril tiež o potrebe výcviku ukrajinských vojakov na obsluhu týchto zbraní, ktorý podľa jeho slov začne čoskoro.

Zelenskyj označil Archer za jeden z najlepších delostreleckých systémov a predpokladá, že tieto systémy ovplyvnia dianie na bojisku. „Čím je teraz Ukrajina silnejšia, tým skôr skončí ruská agresia,“ povedal.

Švédsky premiér hovoril aj o stíhačkách, o ktoré Kyjev svojich spojencov žiada čoraz dôraznejšie. Takúto podporu nevylúčil, no naznačil, že Švédsko by k takému kroku nepristúpilo samo bez dohody viacerých štátov, ako to bolo nedávno pri moderných tankoch.

18:22 Nad Kyjevom zostrelili ruské balóny využívané ako falošné terče

Šesť balónov, ktoré mohli niesť prieskumné zariadenia, zaznamenali nad hlavným mestom, informovala vojenská správa prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram. „Cieľom vypustenia balónov bolo zaznamenanie a vyčerpanie našej protivzdušnej obrany,“ dodala podľa CNN kyjivská vojenská administratíva.

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat potvrdil, že v stredu sa v meste rozozvučali sirény ohlasujúce letecký poplach práve v súvislosti s balónmi. Tie podľa neho Rusi využívajú ako „falošné ciele“, informuje spravodajský portál CNN.

„Používajú ich ako falošné ciele, chcú, aby proti nim zasiahla naša protivzdušná obrana. Chcú vyčerpať našu protivzdušnú obranu z pohľadu munície a zároveň ju rozptýliť,“ vyjadril sa Ihnat v televíznom rozhovore. Rusko podľa neho využilo balóny ako falošné terče aj v nedeľu a utorok. „Nie je to sonda, nie je to aerostat, je to len balón nesúci kúsok ocele,“ dodal.

17:10 Vojna na Ukrajine poskytla nový cieľ pre NATO; USA sa zameriavajú na Čínu

Konflikt na Ukrajine poskytuje NATO nový cieľ a východnú Európu popohnal k tomu, aby sa začala zbavovať vybavenia z čias Sovietskeho zväzu. Uviedol to v stredu Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) vo svojej výročnej správe. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky inštitútu.

IISS vo výročnej správe Military Balance pripomenul, že rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu pretvára bezpečnostné prostredie v Európe a jej následky sa prejavujú aj v ďalších častiach sveta. Približne 20 európskych krajín v reakcii na kroky Ruska oznámilo, že svoje výdavky na obranu zvyšujú okamžite alebo sa k tomu zaviazali v dlhšom časovom období.

Švédsko a Fínsko oficiálne požiadali o členstvo v NATO a krajiny východnej Európy sa začali viac zameriavať na svoju obranu, pripomína IISS. Takisto začali dopĺňať svoju techniku modernejšími západnými vojenskými systémami.

Dlhodobá pozornosť USA sa zameriava na Čínu. Jej vojenská modernizácia vyvoláva znepokojenie vo Washingtone, ktorý to považuje za stupňujúcu sa výzvu pre ministerstvo obrany. IISS pripomína napätie vo vzťahoch medzi Pekingom a USA, zvýšenú asertívnosť Číny voči Taiwanu, či rozsiahle čínske vojenské cvičenia v okolí tohto ostrova.

Na kroky Číny reagujú aj ďalšie krajiny v oblasti východnej Ázie. Južná Kórea modernizuje ozbrojené sily a Japonsko plánuje posilniť vojenskú spôsobilosť novými investíciami a spoluprácou, dodáva IISS.

Severná Kórea vlani uskutočnila rekordný počet testov zbraní a balistických striel vrátane medzikontinentálnej balistickej strely (ICBM).

15:23 Európske krajiny pošlú Ukrajine náhradné diely do tankov a ďalšiu pomoc

Ukrajina dostane od Spojeného kráľovstva a niekoľkých ďalších európskych krajín balík pomoci v hodnote viac ako 200 miliónov libier (225 miliónov eur). Jeho súčasťou bude vojenské vybavenie vrátane náhradných dielov do tankov a delostreleckej munície. Oznámilo to v stredu britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

Na prvom spoločnom balíku pomoci pre Ukrajinu sa Británia dohodla s Holandskom, Nórskom, Švédskom, Dánskom a Litvou. Obsahovať má "životne dôležité" potreby Ukrajiny, ako sú delostrelecká munícia či náhradné diely pre vojenské vybavenie vrátane tankov, a tiež nástroje na sledovanie a prieskum.

Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že nový balík pomoci významne posilní schopnosti ukrajinských ozbrojených síl pri obrane svojej krajiny. Neskôr by sa v tomto smere mala podpora pre Ukrajinu ešte navýšiť.

13:50 Von der Leyenová chce desiaty balík sankcií voči Rusku do 24. februára

Oznámila to v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, informuje spravodajca TASR.

Desiaty balík obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur, čo má ruské hospodárstvo pripraviť o kľúčové technológie a priemyselný tovar, ktorý nemôže získať cez tretie krajiny. „Sú to životne dôležité tovary, ako elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné autá a prúdové motory. Zameriavame sa aj na tovar pre stavebný sektor, ktorý môže využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy,“ vysvetlila.

EÚ ďalej obmedzí vývoz tovarov s dvojakým použitím a pokročilých technológií a bude monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a vrtuľníkov. 

„Týmto sme zakázali všetky technologické produkty používané na bojisku. Postaráme sa o to, aby (Rusko) nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín,“ uviedla šéfka EK.

Týka sa to aj Iránskych revolučných gárd, ktoré poskytujú Rusku útočné drony Šáhid. Na sankčný zoznam pribudne zatiaľ sedem iránskych subjektov. EÚ je pripravená aj subjekty z iných krajín, ktoré poskytujú Rusku citlivé technológie. 

SITA/AP Photo/Jean-Francois Badias

Osobitný vyslanec EÚ David O'Sullivan dostal za úlohu oslovovať tretie krajiny, aby zabezpečil dôsledné uplatňovanie sankcií a zabránil ich obchádzaniu. 

12:23 Rusko drží tisíce ukrajinských detí, umiestnilo ich v desiatkach táborov

Ruská vláda prevádzkuje rozsiahlu sieť desiatok táborov, v ktorých drží tisíce ukrajinských detí. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na správu mimovládnej organizácie Conflict Observatory podporovanej americkým ministerstvom zahraničných vecí.

Tá bola založená minulý rok, pričom analyzuje a zverejňuje dôkazy o ruských vojnových zločinoch a iných zverstvách páchaných počas vojny na Ukrajine.

Správa obsahuje znepokojujúce nové podrobnosti o tom, ako sa Moskva snaží presídliť, prevychovať a niekedy aj vojensky vycvičiť alebo násilne adoptovať ukrajinské deti. Organizácia ich označuje za vojnové zločiny a tvrdí, že môžu poskytnúť dôkaz, že konanie Ruska sa rovná genocíde.

SITA/AP Photo/Vadim Ghirda

„Zapojené sú do toho všetky úrovne ruskej vlády,“ povedal v utorok novinárom Nathaniel Raymond z Yale Humanitarian Research Lab.

Podľa Conflict Observatory existuje najmenej 43 zariadení po celom Rusku, ktoré sú súčasťou siete táborov s ukrajinskými deťmi. Rozmiestnené sú po celej krajine a nachádzajú sa napríklad na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym, na Sibíri či na Ďalekom východe pri pobreží Tichého oceána, odkiaľ je bližšie k Aljaške než k Moskve.

„Zdá sa, že primárnym účelom táborov je politická reedukácia,“ povedal Raymond s tým, že najmenej 32 zariadení identifikovaných v správe sa „zdá byť zapojených do systematického prevýchovného úsilia“, ktoré vystavuje deti z Ukrajiny vzdelávaniu na ruský spôsob a vo dvoch prípadoch aj vojenskému výcviku.

Správa zistila, že „veľa detí odvezených do táborov je poslaných so súhlasom svojich rodičov na dohodnutý čas a vrátených rodičom podľa pôvodného plánu“, ale poznamenala, že v mnohých prípadoch je možné súhlasy rodičov považovať za pochybné, keďže sa tak mohlo udiať pod nátlakom ruských okupačných síl.

Televízna stanica CNN požiadala ruské veľvyslanectvo vo Washingtone o vyjadrenie k správe.

10:15 Deň po Putinovom prejave sa budú konať schôdze oboch komôr ruského parlamentu

Horná komora ruského parlamentu — Rada federácie — sa 22. februára zíde na mimoriadnom zasadnutí. S odvolaním sa na ruskú agentúru RIA Novosti o tom v stredu informovala britská stanica BBC. 

V rovnaký deň sa bude konať aj vopred plánované plenárne zasadnutie dolnej komory ruského parlamentu — Štátnej dumy. Schôdza Rady federácie bude podľa jej člena Viačeslava Timčenka venovaná prijímaniu zákonov o integrácii Ruskom obsadených oblastí Ukrajiny do právneho rámca Ruskej federácie, ktoré musia byť prijaté do 1. marca.

Na 21. februára je naplánovaný príhovor prezidenta Vladimira Putina pred oboma komorami parlamentu (Federálne zhromaždenie), ktorý vlani nezaznel.

Nasledujúci deň, 22. februára, Kremeľ plánuje usporiadať v športovej hale Lužniki v Moskve veľký koncert a míting.

Podľa zdrojov ruského spravodajského portálu RBK sa predpokladá, že sa na ňom zúčastní aj Putin. Samotné podujatie sa v časti ruských médií pertraktuje ako akési pokračovanie Putinovho posolstva k Federálnemu zhromaždeniu.

Všetky spomínané podujatia sa uskutočnia krátko pred prvým výročím vojny, ktorú Rusko 24. februára minulého roku rozpútalo voči Ukrajine. 

9:50 Nové stíhačky v rukách Kyjeva by boli ako šoférovať Formulu 1

Britský minister obrany Ben Wallace prirovnáva požiadavku o zaslanie stíhačiek Ukrajine k šoférovaniu monopostu Formuly 1. Obe tieto technicky náročné vozidlá – stíhacie lietadlo i pretekársky automobil – si podľa neho totiž vyžadujú niekoľkomesačný výcvik a špecializovanú posádku. TASR správu prevzala z televízie Sky News.

Po tom, čo viaceré západné krajiny Ukrajine prisľúbili dodávku moderných tankov, Kyjev požiadal aj o zaslanie stíhačiek, aby tak mohli ukrajinské jednotky efektívnejšie bojovať proti agresii Ruska. Británia však možnosť dodania stíhačiek Ukrajine nateraz odmieta a tvrdí, že to v súčasnosti "nie je prioritou a výcvik ukrajinských pilotov by zabral príliš veľa času".

Wallace vyhlásil, že krajiny Západu sa teraz zameriavajú najmä na poskytnutie podpory vo forme streliva a rakiet zem-vzduch. Obsluha a údržba stíhačiek by si podľa neho vyžadovala niekoľkomesačný výcvik a tím špeciálnych mechanikov.

„Je to podobné, akoby ste namiesto klasického auta, ktoré môže šoférovať každý, niekomu darovali monopost Formuly 1,“ uviedol Wallace na margo potenciálnych komplikácií spojených s dodávkou stíhačiek.

7:36 Na východe Ukrajiny sa bojuje doslova o každý meter ukrajinskej pôdy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že situácia na frontovej línii na východe Ukrajiny je naďalej extrémne zložitá. 

Situácia na frontovej línii, obzvlášť v Doneckej a Luhanskej oblasti, zostáva extrémne zložitá. Je to boj doslova o každý meter ukrajinskej pôdy, povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.

Zároveň vyzval na rýchlejšie dodávky vojenskej pomoci pre Ukrajinu. „Vidíme, že Kremeľ sa snaží z Ruska vyžmýkať všetok jeho potenciál pre agresiu. Ponáhľajú sa, pretože vedia, že svet je silnejší, no potrebuje čas, aby svoju silu uvoľnil,“ uviedol s tým, že práve preto je dôležité, aby bola pomoc teraz rýchla. 

Zároveň sa poďakoval, za medzinárodnú pomoc, ktorá bola Ukrajine prisľúbená v utorok na stretnutí NATO v Bruseli.

Už niekoľko mesiacov je ústredným dejiskom bojov na Ukrajine mesto Bachmut v Doneckej oblasti. Napriek opakovaným ruským útokom a veľkým stratám na životoch na oboch stranách však ostáva situácia na frontových líniách v okolí Bachmutu až po mestá Charkov a Cherson relatívne stabilná, povedal v utorok  predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley.

Podľa vojenských analytikov má Bachmut len malý strategický význam, avšak pre Moskvu má toto mesto mimoriadnu politickú a symbolickú hodnotu.

Správy z predchádzajúceho dňa 14.2.2023

18:45 Eurokomisia navrhla pre Ukrajincov režim bezplatného roamingu s EÚ

Ukrajina je o krok bližšie k priestoru bezplatného roamingu EÚ, keď Európska komisia (EK) v utorok navrhla zahrnúť roaming do Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou, informuje spravodajca TASR.

EK spresnila, že po zavedení tohto opatrenia už ukrajinskí návštevníci v krajinách EÚ nebudú platiť žiadne príplatky pri používaní svojich mobilných telefónov. Cestovatelia z EÚ budú mať rovnakú výhodu na Ukrajine. Je to vôbec prvýkrát, čo sa režim vnútorného trhu EÚ rozširuje aj na Ukrajinu.

Utorňajší návrh EK nadväzuje aj na jej spoluprácu s únijnými a ukrajinskými mobilnými operátormi, ktorej cieľom bolo zaviesť dobrovoľné opatrenia umožňujúce cenovo dostupné alebo bezplatné volania medzi EÚ a Ukrajinou. Tieto opatrenia sa teraz rozširujú.

Návrh posúdi Rada EÚ (ministri členských krajín) a potom rozhodne Výbor pre obchod EÚ – Ukrajina, čím si obe strany vzájomne priznajú režim vnútorného trhu pre roaming. Termín zavedenia bude závisieť od tempa aproximácie a zavedenia príslušných právnych predpisov EÚ na Ukrajine.

Telekomunikační operátori v EÚ a na Ukrajine ponúkajú na báze dobrovoľnosti cenovo dostupné alebo bezplatné volania medzi oboma stranami. Približne štyri milióny utečencov, ktorí sa do EÚ uchýlili pred vojnou, tak môžu využívať výhodné pripojenie. Dobrovoľné opatrenia boli nedávno predĺžené o šesť mesiacov, pričom zahŕňajú aj volania na pevné linky na Ukrajine a aj nové typy operátorov.

Prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou sa predbežne vykonáva od 1. januára 2016. Dohoda o pridružení nadobudla platnosť 1. septembra 2017.

15:10 Na ruskej strane padlo už viac ako 139-tisíc vojakov, uvádza ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 139 080 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 740 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3286 tankov, 6500 bojových obrnených vozidiel, 5155 vozidiel a palivových nádrží, 2299 delostreleckých systémov, 466 odpaľovacích raketových systémov, 234 systémov protivzdušnej obrany, 286 vrtuľníkov, 298 lietadiel, 2011 dronov, 857 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 218 kusov špeciálnej techniky.

14:30 Nórsko daruje Ukrajine osem tankov Leopard 2

Nórska vláda v utorok uviedla, že Ukrajine daruje osem svojich tankov Leopard 2. Táto severská krajina sa tak pridáva k ďalším štátom Západu, ktoré Kyjevu prisľúbili dodanie ťažkých zbraní. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Nórsko daruje osem tankov a najviac štyri podporné vozidlá,“ uviedol vo vyhlásení minister obrany Björn Arild Gram. „Okrem toho vyčleňujeme prostriedky na muníciu a náhradné diely“ dodal. 

Nórska armáda celkovo vlastní 36 tankov Leopard typu 2A4. 

Gram uviedol, že na muníciu a náhradné diely pre tanky Leopard 2 bude prostredníctvom fondu EÚ pre Ukrajinu - Európskeho mierového nástroja (EPF) - vynaložených 250 miliónov nórskych korún (23 miliónov eur).

SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov

AFP pripomína, že Nemecko nedávno prisľúbilo, že Kyjevu dodá 14 tankov Leopard 2 a tiež povolilo ich reexport iným krajinám. Doručenie 14 týchto tankov už schválilo Poľsko a Kanada ohlásila, že dodá štyri. Fínsko, Španielsko a Portugalsko tiež naznačili, že sa zapoja do tejto iniciatívy, avšak neuviedli, koľko tankov plánujú poskytnúť.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius minulú stredu uviedol, že Berlín a jeho spojenci chcú doručiť prvý prápor tankov do apríla a ďalšie budú dodané počas tohto a budúceho roku. Dánsko, Nemecko a Holandsko okrem toho avizovali, že ukrajinským silám v „najbližších mesiacoch“ dodajú najmenej 100 starších tankov Leopard 1.

11:30 Ruským jednotkám nariadili postupovať vo „väčšine sektorov“ na fronte

Britská vojenská spravodajská služba vo svojom pravidelnom sumári v utorok uviedla, že ruské jednotky na Ukrajine zrejme dostali rozkaz postupovať vo „väčšine sektorov,“ ale nemajú na to dostatočnú bojovú silu. Britskí odborníci tiež konštatujú, že ruské jednotky na fronte na východe Ukrajiny zaznamenali „menší postup“.

Podľa zvodky, z ktorej cituje britská stanica BBC, žoldnieri súkromnej polovojenskej Vagnerovej spoločnosti za posledné tri dni zaznamenali úspech na severnom okraji mesta Bachmut vrátane vstupu do dediny Krasna Hira.

Britskí experti však súčasne konštatujú, že ukrajinské jednotky v danej oblasti pokračujú v organizovanej obrane. Taktický postup ruských vojsk južne od Bachmutu pravdepodobne neviedol k výraznejšiemu postupu.

Na severe, v sektore Kreminná-Svatove v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, sa ruské jednotky pokúsili začať útočné operácie, čo však neviedlo k výraznému úspechu.

Je pravdepodobné, že Rusko sa snaží ovládnuť niektoré lokality, ktoré ukrajinské jednotky dobyli v septembri — novembri minulého roku. Existuje napríklad reálna možnosť, že ich bezprostredným cieľom je presunúť sa na západ k rieke Žerebec.

Zdroje britské ministerstva obrany pripúšťajú, že jarná ofenzíva ruskej armády sa možno nezačne súčasne na celej frontovej línii. Nasadenie brancov na útoky v konkrétnych oblastiach by však podľa Británie mohlo byť pre Rusko spôsobom, ako otestovať pevnosť ukrajinských pozícií.

10:45 Pri Odese hrozí vyplavenie námorných mín

Ukrajinská armáda varovala lodné spoločnosti a obce v okolí Odesy, že v dôsledku nedávnej búrky by sa mohli dostať do pobrežných vôd alebo na breh odtrhnuté námorné míny. V utorok to oznámil hovorca odeskej oblastnej správy Serhij Bratčuk, píše agentúra Reuters.

Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú z používania námorných mín v Čiernom mori, čo zabraňuje v bezpečnej plavbe. Hoci tieto míny sovietskej výroby bývajú ukotvené, počas búrky sa niektoré z nich môžu odtrhnúť a byť odnesené morskými prúdmi. 

Bratčuk v aplikácii Telegram okrem varovania pred mínami uviedol, že „Rusko od vlaňajšieho marca používa protilodné míny ako neriadenú zbraň proti Ukrajine.“

Agentúra Reuters pripomína, že ruské jednotky po začiatku invázie na Ukrajinu začali blokovať odeské prístavy, ktoré sú hlavným nakladacím miestom pre vývoz ukrajinskej pšenice. Na konci júla sa podarilo prerušiť blokádu troch juhoukrajinských prístavov, pričom túto dohodu Moskve a Kyjevu sprostredkovalo Turecko a Organizácia Spojených národov (OSN). 

Následne sa do konca januára Ukrajine podarilo cez bezpečný koridor vyviezť z krajiny viac ako 17 miliónov ton pšenice a oleja. Ukrajinská únia vývozcov pšenice (UGA) však uviedla, že v januári tohto roka sa export značne znížil, lebo Rusko lode s obilím svojvoľne kontroluje, čo spôsobuje omeškania dodávok. Moskva tieto obvinenia odmieta.

8:20 Bachmut čelí silnej delostreleckej paľbe

Mesto Bachmut na východe Ukrajiny čelí silnej delostreleckej paľbe. Informuje o tom web denníka The Guardian s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov. Ukrajinskí obrancovia sa podľa vojenských predstaviteľov pripravujú na nové pozemné útoky. „Mesto, mestské predmestia, celý obvod a v podstate celý smer Bachmut a Kosťantynivka čelia šialenému, chaotickému ostreľovaniu,“ vyjadril sa zástupca veliteľa ukrajinského práporu Svoboda Volodymyr Nazarenko.

Ukrajinská armáda tiež hlási, že nepriateľ bombardoval aj 16 obcí pri Bachmute.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval ukrajinským vojakom za to, že „bránia okupantom obkľúčiť Bakhmut“.

Dobytie Bachmutu by Rusku poskytlo novú oporu v Doneckej oblasti a predstavovalo by preň zriedkavé víťazstvo po mesiacoch neúspechov.

Správy z predchádzajúceho dňa 13.2.2023:

18:30 Boje v okolí Bachmutu a Soledaru sú zložité, uviedol Kyjev

Boje v okolí miest Bachmut a Soledar na východe Ukrajiny sú zložité, uviedol v pondelok Kyjev. Rusko tvrdí, že neďaleko tohto mesta obsadilo ďalšiu obec. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Obec Paraskovjivka leží severne od Bachmutu a v súčasností čelí intenzívnym útokom a ostreľovaniu, uviedla kancelária ukrajinského prezidenta.

Generálny štáb ukrajinskej armády tvrdí, že ruské sily v nedeľu ostreľovali tankami, mínometmi a delostrelectvom 16 obcí v okolí Bachmutu, ktorý je už niekoľko mesiacov ústredným dejiskom bojov vo vojne na Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že ruské sily sa zmocnili obce Krasna Hora, ktorá susedí s Paraskovjivkou. Obec „oslobodili dobrovoľné jednotky“ s palebnou podporou ruského delostrelectva. 

17:45 Poľský prezident a minister obrany sledovali výcvik ukrajinských vojakov

Duda a Blaszczak na vojenskej základni Šwietoszów na juhozápade Poľska tiež sledovali výcvik ukrajinských vojakov. Na tejto základni sídli poľská 10. obrnená motorizovaná brigáda a bojová motorizovaná skupina zložená z amerických vojakov.  

Tento výcvik je súčasťou vojenskej pomoci Európskej únie pre Ukrajinu. Zúčastňujú sa na ňom vojaci z jednotiek bojujúcich na východe Ukrajiny. V rámci intenzívneho cvičenia denne trénujú až desať hodín vrátane víkendov, uviedla poľská armáda.

Podobný výcvik ukrajinských vojakov prebieha aj v Nemecku.

16: 50 Nórsky minister obrany: Rusko je hrozbou pre celú Európu

„Rusko dnes predstavuje najväčšiu hrozbu pre nórsku a európsku bezpečnosť a konfrontácia Moskvy so Západom bude dlhotrvajúca,“ povedal minister. Krátko predtým vláda dostala výročné hodnotiace správy o hrozbách od tajných služieb a  Nórskeho národného bezpečnostného úradu (NSM).

Riaditeľka Nórskej bezpečnostnej služby Beate Gangasová upozornila na zvýšené nebezpečenstvo teroristických útokov v Škandinávii pre pálenie koránu počas demonštrácií.

Russia is the main security threat for all of Europe and will remain so for a long time, Norway's Defense Minister Bjørn Arild Gram said Monday after receiving the annual threat assessments from the country's three security serviceshttps://t.co/SHdKyDSGNY

— Euromaidan Press (@EuromaidanPress) February 13, 2023

„Pálenie koránu by sa mohlo považovať za urážlivé alebo provokatívne a očakávame, že k takýmto udalostiam dôjde v roku 2023 aj v Nórsku,“ uviedla. V takom prípade očakáva pravdepodobnosť radikalizácie a v konečnom dôsledku aj plánovania teroristického útoku proti Nórsku. Napriek upozorneniu sa však úroveň hrozby teroristického útoku v Nórsku nezmenila, zostala na úrovni „mierna“.

Zástupca šéfa zahraničnej rozviedky Lars Nordrum varoval, že terčom ruskej sabotáže by sa mohli stať nórske ropné a plynové zariadenia. Riaditeľka NSM Sofie Nyströmová upozornila, že v prípade útoku na nórske ropné a plynové zariadenia by trpela celá Európa.

„V súčasnosti je Nórsko najdôležitejším dodávateľom energie pre Európu po zastavení vývozu ruského plynu na Západ,“ povedal Nordrum. Spravodajské služby však zhodnotili, že ruská sabotáž na nórskom území je tento rok nepravdepodobná.

15:20 V Nemecku sa začal výcvik ukrajinských vojakov v ovládaní tankov Leopard 2

Výcvik má prebiehať najmä na cvičisku nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr) pri západonemeckom meste Münster, povedal v pondelok hovorca nemeckého ministerstva obrany. Očakáva sa, že potrvá niekoľko týždňov.

Nemecká vláda prisľúbila v januári Ukrajine dodávku 14 tankov Leopard 2 a povolila, aby tieto tanky nemeckej výroby dodali Kyjevu aj ďalšie krajiny. 

Berlín neskôr avizoval, že v spolupráci s Dánskom a Holandskom zmodernizuje najmenej 100 starších tankov Leopard 1 a budú na Ukrajinu dodané v nasledovných mesiacov.

13:40 Rusko stavia 200-kilometrové vodovodné potrubie do okupovaného Donbasu

Ruská armáda stavia vodovodné potrubie, ktoré má prepojiť ruskú Rostovskú oblasť s okupovaným východoukrajinským Donbasom. TASR o tom píše na základe pondelňajšej správy denníka The Guardian odvolávajúceho sa na ruské médiá. Medzinárodné spoločenstvo, ako aj väčšina členských krajín OSN, označilo tento krok za nezákonný. 

Vodovod má byť dokončený v nasledujúcich mesiacoch, pričom podľa ruského ministerstva obrany má mať dennú prietokovú kapacitu 300-tisíc kubických metrov a pozostávať z dvoch 200-kilometrových potrubí. „Na výstavbe nového veľkého vodovodu, ktorý spojí Rostovskú oblasť s Donbasom, nepretržite pracuje vyše 2600 špecialistov ... z ruského ministerstva obrany a zapojených je do nej vyše 1000 kusov techniky,“ uviedlo ruské ministerstvo. 

Stavba by mala prepojiť ruskú Rostovskú oblasť s Doneckou, pričom by sa mala tiahnuť k tzv. donecko-donbaskému kanálu. Podľa zdroja z ruského ministerstva obrany sa očakáva, že vodovod bude hotový do jari. 

Čo sa týka pitnej vody, je situácia v Donbase kritická, približuje The Guardian. Rozsiahle vodovodné potrubie, od ktorého je tento región závislý, je v dôsledku takmer rok trvajúcej vojny poškodené. Vyžaduje si pritom dodávky elektriny, ktoré sú často prerušované v dôsledku bojov. 

11:15 Londýn: Rusko posilňuje obranné pozície v Záporožskej oblasti

Rusko naďalej posilňuje svoje obranné pozície v obsadených regiónoch Ukrajiny, najmä v Záporožskej oblasti na juhu. Vo svojej pondelkovej správe zverejnenej na sociálnej sieti Twitter to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Rezort obrany v Londýne približuje, že podľa záberov zo 7. februára ruské sily posilnili obranu neďaleko mesta Tarasivka. O deň neskôr bolo zase zaznamenané budovanie ruských obranných pozícií medzi Vasilyvkou a Orichivom. 

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 13 February 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/ixYOQYQdXc

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/mmbgKuxUpo

— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) February 13, 2023

Napriek tomu, že Rusko momentálne zameriava svoje vojenské operácie na strednú časť Donbasu, nestráca zo zreteľa ani ochranu okrajových častí predĺženej frontovej línie, konštatuje Londýn. Dokazuje to neustála výstavba obranných pozícií v Záporožskej a Luhanskej oblasti, ako aj ďalšie nasadzovanie vojakov. Frontová línia na Ukrajine má celkovo zhruba 1288 kilometrov.

Ak by ukrajinské sily prelomili front v Záporožskej oblasti, došlo by k ohrozeniu mosta spájajúceho ruskú Rostovskú oblasť a Krymský polostrov. Úspech Ukrajincov v Luhanskej oblasti na východe krajiny by zase ohrozil deklarovaný vojenský cieľ Moskvy "oslobodiť" Donbas.

Ktorej z týchto hrozieb je nutné venovať prioritnú pozornosť, je podľa Británie pravdepodobne jednou z hlavých aktuálnych dilem Moskvy.

8:00 Za uplynulý deň padlo ďalších 560 ruských vojakov, tvrdí Ukrajina

Ruské ozbrojené sily za uplynulý deň na Ukrajine stratili ďalších 560 vojakov. Celkové straty ruskej armády od začiatku vojny tak stúpli na 138 340, uviedol v pondelok na Faceboku ukrajinský generálny štáb. Moskva za uplynulých 24 hodín podľa Kyjiva stratila aj tri tanky, štyri obrnené bojové vozidlá pechoty a tri delostrelecké systémy. Od začiatku invázie Rusko podľa Ukrajiny prišlo celkovo o 3 283 tankov, 6 492 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 290 delostreleckých systémov. 

7:30 Ruské bombardovanie Dnipropetrovskej oblasti jednu ženu zabilo a dve zranilo

Jedna žena zomrela a ďalšie dve utrpeli zranenia pri nedeľňajšom ruskom bombardovaní Dnipropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Gubernátor oblasti Serhij Lysak uviedol, že ruská armáda v nedeľu región bombardovala trikrát, pričom zabila 53-ročnú ženu v meste Nikopoľ. Ďalšie dve ženy v tomto meste vo veku 76 a 88 rokov utrpeli zranenia. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ruské útoky na Nikopoľ poškodili šesť viacposchodových budov, vodárenské zariadenie a budovu strednej školy. V meste Marhanec ruské bombardovanie poškodilo civilnú infraštruktúru, vrátane dvadsiatich súkromných domov, elektrického vedenia a rozvodov plynu, konštatoval Lysak.

Informácie z predchádzajúceho dňa (12.2.2023):

19:01 Neutrálne Rakúsko čelí nátlaku, aby bolo tvrdšie voči Rusku

Rakúsko sa stalo terčom ostrej kritiky za udelenie víz, ktoré umožnia účasť sankcionovaných ruských zákonodarcov na nadchádzajúcom viedenskom zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). TASR správu prevzala z nedeľného servisu tlačovej agentúry AP.

Nastolený problém poukazuje na krehké balansovanie, do ktorého sa táto krajina zapojila, snažiac sa zachovať svoju dlhodobú pozíciu vojenskej neutrality počas vojny na Ukrajine.

Rakúska vláda takmer pred rokom odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu, ale zároveň zdôraznila potrebu udržiavať diplomatické vzťahy s Moskvou.

V Rakúsku majú svoje hlavné sídlo viaceré agentúry OSN a medzinárodné organizácie ako OBSE, ktorá vznikla počas studenej vojny ako fórum pre dialóg medzi Východom a Západom. Rusko je jedným z 57 štátov Severnej Ameriky, Európy a Ázie, ktoré sa zúčastňujú na činnosti tejto organizácie so sídlom vo Viedni.

Moskva plánuje vyslať na zasadnutie parlamentného zhromaždenia OBSE svojich delegátov vrátane 15 ruských zákonodarcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie Európskej únie. Podujatie sa bude konať 23.24. februára.

V liste rakúskemu kancelárovi Karlovi Nehammerovi, rakúskemu ministrovi zahraničných vecí Alexandrovi Schallenbergovi a ďalším predstaviteľom vyzvalo 81 delegátov OBSE z 20 krajín vrátane Francúzska, Kanady, Británie, Poľska a Ukrajiny rakúsku vládu, aby účasť sankcionovaných Rusov zakázala.

„Je dôležité si uvedomiť, že ruskí poslanci sú neoddeliteľnou súčasťou mocenského systému a podieľajú sa na zločinoch, ktoré Rusko každý deň pácha na Ukrajine. Nemajú preto miesto v inštitúcii, ktorej úlohou je podporovať úprimný dialóg a odpor voči vojne,“ píše sa v predmetnom liste.

16:22 Ukrajine sa podarilo po poslednom ruskom útoku obnoviť výrobu elektriny

Oznámil to v nedeľu ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Ukrajinské elektrárne v súčasnosti vyrábajú dostatok elektrickej energie, aby vyhoveli dopytu. Na niektorých miestach však pretrvávajú výpadky elektrickej energie z dôvodu poškodenia distribučných sietí. "Máme problémy s dodávaním elektriny všetkým zákazníkov," uviedol Haluščenko.

Podľa šéfa rezortu energetiky bolo späť do siete opäť pripojených všetkých deväť blokov jadrových elektrární, ktoré má Ukrajina pod kontrolou. Najväčšia ukrajinská jadrová elektráreň, ktorá leží v časti Záporožskej oblasti okupovanej ruskou armádou, nedodáva elektrickú energiu do ukrajinskej siete, pripomína DPA.

Haluščenko však varoval, že pre klesajúce teploty a zvýšený dopyt po elektrickej energii bude zrejme začiatkom budúceho týždňa elektriny opäť nedostatok.        

12:50 Rusi utrpeli najväčšie straty od prvého týždňa vojny

Ruské sily počas ostatných dvoch týždňov pravdepodobne zaznamenali na Ukrajine najväčšie straty od prvých dní vojny. V najnovšej aktualizácii to tvrdí britské ministerstvo obrany.

Počas uplynulých siedmich dní prišla ruská armáda v priemere o 824 mŕtvych vojakov denne, čo je viac ako štvornásobok priemerných čísel o obetiach z júna a júla minulého roka. Briti tvrdia, že Ukrajinci taktiež trpia vysokou mierou opotrebovania.

„Nárast ruských strát je pravdepodobne spôsobený rôznymi faktormi, ako je nedostatočne vycvičený personál, koordinácia a zdroje naprieč frontovou líniou, a to aj vo Vuhledare a Bachmute v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny,“ uvádza britské ministerstvo obrany.

Podľa ukrajinskej rozviedky ruský vodca Vladimir Putin nariadil svojim jednotkám, aby do marca úplne obsadili Doneckú oblasť, v ktorej momentálne kontrolujú asi polovicu územia. Napriek ambicióznemu cieľu je postup Ruska v Doneckej oblasti pomalý, keďže ruským ozbrojeným silám chýba munícia a manévrovacie jednotky, ktoré sú kľúčové pre úspešné ofenzívy.

Správy o pomalom ruskom postupe prichádzajú v čase, keď v okolí Bachmutu aj pri Vuhledare pokračujú zúrivé boje.

11:48 Prigožin oznámil dobytie mesta Krasna Hora

Jevgenij Prigožin, vodca ruskej polovojenskej vagnerovej skupiny v nedeľu oznámil, že jeho vojaci obsadili mesto Krasna Hora v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. TASR informuje podľa správy AFP. 

„Dnes vagnerove útočné jednotky obsadili mesto Krasna Hora,“ uviedol vo vyhlásení Jevgenij Prigožin. AFP nedokázala toto tvrdenie nezávisle potvrdiť.

Krasna Hora leží v blízkosti železničnej trate len niekoľko kilometrov severne od mesta Bachmut, ktoré sa Moskva dlhé mesiace snaží neúspešne dobyť. Počas niekoľkomesačných bojov mesto získalo politický a symbolický význam, hoci o  strategickom význame Bachmutu odborníci diskutujú.

Počas bojov sa výrazne prejavila rivalita medzi polovojenskou vagnerovou skupinou a ruskou armádou, hoci Kremeľ akúkoľvek roztržku popiera. Prigožin 11. januára oznámil, že jeho bojovníci dobyli Soledar, severne od Krasnej Hory. Ruské ministerstvo obrany až o dva dni potvrdilo, že mesto kontrolujú moskovské sily.

„Po dobytí Soledaru a masovom humbuku, že v Soledare boli okrem vagnerovcov aj iní (vojaci), boli chlapci samozrejme veľmi frustrovaní,“ povedal v nedeľu Prigožin. „V okruhu 50 kilometrov viac-menej ostávajú iba vagnerovci a oni dobyjú  Bachmut,“ dodal.

8:50 Ruská ofenzíva sa začala, ale nejde podľa plánov Moskvy

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v sobotu večer informoval, že ruské jednotky útočia na východnom fronte v piatich smeroch vrátane pokusu o postup smerom na mestá Kupiansk a Lyman.

V zvodke ukrajinského velenia, citovanej britskou stanicou BBC, sa uvádza, že ruská armáda sa sústreďuje na útočenie v smere na lokality Kupiansk, Lyman, Bachmut, Avdijivka a Novopavlivka. Posilňuje pritom svoju skupinu vojsk v oblasti Bachmutu a Lymana. 

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obran Olexij Danilov podľa BBC uviedol, že dlho očakávaná veľká ofenzíva ruskej armády sa síce začala, ale nejde tak, ako by si (Rusi) želali.

„S veľkou ofenzívou, ako ju nazývajú, majú Rusi veľké problémy. My vidíme, čo naplánovali a (vidíme) aj to, že už začali – len o tom nehovoria,“ vyhlásil Danilov s tým, že ukrajinskí vojaci túto ofenzívu ruskej armády veľmi rázne odrážajú.

„Ofenzíva, ktorú naplánovali, už postupne prebieha. Ale nie je to taká ofenzíva, s akou počítali,“ uviedol Danilov podľa BBC.

BBC pripomenula, že vo vojnových podmienkach nie je možné  ihneď overovať vyhlásenia bojujúcich strán a spoľahlivé informácie o postupe ruskej ofenzívy sa objavujú len zriedka, a to tak na ruskej, ako aj na ukrajinskej strane.

Správy s predošlého dňa 11.2.2023:

18:50 Rusko prišlo na Ukrajine o zhruba polovicu svojich tankov, tvrdí predstaviteľka amerického ministerstva obrany

Pentagon pripúšťa, že Rusko už mohlo stratiť asi polovicu svojich tankov, ktorými disponovalo na začiatku vojny na Ukrajine. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Hlas Ameriky, vo verejnej diskusii to povedala námestníčka ministra obrany pre medzinárodnú bezpečnosť Celeste Wallanderová.

Podľa nej sa stav ruských pozemných síl výrazne zhoršil. Wallanderová tvrdí, že Rusi poslali na Ukrajinu asi 80 % týchto síl a dosiaľ prišli o približne polovicu bojových tankov. Ruské námorníctvo je podľa Wallanderovej v o niečo lepšom stave a určité potreby, ako sú napríklad drony, pomáha Moskve zabezpečiť Irán.

Wallanderová podotkla, že Kremeľ sa momentálne najviac sústredí na ľudské zdroje. Poznamenala, že Rusko rozhodne nedosiahne svoje strategické ciele, no podľa nej je veľmi ťažké predpovedať, ako sa vojna skončí.

Wallanderová taktiež vraví, že ruské velenie sa očividne poučilo z niektorých predchádzajúcich neúspechov, čo je vidieť na spôsobe, akým ruské jednotky konajú v operáciách pri Bachmute.

17:59 Rusku bude trvať dobyť Doneckú a Luhanskú oblasť asi dva roky

Rusku môže trvať približne dva roky, kým dobyje Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny. Vyhlásil to zakladateľ ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jedgenij Prigožin, informuje TASR podľa sobotňajších správ agentúr AP a Reuters.

V rozhovore pre ruského blogera Semiona Pegova zverejnenom v piatok večer Prigožin uviedol, že Rusku by mohlo trvať jeden a pol až dva roky, kým úplne ovládne spomínané dve východoukrajinské oblasti, ktoré tvoria väčšinu regiónu Donbas. Dobytie týchto dvoch oblastí je pritom podľa Prigožina zrejme hlavným cieľom Ruska.

„Ak sa budeme musieť dostať až k Dnepru, tak to potrvá asi tri roky,“ uviedol Prigožin, pričom mal na mysli ukrajinské územie, ktoré sa rozprestiera na východnom brehu rieky Dneper.

Toto jeho vyjadrenie ponúka vzácnu možnosť nahliadnuť do ruských očakávaní a poskytuje tiež informácie o možno trvaní konfliktu na Ukrajine, domnieva sa Reuters. Prigožinova Vagnerova skupina je totiž v centre niektorých z najtvrdších bojov prebiehajúcich na Ukrajine.

Prigožin, ruský oligarcha prezývaný aj Putinov kuchár pre lukratívne kateringové zmluvy s Kremľom, nehovorí za ruskú armádu. Jeho dôležitosť v očiach verejnosti však narástla po tom, čo kritizoval vedenie ruskej armády za zlyhania, ku ktorý počas takmer už rok trvajúcej vojny na Ukrajine prišlo.

14:51 Biden tento mesiac navštívi Poľsko

Americký prezident Joe Biden tento mesiac odcestuje do Poľska, aby rok po začatí ruského útoku na Ukrajinu utužil spojencov v podpore Kyjiva. V piatok to oznámil Biely dom.

Návšteva naplánovaná na 20. až 22. februára prichádza v čase, keď prieskumy verejnej mienky v Spojených štátoch a v zahraničí naznačujú slabnúcu podporu vojenskej a ekonomickej pomoci Ukrajine v hodnote desiatok miliárd dolárov. Okrem toho republikáni, ktorí nedávno prevzali kontrolu nad Snemovňou, vyjadrili skepticizmus či priamu opozíciu voči pokračovaniu financovania tejto podpory.

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierre uviedla, že Biden sa stretne s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a lídrami krajín Bukurešťskej deviatky, ktoré sú spojencami v rámci NATO vo východnej Európe, aby prediskutovali jeho „neochvejnú podporu“ aliancii. Zatiaľ nie je jasné, či by Biden mohol zavítať aj na Ukrajinu.

13:36 Moskva považuje za neprijateľný zákaz pre ruských športovcov na OH v Paríži

Výzva Ukrajiny na zákaz účasti ruských športovcov na olympijských hrách v Paríži je neprijateľná, povedal v sobotu ruský minister športu Oleg  Matycin. TASR informuje podľa správy AFP

„Pokus diktovať podmienky účasti športovcov na medzinárodných súťažiach je absolútne neprijateľný,“ povedal Matycin. „Vidíme očividnú túžbu zničiť jednotu medzinárodného športu a medzinárodného olympijského hnutia.“

Zelenskyj na sociálnych sieťach zverejnil fotografie, ako športovci v ruinách trénujú na olympiádu.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v januári oznámil, že hľadá cestu, ktorá by ruským a bieloruským športovcom umožnila účasť na OH 2024 v Paríži pod neutrálnou vlajkou. Ukrajina a niekoľko ďalších krajín tento postup kritizovali. 

Prezident MOV Thomas Bach označil výzvy Ukrajiny na bojkot hier za odporujúce zásadám, za ktorými stojíme. Prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok zopakoval svoje výzvy a povedal, že samotná prítomnosť predstaviteľov teroristického štátu je prejavom násilia a bezprávia.

„Bolo by lepšie organizovať šport v rámci krajín a urobiť všetko pre to, aby sa šport stal veľvyslancom mieru a staval mosty medzi národmi,“ povedal v sobotu Matycin. Severské a niektoré východoeurópske krajiny už naznačili, že sa pridajú k prípadnému bojkotu.

12:02 Vagnerovci už neverbujú väzňov pre rivalitu s ruským rezortom obrany

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina prestala verbovať ruských väzňov do boja na Ukrajine pravdepodobne v dôsledku narastajúcej rivality s ruským ministerstvom obrany. Vo svojej pravidelnej správe spravodajskej služby o situácii na Ukrajine to uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.

Zakladateľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vo štvrtok oznámil, že skupina úplne ukončila verbovanie ruských väzňov do boja na Ukrajine. Údaje ruskej Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN) podľa britského rezortu obrany však naznačujú, že Vagnerovci verbovali menej väzňov už od vlaňajšieho decembra.

„K väzňom sa pravdepodobne dostali správy o tvrdej realite služby u Vagnerovcov na Ukrajine a počet dobrovoľníkov preto klesol. Avšak dôležitým faktorom pri ukončení tohto programu je pravdepodobne aj narastajúca priama rivalita medzi ruským ministerstvom obrany a Vagnerovcami,“ uvádza britský rezort.

Rola Vagnerovcov vo vojne na Ukrajine je v uplynulých mesiacoch stále dôležitejšia. Títo žoldnieri stáli napríklad aj na čele útoku na mesto Bachmut na východe Ukrajiny.

Britské ministerstvo obrany sa okrem toho domnieva, že ruská armáda už do boja na Ukrajine pravdepodobne nasadila veľkú väčšinu záložníkov povolaných v rámci tzv. čiastočnej mobilizácie. Ruské vedenie preto teraz čelí ťažkému rozhodnutiu, či bude ďalej nasadzovať sily, ktoré má k dispozícii, a zároveň obmedzí svoje ciele, alebo zavedie nejakú ďalšiu formu mobilizácie, uvádza rezort.

11:05 Akýkoľvek mier musí udržať Ukrajinu nedotknutú

Krátko pred výročím ruskej invázie na Ukrajinu vznikol návrh rezolúcie pre rokovanie  Valného zhromaždenia OSN. Zdôrazňuje potrebu mieru zabezpečujúceho suverenitu, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny. TASR informuje podľa správy agentúry AP.

Návrh rezolúcie s názvom Princípy, ktoré sú základom komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine získala agentúra AP v piatok. Je menej podrobná ako 10-bodový mierový plán, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil na novembrovom summite Skupiny G20. Ukrajina a jej spojenci sa takto snažia získať maximálnu podporu pri hlasovaní, uviedli diplomati OSN pod podmienkou zachovania anonymity.

Hovorkyňa VZ OSN Paulina Kubiak v piatok uviedla, že mimoriadne zasadnutie VZ OSN o Ukrajine sa začne 22. februára popoludní. Hlasovanie o rezolúcii sa očakáva 23. februára neskoro večer.

VZ OSN má 193 členských krajín. Bezpečnostnú radu OSN, ktorá je poverená udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti, paralyzuje Rusko. BR OSN má 10 volených nestálych členov a 5 stálych členov s právom veta. Moskva preto môže ako stály člen blokovať akýkoľvek postup proti svojej vojenskej invázii na Ukrajine.

10:11 Moskva zaradila na zoznam zahraničných agentov bývalého Putinovho pisateľa prejavov

Ruské úrady v piatok pridali na zoznam zahraničných agentov niekdajšieho pisateľa prejavov súčasného ruského vodcu Vladimira Putina a politického analytika Abbasa Galliamova spoločne s populárnou speváčkou Zemfirou Ramazanovovou.

Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že Galliamov „distribuoval neobmedzenému okruhu ľudí materiály vytvorené zahraničnými agentmi, vystupoval proti špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine a pôsobil ako expert a respondent pre informačné platformy zahraničných štruktúr“.

Galliamov, ktorý Putinovi písal prejavy v rokoch 2008 až 2012, býva často citovaný zahraničnými médiami. Nedávno vzbudil pozornosť vystúpením v spravodajskej televízii CNN, počas ktorého naznačil, že Putin by mohol čeliť vojenskému prevratu.

Ramazanovovú zaradili na spomenutý zoznam, pretože sa podľa ruských úradov postavila voči ruským vojenským aktivitám na Ukrajine a prijala bližšie nešpecifikované prostriedky zo zahraničia.

Ruské zákony umožňujú vyhlásenie organizácií a jednotlivcov, ktorých považujú za zapojených do politickej činnosti a dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, za zahraničných agentov. Označenie za zahraničného agenta znamená dodatočnú vládnu kontrolu a nesie so sebou silné negatívne asociácie, ktoré môžu zdiskreditovať označené subjekty.

8:42 Zelenskyj označil svoje turné po Európe za začiatok novej etapy

„Londýn, Paríž, Brusel – všade som v týchto dňoch hovoril o tom, ako môžeme posilniť našich vojakov,“ povedal Zelenskyj vo videoposolstve. „Sú tu veľmi dôležité dohody a dostali sme dobré signály,“ dodal.

Ukrajinský prezident ďalej spresnil, že sa to týka rakiet a tankov dlhšieho doletu. Pre zabezpečení bojových lietadiel pre ukrajinské jednotky je však podľa neho potrebné vykonať viac práce v ďalšej úrovni spolupráce.

SITA/Úrad vlády SR/Ľuboš BilačičPredseda Európskej rady Charles Michel a prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj počas príchodu na mimoriadne zasadnutie Európskej rady v Bruseli, ktoré nadväzuje na samit EÚ - Ukrajina z 3. februára 2023 v Kyjeve. Bratislava, 9. február 2023.

V Londýne Zelenskyj podľa vlastných slov vycítil, že Briti naozaj chcú, aby Ukrajina vyhrala nad ruskou inváziou. Stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Paríži bolo dôležité z hľadiska výmeny argumentov, povedal.

„Bude tu viac podpory,“ prisľúbil Zelenskyj Ukrajincom. Tohtotýždňovú účasť na summite Európskej únie (EÚ) a návštevu Európskeho parlamentu označil za začiatok novej etapy, cituje DPA.

„V tejto novej etape spolupráce Ukrajina nebude v európskych inštitúciách len hosťom, ale plnohodnotným členom Európskej únie,“ uviedol Zelenskyj.

Správy z prechádzajúceho dňa 10.2. 2023:

18:30 Rusi pri neúspešnom útoku pri meste Vuhledar stratili najmenej 30 obrnených bojových vozidiel

Ruské ozbrojené sily tento týždeň pravdepodobne stratili najmenej 30 obrnených bojových vozidiel pri jednom neúspešnom útoku neďaleko mesta Vuhledar na východe Ukrajiny. Uviedla to v piatok britská vojenská spravodajská služba.„ Ruskí vojaci pravdepodobne utiekli a zanechali najmenej 30 väčšinou nepoškodených obrnených bojových vozidiel po neúspešnom útoku,“ konštatovalo britské ministerstvo obrany. Informuje o tom web The Guardian.

Video of an Excalibur artillery strike on a Russian 2S3 Akatsiya howitzer by Ukraine’s 59th Motorized Brigade. https://t.co/giPFDwy9oI pic.twitter.com/q1cFtGp7iP

— Rob Lee (@RALee85) February 10, 2023

Ukrajinský rezort obrany v piatok zverejnil na mikroblogovacej sieti Twitter videozáznam, ktorý ukázal niekoľko ruských obrnených bojových vozidiel a tankov rozptýlených na bojisku neďaleko Vuhledaru.

Informácie o strate obrnených bojových vozidiel a tankov vyvolali nový hnev prominentných ruských provojnových blogerov. „Pre túto epizódu je tu pre velenie očividne veľa otázok, stratené bolo množstvo techniky ... Tanková divízia prišla o svoju bojovú schopnosť,“ napísal ruský provojnový bloger, ktorý vystupuje pod menom Rybar a má viac ako milión sledovateľov.

Video reportedly of destroyed/abandoned armored equipment from Russia's 155th Naval Infantry Brigade on the Vuhledar front. It shows 31 armored vehicles, including ~ 15 tanks (including T-72B3 and a T-80BVM) with the remainder BMP, MT-LB, and others.https://t.co/glwinuQmeO pic.twitter.com/akEExQigW9

— Rob Lee (@RALee85) February 9, 2023

17:00 Na celom území Ukrajiny opäť vyhlásili letecký poplach

Na celom území Ukrajiny bol v piatok popoludní vyhlásený letecký poplach, ktorým je už tretím v priebehu dňa. Ako spresnila stanica BBC, predchádzal tomu štart niekoľkých stíhačiek MiG-31 s raketami Kalibr z územia Bieloruska.

Ukrajina bola už vo štvrtok večer a v piatok ráno terčom ďalších vĺn raketových útokov ruskej armády, ktorá vypálila celkovo 71 striel; z nich 61 bolo ukrajinskou armádou zostrelených, dodala BBC s odvolaním sa na hlavného veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného. 

Zásah však pri tom opäť dostali aj areály viacerých tepelných a vodných elektrární, ako aj vysokonapäťová infraštruktúra, informoval ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

Ozrejmil, že v mnohých oblastiach Ukrajiny bolo nutné pristúpiť k núdzovým odstávkam dodávok elektrickej energie. Najzložitejšia situácia je v Záporožskej, Charkovskej a Chmeľnyckej oblasti, napísal minister na svojej facebookovej stránke.

Zároveň poznamenal, že vďaka úspešným zásahom ukrajinského systému protivzdušnej obrany a vopred prijatým technickým opatreniam sa podarilo zachovať celistvosť energetického systému krajiny. Energetici podľa neho pracujú na obnovení dodávok energií nonstop.

V Charkove bolo napoludnie bez elektriny asi 150.000 odberateľov. Prerušenie dodávok elektriny počas útokov ruskej armády hrozilo aj v Ľvovskej oblasti. V Záporožskej oblasti sa zasa v piatok podarilo obnoviť dodávku väčšine spotrebiteľov. Poškodenie elektrických sietí zaznamenali aj v Kyjeve, uviedol primátor mesta Vitalij Kličko. 

14:00 Vzdušné sily oznámili, že zneškodnili desiatky ruských striel

Systémy protivzdušnej obrany Ukrajiny zostrelili desiatky striel, ktoré počas najnovšej vlny útokov vypálilo Rusko. TASR správu prevzala z agentúra AFP.

„Nepriateľ spustil rozsiahly raketový útok na kritickú infraštruktúru Ukrajiny, “oznámili ukrajinské vzdušné sily. Dodali, že systémy protivzdušnej obrany zneškodnili 61 z celkového počtu 71 striel, píše AFP. 

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok na sociálnej sieti uviedol, že Rusko v piatok proti Ukrajine vypálilo viac než 50 raketových striel, z ktorých väčšina bola zostrelená. 

„Rusko si nedokáže pripustiť zlyhanie a preto naďalej terorizuje obyvateľstvo (Ukrajiny), “napísal. Piatkové útoky označil za ďalší pokus o zničenie ukrajinských energetických systémov s cieľom pripraviť Ukrajincov o svetlo, teplo a vodu.

13:30 Zelenskyj sa cestou z Bruselu stretol s poľským prezidentom Dudom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok večer stretol cestou z Bruselu späť do Kyjeva so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom. V piatok to poľskej agentúre PAP povedal vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Zelenskyj Dudu informoval počas stretnutia v meste Rzeszów na juhu Poľska o výsledkoch svojich stretnutí v Bruseli, Paríži a Londýne. Okrem toho hovorili prezidenti aj o súčasnej situácii na bojovom fronte na Ukrajine a o snahe Západu poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc.

SITA/Johanna Geron, Pool Photo via AP

Ešte predtým Zelenskyj v stredu rokoval v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. V Londýne sa stretol s britským premiérom Rishim Sunakom i kráľom Karolom III.

Išlo o prvú návštevu Zelenského v Európe od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

12:00 Ruské rakety prenikli nad územie Moldavska a Rumunska

Dve ruské rakety prenikli v piatok do moldavského a rumunského vzdušného priestoru, potom vleteli nad Ukrajinu, oznámil vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Podľa Zalužného dve rakety Kalibr vypálené z Čierneho mora prenikli do moldavského vzdušného priestoru, následne preleteli vzdušným priestorom Rumunska, ktoré je členom NATO, a nakoniec sa dostali nad územie Ukrajiny.

Moldavsko správu potvrdilo a predvolalo si už ruského veľvyslanca. Tamojšie ministerstvo obrany uviedlo, že raketa prenikla do moldavského vzdušného priestoru v piatok dopoludnia o 10.18 h, a to nad obcou Mocra v regióne Podnestersko a neskôr nad obcou Cosauti v okrese Soroca, pričom smerovala k Ukrajine.

wikipedia

Ministerstvo obrany dodalo, že situáciu v regióne pozorne sleduje a ostro odsudzuje narušenie vzdušného priestoru Moldavska. V oznámení sa konkrétne nespomína, že raketa bola ruská.

Rumunsko podľa agentúry AFP uviedlo, že správa ukrajinských ozbrojených síl o prelete rakety nad rumunským územím zatiaľ "nebola potvrdená".

Internetové noviny Ukrajinska pravda citovali hovorcu vzdušných síl, ktorý uviedol, že Ukrajina dokáže zostreľovať takéto rakety, ale neurobilo to, lebo nechcela ohroziť civilistov v cudzích krajinách.

Podľa portálu britskej televízie Sky News sa podobná situácia stala už predtým. Tri ruské rakety odpálené vlani v októbri na Ukrajinu z lodí v Čiernom mori prenikli do vzdušného priestoru Moldavska. Tamojší vicepremiér Nicu Popescu vtedy oznámil, že si predvolali ruského veľvyslanca, aby poskytol vysvetlenie narušenia vzdušného priestoru.

11:00 V Kyjeve počuť výbuchy

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev je v priebehu piatka počuť výbuchy a sú aktívne sirény varujúce pred náletmi. K útoku na ukrajinskú metropolu prichádza po tom, čo ruská armáda skoro ráno podnikla vlnu raketových útokov na ukrajinské územie. TASR o tom informuje na základe správ britského denníka The Guardian a britskej spravodajskej televízie Sky News.

„Úlomky rakety poškodili v mestskej časti Holosijivskyj auto a strechu domu. Raketový útok pokračuje. Ostaňte v úkrytoch, “uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

Novinári agentúry Reuters počuli v Kyjeve doposiaľ najmenej tri výbuchy. Gubernátor Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny Vitalij Kim, upozornil na sociálnych sieťach obyvateľov, že na oblasť mieri už tretia vlna útokov.

Rusko spustilo v piatok skoro ráno na Ukrajinu rozsiahly raketový útok. Ruská armáda zaútočila nadránom na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru siedmimi kamikadze dronmi iránskej výroby a šiestimi riadenými strelami Kalibr. Väčšinu z nich sa podarilo ukrajinskej obrane zostreliť, uviedlo ukrajinské letectvo.

Okrem toho bolo vypálených množstvo rakiet S-300, z ktorých 35 bolo odpálených smerom na administratívne oblasti Charkovskú a Záporožskú. Pri týchto útokoch bolo zasiahnutých niekoľko energetických zariadení na východe, juhu a západe Ukrajiny, čo viedlo k prerušenie dodávok energií, uviedla ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho.

10:45 Pri útoku na letisko v Berďansku zabili viac ako sto ruských vojakov

Ukrajinské ozbrojené sily zasiahli vojenské letisko v Ruskom okupovanom meste Berďansk v Zaporižžskej oblasti. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vojenskú správu v Berďansku, podľa ktorej sa útok stal ešte v stredu. Podľa vojenskej správy Ukrajinci pri útoku zabili viac ako 100 ruských vojakov. Poškodený bol sklad munície a palív, ako aj radarová stanica.

8:00 Ruské sily zaútočili na energetickú infraštruktúru v Zaporižžii a Charkive

Ruské sily zaútočili v piatok skoro ráno na energetickú infraštruktúru v ukrajinskom meste Zaporižžia. Ako referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na tajomníka mestskej rady Anatolija Kurtieva, Rusi zasiahli Zaporižžiu 17-krát v priebehu hodiny.

Podľa Kurtieva to bol najväčší počet striel vypálených na Zaporižžiu počas jedného útoku v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine. Dodal, že ďalšie informácie o útoku sa momentálne objasňujú. Približne o 4:00 miestneho času zasiahli ruské sily aj kritickú infraštruktúru v Charkive, informoval na Telegrame starosta mesta Ihor Terechov.

Korešpondenti webu Ukrajinská pravda taktiež informovali o nočných výbuchoch vo Vynnycii, ktoré nastali približne o 2:00 miestneho času. Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak zasa informoval o nebezpečenstve kamikadze útokov bezpilotných lietadiel. Vyzval obyvateľov regiónu, aby sa nepribližovali k objektom kritickej infraštruktúry a nič nezverejňovali na internete.

SITA/AP Photo/Andriy Andriyenko

Správy z predchádzajúceho dňa 9.2.2023:

18:40 Británia a USA uvalili sankcie na ruskú hackerskú skupinu Trickbot

Spojené štáty a Británia v utorok oznámili uvalenie sankcií na ruskú hackerskú skupinu Trickbot napojenú na ruské tajné služby, ktorá sa počas pandémie koronavírusu nabúrala do informačných systémov nemocníc s cieľom peňažného zisku. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Americké ministerstvo financií uviedlo, že skupina Trickbot začala v roku 2014 svoju činnosť vykonávať mimo Moskvy, a to kybernetickými útokmi na obchodné subjekty a zločincov, pričom využívala vírus trójsky kôň, ktorý tiež pomenovala Trickbot.

Vírus Trickbot sa odvtedy dostal do miliónov počítačov na celom svete a stal sa účinným nástrojom na vydieranie obchodných subjektov, ktorým zablokoval prístup k vlastným údajom, kým nezaplatili požadovanú finančnú čiastku.

Británia a USA sankcie uvalili na siedmich členov hackerskej skupiny, ktorí sú podozriví z napojenia na ruské tajné služby.

16:50 Medvedev: Rusko zvýši produkciu tankov

Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vo štvrtok povedal, že Moskva zvýši výrobu tankov v reakcii na dodávky zbraní, ktoré Ukrajine poskytujú západné krajiny. Vyjadril sa tak počas návštevy továrne na výrobu tankov v sibírskom meste Omsk. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a stanice CNN.

SITA/Ekaterina Shtukina, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

„Vieme, že náš protivník v zahraničí žobre o lietadlá, rakety, tanky. Ako by sme mali reagovať? Je jasné, že v tomto prípade je pre nás prirodzené zvýšiť výrobu rôznych druhov zbraní a vojenskej techniky vrátane moderných tankov,“ hovorí Medvedev vo viedozázname zverejnenom na jeho účte na platforme Telegram. „Hovoríme o výrobe a modernizácii tisícok tankov,“ dodáva.

16:00 Nemecko poskytne Slovensku systémy protivzdušnej obrany MANTIS

Berlín poskytne Slovensku dva systémy protivzdušnej obrany typu MANTIS, potvrdil nemecký minister obrany Boris Pistorius v dokumente, ktorý podpísal tento týždeň. Výcvik slovenských špecialistov na obsluhu tohto systému sa podľa neho začne v Nemecku v priebehu budúceho mesiaca. 

Viac sa dočítate tu.

15:10 Spoločnosť SpaceX obmedzila Ukrajine satelitný internetový systém Starlink

Americká spoločnosť SpaceX obmedzila Ukrajine schopnosť používať satelitný internetový systém Starlink na vojenské účely. Ako referuje spravodajský web BBC, učinila tak po správach, že ho Kyjiv využil na ovládanie dronov.

Terminály siete Starlink, ktoré začali na Ukrajinu dodávať vlani na jar, umožnili ukrajinskej armáde bojovať a zostať v spojení, i keď ruské vojská zničili telefónne a internetové siete v krajine. Hovorí sa však aj o tom, že Ukrajinci túto technológiu použili na zacielenie ruských pozícií, čím údajne porušili politiku spoločnosti SpaceX.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak odkázal spoločnosti SpaceX, že si musí vybrať, na ktorej strane stojí – či sa pripojí k Ukrajine a „právu na slobodu“ alebo si vyberie Rusko a „jeho právo zabíjať a obsadzovať územia“.

12:30 Rusko útočí na európsky spôsob života, povedal Zelenskyj v europarlamente

Rusko útočí na európsky spôsob života. V Európskom parlamente (EP) to dnes počas svojho príhovoru povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje na svojej webstránke televízia CNN.

Ukrajinského lídra privítala predsedníčka EP Roberta Metsola, ktorá ho pred príhovorom ubezpečila, že Európa stojí za Ukrajinou a „sloboda zvíťazí“. „Ukrajina je Európa a budúcnosť vášho národa je v Európskej únii. Budeme s vami, ako dlho bude treba,“ povedala Metsola stojac pri Zelenskom, ktorý si v europarlamente vyslúžil standing ovation.

Zelenskyj začal svoj príhovor slovami Sláva Ukrajine, na ktoré rovnako odpovedali viacerí europoslanci v sále. Poďakoval sa prítomným za ich „podstatnú a aktívnu“ podporu od začiatku vojny a vyzdvihol, čo „moderná Európa, mierová Európa, dáva svetu“. „Európsky spôsob života, európsky štandard života, európske pravidlá života... právny poriadok,“ menoval.

With your voice, President @ZelenskyyUa, the voices of millions of Ukrainians echo through the halls of this assembly.

Millions of Ukrainians who are aspiring to a European future.

Let’s turn their dreams into reality. pic.twitter.com/zGj4nGTsYF

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) February 9, 2023

Rusko pritom podľa neho neútočí len na Ukrajincov, ale aj na európsky spôsob života. „My všetci si užívame túto spoločnú európsku históriu,“ povedal s tým, že ruský vodca Vladimir Putin sa snaží „vyhladiť“ európske hodnoty „totálnou vojnou“. „My to nedovolíme,“ skonštatoval ďalej a dodal, že Putin je diktátor, ktorý využíva sovietske zbrane a zbrane od ďalších diktátorských režimov, aby dosiahol svoj cieľ.

Rusko chce podľa Zelenského vrátiť Európu do xenofóbie z tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia. „Naša odpoveď na to je nie. Bránime sa. My sa musíme brániť“. „Je to dôležité nielen pre európske štáty, nielen pre komunity a spoločnosti Európy,“ upozornil a dodal, že „nezáleží na tom, kto sme ... vždy budeme bojovať proti neúcte. Predpokladom (našich snov pre naše deti a vnúčatá) je mier a bezpečnosť“. Nič z toho však nebude garantované, ak „neprekonáme protieurópsku silu, ktorá sám nám všetkým snaží ukradnúť našu Európu“.

Zelenskyj si podľa BBC vyslúžil uprostred svojho príhovoru ďalší potlesk postojačky od europoslancov.

Následne poďakoval Európskej únii za podporu obyčajných Ukrajincov a tiež tých, ktorí „šíria pravdu“ o ruskej agresii a tých, ktorí naďalej stoja pri Ukrajine. Vyjadril tiež vďaku za životne dôležité zásoby, ktoré EÚ poskytla Ukrajine, vrátane zbraní, energetických zariadení a paliva. Úniu zároveň vyzval, aby naďalej vytrvala v podpore jeho krajiny.

Zelenskyj sa poďakoval aj všetkým európskym lídrom, ktorí pomáhajú Ukrajine „brániť európsky spôsob života“. „Ukrajina bude členom Európskej únie - Európskej únie, ktorá vyhráva,“ pokračoval a svoj príhovor ukončil pozvaním všetkých na Ukrajinu a pozdravom Sláva Ukrajine, ktorý si opäť vyslúžil potlesk.

Po príhovore dostal ukrajinský prezident vlajku Európskej únie, ktorú rozprestrel s Metsolou po boku a publikum opäť vstalo a tlieskalo.

Zelenskyj sa v Bruseli zúčastní aj na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, ktoré bude mať na programe tri hlavné otázky: útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, európske hospodárstvo a konkurencieschopnosť a migračnú politiku.

10:40 Zelenskyj pricestoval do Bruselu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok do Bruselu, kde sa zúčastní na mimoriadnom summite EÚ. 

10:20 USA a NATO držia spolu v podpore Ukrajiny, tvrdí Blinken

Spojené štáty a NATO sú zjednotené v podpore pre Ukrajinu, ktorá sa bráni voči ruskej vojne. Uviedol to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu po rokovaní so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom vo Washingtone. TASR o tom informuje na základe Blinkenovho vyjadrenia na sociálnej sieti.

Šéf diplomacie USA na spoločnej tlačovej konferencii so Stoltenbergom označil „Putinovu vojnu“ na Ukrajine za „strategické zlyhanie“. „Nepodarilo sa mu zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu Ukrajiny. Nepodarilo sa mu začleniť Ukrajinu to Ruska či zlomiť vôľu jej obyvateľov,“ povedal Blinken a dodal, že ruský prezident Vladimir Putin prehral bitky o ukrajinské mestá Charkov a Cherson a jeho armáda zažíva ohromujúce porážky na bojisku.

Putinovi sa podľa Blinkena tiež nepodarilo oslabiť Severoatlantickú alianciu. „NATO je silnejšie a viac zjednotené než kedykoľvek predtým,“ uviedol minister. Záznam z tlačovej konferencie v stredu zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí na svojej webovej stránke.

Putin podľa Blinkena práve teraz nejaví skutočný záujem o diplomaciu. Pripomenul vyjadrenia ruského prezidenta z januára tohto roka o možnom otvorenom „serióznom dialógu“ s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. So Stoltenebrgom sa tiež počas rokovaní usilovali zaistiť, že Ukrajina má k dispozícii pomoc potrebnú na obranu svojho územia proti Ruskej agresii.

9:00 Zelenskyj ocenil, že Macron výrazne zmenil postoj voči Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prešiel výraznou zmenou čo sa týka jeho postoja k Ukrajine: od toho, ako v prvých mesiacoch ruskej invázie tvrdil, že je s Moskvou dôležité udržiavať otvorené komunikačné kanály, až po posilnenie dodávok zbraní pre Kyjev. V rozhovore pre denník Le Figaro, ktorý bol zverejnený v stredu, to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

SITA/Sarah Meyssonnier, Pool via AP

Agentúra AFP pripomína, že Zelenskyj bol neraz netrpezlivý vzhľadom na konanie šéfa Elyzejského paláca, ktorý často telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj po vypuknutí vojenskej ofenzívy Kremľa na Ukrajinu. Macron tiež v minulosti varoval, že Rusko nesmie byť pri žiadnej konečnej dohode o urovnaní konfliktu ponížené.

V súčasnosti však Macron naznačuje, že Paríž bude Ukrajinu podporovať až dovtedy, kým vojnu nevyhrá. Francúzsko ohlásilo dodávky ľahkých tankov pre ukrajinské sily, čo podnietilo aj Nemecko v rozhodnutí o poskytnutí bojových tankov.

„Verím, že sa (Macron) zmenil,“ povedal Zelenskyj. „A tentoraz skutočne. Napokon, on (Macron) otvoril dvere pre dodávky tankov,“ konštatoval Zelenskyj.

Informácie z predchádzajúceho dňa (8.2.2023):

19:00 Prvé tanky Leopard 2 by mohli byť na Ukrajine v marci alebo apríli

Prvý prápor tankov Leopard 2 od západných spojencov by mohol prísť na Ukrajinu do marca alebo apríla tohto roka. Na tlačovej konferencii počas návštevy Varšavy to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius. „Myslím, že by sme mohli odovzdať jeden prápor v prvých štyroch mesiacoch tohto roka, možno troch mesiacoch - a potom musíme samozrejme postupovať čo najrýchlejšie,“ cituje politika spravodajský portál CNN. Pistorius poznamenal, že prápor bude pozostávať z 31 tankov.

SITA/AP Photo/Pavel Golovkin

17:30 Ukrajina potrebuje niekoľko letiek západných lietadiel

Ukrajina potrebuje desiatky západných bojových lietadiel, aby dokázala vyhrať vo vojne proti Rusku, povedal hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. V televízii povedal, že začať by sa mohlo pár leteckými jednotkami, z ktorých každá zahŕňa 12 strojov. „Ak by sme mali jednu, dve alebo viac letiek, bol by to prvý krok, aby sa piloti tomuto prechodu prispôsobili,“ konštatoval Ihnat.

Hovorca upozornil, že najnovšie bojové lietadlo, ktoré Ukrajina vlastní, je staré viac ako 30 rokov. „Máme útočné lietadlá SU-25, bombardovacie lietadlá Su-24 a stíhačky Mig-29 a Su-27. Dokonca sú prispôsobené na použitie amerických antiradiačných rakiet HARM, ktoré každodenne zasahujú nepriateľské systémy protivzdušnej obrany. Tieto strely HARM však nemajú takú funkčnosť a účinnosť, akú by mali, keby boli na amerických lietadlách alebo iných lietadlách našich partnerov,“ povedal.

Ukrajina by podľa Ihnata privítala akýkoľvek typ západného bojového lietadla. Poukázal na to, že stíhačky F-16 prešli niekoľkými štádiami hlbokej modernizácie. „To, čo Ukrajina v súčasnosti potrebuje, je západný typ platformy... Okrem platformy je dôležité, aký rozsah výzbroje je možné niesť, čo môže (stíhačka) vziať pod krídla, aké rakety, aký je ich letový rozsah ... Toto je hlavná potreba Ukrajiny,“ zdôraznil.

17:15 Zelenskyj bude na summite EÚ žiadať o zbrane

Zelenskyj v stredu navštívil Britániu, ktorá mu prisľúbila výcvik ukrajinských pilotov na moderné lietadlá NATO, i keď Zelenskyj žiadal priamo o stíhačky. Ešte v stredu večer by mal ísť do Paríža a vo štvrtok do Bruselu.

„Môj prezident vycestoval preto, aby dosiahol výsledky, “povedal ukrajinský predstaviteľ. „Hlavným výsledkom budú zbrane. Potrebujeme podporu Európskej rady, aby došlo k zrýchleniu dodávok zbraní pre Ukrajinu,“ dodal ukrajinský predstaviteľ.

16:45 Vo viacerých oblastiach bol aktivovaný systém protivzdušnej obrany

Vo viacerých oblastiach na Ukrajine sa v stredu krátko predpoludním rozozvučali náletové sirény upozorňujúce na letecký útok. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na portál alerts.in.ua zaznamenávajúci informácie o leteckých poplachoch a iných hrozbách. Sirény bolo počuť v metropole Kyjiv i oblasti okolo nej, ďalej v Dnipropetrovskej, Sumskej, Čerkaskej, Černihivskej, Zaporižžskej, Charkivskej, Doneckej a Poltavskej oblasti. Permanentne v pohotovosti sú Luhanská oblasť a okupovaný polostrov Krym.

Náletové sirény signalizujú nebezpečenstvo raketových útokov, pričom občanom sa v takých prípadoch odporúča ísť do úkrytu alebo dodržiavať pravidlo dvoch stien, t.j. bezpečnostné pravidlo, podľa ktorého by mal byť človek v priestore, ktorý od ulice oddeľujú najmenej dve steny bez okien.

15:00 Zelenskyj v britskom parlamente žiadal o stíhačky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu osobne vystúpil pred členmi oboch komôr britského parlamentu a vyhlásil, že zlo prehralo v rôznych konfliktoch v histórii ľudstva a sloboda zvíťazí aj tentoraz. Zároveň Britániu požiadal o dodanie stíhačiek, ktoré budú pre Ukrajinu "krídlami slobody". TASR správu prevzala z agentúry AP.

Predsedovi Dolnej snemovne Lindsaymu Hoyleovi pri tejto príležitosti odovzdal helmu vojenského pilota s nápisom: „Máme slobodu, dajte nám krídla, aby sme ju chránili. “ Britániu ocenil za podporu Ukrajiny od prvého dňa vojny, ktorá trvá už bezmála rok.

SITA/Stefan Rousseau/pool photo via AP

Ukrajinský prezident na začiatku prejavu povedal, že do sídla britského parlamentu prišiel v mene ukrajinských bojovníkov, ktorí „sú v súčasnosti v zákopoch pod nepriateľskou delostreleckou paľbou,“ v mene pilotov a personálu protivzdušnej obrany, chrániaceho Ukrajinu pred nepriateľskými lietadlami a raketami, citovala jeho slová spravodajská stanica Sky News. 

Britským poslancom sa poďakoval za ich statočnosť. Osobitne ocenil expremiéra Borisa Johnsona za podporu v náročných časoch. Ukrajinský prezident v prejave vyzval na sprísnenie sankcií voči Rusku až dovtedy, kým Moskva „nebude zbavená akejkoľvek možnosti financovať túto vojnu.“

13:10 Zelenskyj prišiel do Británie, aby osobne poďakoval Britom za pomoc

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v stredu do Británie, aby „osobne poďakoval“ britskému ľudu za pomoc. TASR o tom informuje podľa spravodajskej stanice Sky News.

„Spojené kráľovstvo bolo jednou z prvých krajín, ktoré prišli Ukrajine na pomoc. Dnes som v Londýne, aby som osobne poďakoval britskému ľudu za podporu a premiérovi Rishimu Sunakovi za jeho líderstvo,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Zelenskyj pristál na londýnskom letisku Stansted, kde ho privítal Sunak. Následne spoločne zamierili do sídla britského premiéra na Downing Street, kde budú rokovať.

Zelenskyj sa okrem toho plánuje prihovoriť aj britskému parlamentu a poobede absolvuje audienciu u britského kráľa Karola III. Ide o Zelenského prvú návštevu v Británii od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Britská vláda o jeho návšteve informovala len v stredu ráno.

Spojené kráľovstvo poslalo Ukrajine od začiatku invázie vojenskú pomoc za viac ako dve miliardy libier; Londýn je tak jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva.

13:00 Zelenskyj pristál v Londýne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pristál v stredu na londýskom letisku Stansted. Buckinghamský palác zároveň potvrdil, že Zelenskyj v ten istý deň absolvuje aj audienciu u britského kráľa Karola III., informuje TASR podľa správy televízie Sky News.

Ide o Zelenského prvú návštevu v Británii od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Britská vláda o nej informovala v stredu ráno.

Najvyšší ukrajinský predstaviteľ sa počas nej stretne s britským premiérom Rishim Sunakom a prihovorí sa aj k britskému parlamentu, uviedla vo vyhlásení britská vláda. Stretne sa i s ukrajinskými vojakmi, ktorí sa cvičia v Británii.

Spojené kráľovstvo poslalo Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc za viac ako dve miliardy libier a Londýn je tak jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva.

12:30 Použitie jadrových zbraní na Ukrajine je nepravdepodobné, myslia si estónske tajné služby

Použitie taktických jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine je „nepravdepodobné“ z dôvodu, že by mali nízku vojenskú efektivitu, uviedli v stredu estónske tajné služby vo výročnej správe. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian.

Šéf estónskych tajných služieb Kaupo Rosin napísal, že Rusko má stále dosť zbraní, munície i vojakov na vedenie vojny na Ukrajine, ich nedostatok podľa neho zatiaľ nehrozí. „Zatiaľ majú stále dostatok paliva na udržanie vojnovej mašinérie v chode... Rusku tak skoro nedôjde potrava pre delá, výzbroj zo sovietskej éry ani propagandou vyvolaný imperializmus, “citovala jeho vyjadrenie britská spravodajská stanica Sky News. Viac v článku tu.

12:00 Rusko sa zameria na Charkov alebo Záporožie

Rusko zvyšuje počet útokov na východe Ukrajiny, pričom by sa čoskoro mohlo zamerať na Charkov alebo Záporožie, domnieva sa tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy televízie Sky News.

„Určite sa pokúsia o ofenzívu v smere na Charkov alebo na Záporožie,“ uviedol Danilov. Charkovská oblasť bola v centre ukrajinského protiútoku koncom vlaňajška, keď sa Ukrajine podarilo naspäť dobyť vyše 500 obcí. 

Ukrajinské ozbrojené sily pritom v utorkom oznámili, že na území administratívneho celku Charkovská oblasť bolo ostreľovaných vyše 30 obcí a mestečiek a v Záporožskej oblasti asi 20. 

Mnohí vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že Rusko sa v nasledujúcich týždňoch pokúsi podniknúť ďalší veľký útok – možno konkrétne okolo prvého výročia začiatku invázie, teda 24. februára. „Potrebujú niečo veľké, čo by ukázali svojmu ľudu – a majú aj veľkú túžbu spraviť do tohto dátumu niečo veľké,“ povedal Danilov.

Boje sa v súčasnosti už niekoľko mesiacov sústreďujú v okolí mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Rusku sa darí jasne dosahovať pokrok pri obkľučovaní tohto mesta zo severu i z juhu, avšak Ukrajina trvá na tom, že jej armáda sa drží dobre.

Podľa ukrajinského vojenského analytika Olexija Heťmana sa Ukrajinci môžu Bachmutu stále vzdať. „Ak bude hroziť obkľúčenie, z Bachmutu sa stiahnu. Nemalo by zmysel stratiť viac ľudí. Bachmut nemá veľký strategický význam, “uviedol Heťman.

9:40 Zelenskyj dnes navštívi Britániu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu navštívi Spojené kráľovstvo, oznámila britská vláda. Ide o prvú cestu Zelenského do Británie od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

Ukrajinský prezident sa počas návštevy stretne s britským premiérom Rishim Sunakom a prihovorí sa tiež britskému parlamentu, uviedla vo vyhlásení britská vláda. 

Spojené kráľovstvo poslalo Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc za viac ako 2 miliardy libier a Londýn je tak jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva. Premiér Sunak zároveň oznámil, že Británia ukrajinským pilotom stíhačiek ponúkne výcvik podľa štandardov Severoatlantickej aliancie, všíma si AP.

Od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára 2022 ide iba o druhú zahraničnú návštevu Zelenského. V decembri sa vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom a vystúpil v Kongrese.     

8:00 Ruské útoky na Sumskú oblasť si vyžiadali jednu civilnú obeť

Jednu civilnú obeť si vyžiadali utorkové útoky ruských síl na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny. Vojenská administratíva oblasti uviedla, že ruská armáda zaútočila na sedem obcí. V meste Bilopilľa ruské bombardovanie zasiahlo obytnú budovu a zabilo 77-ročnú ženu. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Správy z predchádzajúceho dňa 7.2.2023:

19:22 Ukrajinský parlament odobril nového ministra vnútra Ihora Klymenka

Ukrajinský parlament v utorok potvrdil vo funkcii ministra vnútra Ihora Klymenka, bývalého šéfa tamojšej polície. Vláda ho dočasným vedením rezortu poverila v januári po tragickej nehode, pri ktorej zahynul dovtedajší minister Denys Monastyrskyj. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

Ukraine’s parliament approves new Minister of Interior, Security Service chief

Ihor Klymenko is now the Minister of Interior and Vasyl Maliuk is the head of the SBUhttps://t.co/7jJ1gMV9QZ pic.twitter.com/gD3B79AwZ6

— Euromaidan Press (@EuromaidanPress) February 7, 2023

Vrtuľník s vedením ukrajinského ministerstva vnútra smerujúci na frontovú líniu na východe Ukrajiny sa zrútil 18. januára pri budove škôlky v meste Brovary pri Kyjeve. Nehoda si vyžiadala dovedna 14 obetí vrátane jedného dieťaťa. Medzi obeťami boli aj prvý námestník ministra vnútra Jevhenij Jenin a štátny tajomník Jurij Lubkovyč.

Parlament v Kyjeve schválil v utorok vo funkcii aj nového šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasyľa Maľuka. Za zastupujúceho šéfa SBU ho vlani v júli vymenoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo bol odvolaný jeho predchodca, Ivan Bakanov.

17:44 V Rusmi okupovanom meste Mariupoľ bolo vraj počuť silné explózie

Päť hlasných explózii bolo počuť v ukrajinskom meste Mariupoľ v Doneckej oblasti, ktoré je okupované ruskou armádou. Uviedol to v utorok poradca starostu Mariupoľa Petro Andriuščenko. Výbuchy podľa neho pravdepodobne nastali na mieste, na ktoré ruskí okupanti nedávno prisunuli systémy protivzdušnej obrany a ďalšiu vojenskú techniku. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Andriuščenko dodal, že po explóziách „bolo nad mestom vidieť veľké množstvo ruských lietadiel". V sobotu Andriuščenko konštatoval, že v priebehu uplynulého týždňa počet ruských vojakov v meste Mariupoľ a jeho okolí stúpol o 10 až 15-tisíc. „Celkovo môžeme hovoriť o približne 30-tisíc okupantoch, ktorí sú sústredení v Mariupoli a jeho regióne," napísal poradca mariupoľského starostu na komunikačnej platforme Telegram.

16:08 Dodávky zbraní vťahujú NATO do vojny na Ukrajine, tvrdí Šojgu

Ruský minister obrany Sergej Šojgu obvinili Západ, že sa pokúša naťahovať tamojší vojnu na Ukrajine dodávaním ťažkých zbraní Kyjivu. Takéto kroky podľa neho vťahujú krajiny v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) do vojny, čo môže viesť k ďalšej eskalácii. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„USA a ich spojenci sa snažia predĺžiť konflikt tak dlho, ako je možné. S týmto cieľom začali dodávky ťažkých zbraní, otvorene vyzývajú Ukrajinu obsadiť naše územia,“ vyhlásil Šojgu počas stretnutia s predstaviteľmi ruskej obrany. „Vskutku, takéto kroky zahŕňajú krajiny NATO do konfliktu a môžu viesť k nepredvídateľným úrovniam jeho eskalácie. Skupiny ruských síl pokračujú v ničení všetkej výzbroje a techniky dodanej do Kyjiva, a to na trasách ich dodávky aj na bojových pozíciách,“ dodal. CNN upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

Šojgu sa takto vyjadril v čase, keď Ukrajina očakáva mobilizáciu pol milióna ďalších ruských vojakov v nadchádzajúcich mesiacoch. Predstaviteľ ukrajinských spravodajských služieb Vadym Skibickyj v rozhovore povedal, že „Rusko sa chystá zmobilizovať 300-tisíc až 500-tisíc ľudí, aby na jar a v lete 2023 vykonalo útočné operácie na juhu a východe Ukrajiny“.

15:34 Ukrajinský parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu o ďalších 90 dní

Za predĺženie stanného práva hlasovalo 348 poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady). Potrebných bolo minimálne 226 hlasov. Obe uvedené opatrenia zostanú v platnosti do 20. mája.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18–60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vlani vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na demonštrácie. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok povedal, že ruské ozbrojené sily úspešne postupujú v okolí ukrajinských miest Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti. 

Ukrajinská strana už niekoľko dní informuje o ťažkých bojoch neďaleko Bachmutu. Zelenskyj nedávno zopakoval, že ukrajinské jednotky v oblasti naďalej kladú odpor.

14:10 Na ruskej strane padlo už viac ako 133-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 133 190 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 1 030 ruských vojakov.

"It's not getting to the land of the dead that's the problem. It's getting back."
Captain Hector Barbossa

Total combat losses of the enemy from Feb 24 to Feb 7: pic.twitter.com/73tzk92euo

— Defense of Ukraine (@DefenceU) February 7, 2023

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 245 tankov, 6 443 bojových obrnených vozidiel, 5 107 vozidiel a palivových nádrží, 2 232 delostreleckých systémov, 461 odpaľovacích raketových systémov, 227 systémov protivzdušnej obrany, 284 vrtuľníkov, 294 lietadiel, 1 958 dronov, 796 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 208 kusov špeciálnej techniky.

13:52 V Rusku nariadili kontrolu a rekonštrukciu protibombových krytov

Ruské úrady nariadili kontrolu a rekonštrukciu protibombových krytov po celej krajine. Kontroly sa dotknú aj krytov v najodľahlejších oblastiach Ruska. Referuje o tom ruský web The Moscow Times.

„Po rozpade Sovietskeho zväzu ich nikto nepotreboval. Ale teraz, vzhľadom na situáciu na fronte, Kremeľ nariadil, aby sa všetko vyriešilo,“ povedal nemenovaný predstaviteľ jednej zo západoruských oblastí.

The Moscow Times reports that an order was imposed to prepare bomb shelters all over #Russia. pic.twitter.com/YCeGH4Gdix

— NEXTA (@nexta_tv) February 7, 2023

Podľa ruských médií zverejnil tamojší oficiálny portál pre verejné obstarávanie Zakupki stovky vládnych tendrov na renováciu protibombových krytov v oblastiach po celej krajine. Zákazky zahŕňajú opravu ventilácie, hydroizoláciu, výmenu dverí, vzduchové filtre či inštaláciu osvetlenia.

11:40 Ukrajina stiahla z knižníc 19 miliónov kníh v ruštine a z čias Sovietskeho zväzu

 Zo všetkých stiahnutých kníh bolo približne 11 miliónov v ruštine. Čo sa so stiahnutými knihami stalo, jasné nie je.  „Boli odpísané aj niektoré knihy písané v ukrajinčine pochádzajúce z čias Sovietskeho zväzu... Je tiež odporúčané odpísať a odstrániť knihy, ktorých autori podporovali agresiu proti Ukrajine,“ uviedla Kravčuková podľa vyhlásenia zverejneného na webovej stránke ukrajinského parlamentu.

„Vo všeobecnosti je pomer kníh v ruskom a ukrajinskom jazyku v našich knižniciach veľmi poľutovaniahodný... Je nevyhnutné obnoviť naše fondy a čo najskôr nakúpiť knihy v ukrajinčine,“ uviedla Kravčuková.

Dodala, že približne 44 percent kníh v ukrajinských knižniciach je v ruštine. Zvyšné sú písané v ukrajinčine alebo v jazyku niektorej inej európskej krajiny.

Kyjev začal obmedzovať používanie ruských kníh po tom, čo Rusko anektovalo v roku 2014 Krymský polostrov. Tento proces tzv. derusifikácie sa ešte viac zrýchlil, keď ruské vojská pred necelým rokom vpadli na Ukrajinu. V polovici roka 2022 zakázala Ukrajina napríklad distribúciu ruských kníh v snahe zvrátiť politiku, ktorá podľa Kyjeva celé storočia potláčala ukrajinskú identitu.

Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je ukrajinčina. Približne polovica ukrajinského obyvateľstva hovorí prevažne alebo výlučne len po ukrajinsky a približne 30 percent obyvateľov používa zväčša alebo stále iba ruštinu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v roku 2019 vykonal Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie (KIIS).

Ruština aj ukrajinčina sú východoslovanské jazyky, avšak zatiaľ čo väčšina Ukrajincov ruštinu ovláda, Rusi, ktorí s ukrajinčinou oboznámení nie sú, majú ťažkosti jej porozumieť.

9:13 Biden pri príležitosti výročia ruskej invázie možno navštívi Poľsko

Návšteva je podľa týchto zdrojov v súčasnosti plánovaná na dátum blízku ku koncu tohtoročného februára. Zdroje však pripomenuli, že cesta nie je potvrdená, až kým ju neoznámi Biely dom, a plány sa môžu meniť.

O možnej návšteve Bidena v Európe pri príležitosti prvého výročia invázie informovali americké médiá už koncom januára. Odvolali sa pri tom na nemenované vysokopostavené zdroje z prostredia americkej vlády.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz v sobotu uviedol, že očakávaná návšteva šéfa Bieleho domu v Poľsku je kľúčová v spojitosti s ďalšou pomocou pre Poľsko v oblasti bezpečnosti zo strany USA, približuje agentúra PAP. 

Poľsko sa podľa Przydaczových slov dohodlo s americkou stranou, že dátum návštevy oznámia v najbližších dňoch.

8:20 Západ by Ukrajinu nemal tlačiť do žiadnych územných ústupkov

„To je čisto na Ukrajine, ako si vyhodnotí situáciu. Nemali by sme Ukrajinu tlačiť do akýchkoľvek územných ústupkov alebo do toho, aby za každú cenu naplnila ciele, ktoré si stanovila a o ktorých hovorí napríklad aj prezident (Volodymyr) Zelenskyj,“ uviedol novozvolený český prezident Petr Pavel.

Cieľom západných krajín by podľa budúceho českého prezidenta malo byť opätovné nastolenie suverenity Ukrajiny a jej obnova, návrat k medzinárodnému právu a riadne vyšetrenie vojnových zločinov, ktoré sa odohrali v priebehu ruskej agresie.

Podľa Pavla nie je možné akceptovať ako východiskový stav pre rokovania o mieri anexiu ukrajinských území Ruskom, ku ktorej došlo v rozpore s medzinárodným právom. „V okamihu, keď opustíte ukrajinské územie, tak sa môžeme rozprávať o ďalších veciach,“ navrhuje Pavel postoj, aký by mal k mierovým rokovaniam zaujať Západ.

SITA/AP Photo/Petr David Josek

7:42 Armáda zasiahla 13 ruských pozícií, Rusi ostreľovali civilistov po celej krajine

Ukrajinské letectvo zasiahlo počas uplynulého dňa deväť stanovíšť a dve protilietadlové pozície ruských jednotiek. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že ukrajinské raketomety a delostrelci zasiahli aj dve ruské dočasné základne.

Podľa správy ruské sily podnikli päť raketových a 12 leteckých útokov na Ukrajinu. Rusko taktiež vykonalo 36 útokov s viacerými raketovými systémami, predovšetkým na civilné lokality v Chersonskej oblasti. Útoky poškodili obytné budovy, pričom evidujú obete v radoch civilistov.

Ruská armáda podľa generálneho štábu ostreľovala viaceré obce v Doneckej, Sumskej, Charkivskej, Luhanskej, Dnipropetrovskej, Zaporižžskej a Chersonskej oblasti.

Správy z predchádzajúceho dňa 6.2.2023:

19:15 Rusi unášajú inžinierov zo Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorí s nimi nechcú spolupracovať

Ruskí okupanti unášajú inžinierov zo Zaporižžskej jadrovej elektrárne, ktorí s nimi odmietajú spolupracovať. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Národné centrum odporu.

„Mnoho pracovníkov po okupácii odmietlo pracovať v elektrárni a v súčastnosti je tam nedostatok personálu, pretože na trhu práce nie je toľko špecialistov. Nepriateľ sa preto snaží 'presvedčiť' ukrajinských inžinierov, aby pracovali pre Rusko. Príbuzným unesených pracovníkov nehovoria, kde ich zadržiavajú,“ uvádza sa v správe centra.

Rusi naďalej pokračujú v blokáde Enerhodaru, kde sa nachádza spomenutá Zaporižžská jadrová elektráreň. „Držia obyvateľov v meste, aby ich mohli použiť ako ľudské štíty. Opustiť mesto je nemožné, Rusi nikoho nepúšťajú von,“ dodáva centrum. Podľa miestnych úradov zostalo v meste zablokovaných asi 10 až 15-tisíc obyvateľov z predvojnovej zhruba 53-tisícovej populácie.

18:00 Ukrajinský parlament označil Wagnerovu skupinu za medzinárodnú zločineckú organizáciu

Ukrajinský parlament v utorok označil ruskú žoldniersku Wagnerovu skupinu za medzinárodnú zločineckú organizáciu a vyzval zahraničné vlády, aby urobili to isté. Referuje o tom web Kyiv Independent.

Americké ministerstvo financií ešte 26. januára označilo Wagnerovu skupinu za „významnú nadnárodnú zločineckú organizáciu“ a celosvetovo uvalilo sankcie na jej podpornú sieť.

1/3

Today we recognized #Wagner group as a terrorist organization and we’re calling each country to brand russian «private military companies» terrorists.@ua_parliament pic.twitter.com/4Vs4sGmo8H

— Kira Rudik (@kiraincongress) February 6, 2023

„Wagnerovci sa v Stredoafrickej republike a Mali podieľajú na pokračujúcej závažnej trestnej činnosti vrátane masových popráv, znásilňovania, únosov detí a fyzického zneužívania,“ uviedlo ministerstvo financií USA.

Dlhodobo sa tiež šíria správy, že Wagnerova skupina pomohla destabilizovať politickú scénu v prospech Ruska v najmenej šiestich afrických krajinách vrátane Stredoafrickej republiky, Sudánu a Burkiny Faso. To malo za následok tisíce mŕtvych a približne dva milióny vysídlených ľudí.

15:50 Zmeny na ukrajinskom ministerstve obrany tento týždeň nebudú

Výmena na poste ukrajinského ministra obrany, ktorá má byť dôsledkom korupčných škandálov a bola avizovaná počas víkendu, sa tento týždeň neuskutoční. Podľa agentúry AFP to v pondelok uviedli viacerí ukrajinskí zákonodarcovia.

Poslankyňa parlamentu a členka výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Marjana Bezuhlá pre ukrajinský verejnoprávny telerozhlas Suspiľne povedala, že tento týždeň „nebudú na ministerstve obrany žiadne demisie ani vymenúvania.“ Dodala, že vláda sa chce teraz sústrediť na vyhodnocovanie „rizík“ pred očakávanou jarnou ofenzívou ruskej armády.

Táto informácia súvisí so správami, že súčasný minister obrany Olexij Reznikov bude čoskoro odvolaný z funkcie a nahradí ho súčasný šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Uvedenú zmenu avizoval v nedeľu Davyd Arachamija, ktorý je predsedom parlamentnej frakcie proprezidentskej strany Sluha národa.

15:30 Nórsko chce venovať na pomoc Ukrajine 75 miliárd korún

Premiér Jonas Gahr Støre informoval, že prostriedky počas piatich rokov rovnomerne rozdelia medzi vojenskú a humanitárnu pomoc a ročne by mali predstavovať 15 miliárd korún. O navrhovanom balíku ešte bude rokovať parlament.

⚡️The government of Norway wants to allocate more than 6 billion euros to help Ukraine within 5 years, — NRK.

The aid package will include both monetary aid and arms aid, as well as aid to other countries affected by the consequences of the war.

👉Follow@Flash_news_ua pic.twitter.com/DdSR2OubfH

— FLASH (@Flash_news_ua) February 6, 2023

Viac sa dočítate na tomto odkaze.

14:40 V Odese je naďalej bez elektriny zhruba 300-tisíc obyvateľov

Po sobotňajšej „technologickej havárii“ na stanici vysokého napätia, ktorú nedávno poškodili ruské útoky, je v juhoukrajinskom meste Odesa bez elektriny stále približne 300-tisíc ľudí. Referuje o tom spravodajský web CNN.

„Opravárenské práce na jednej z rozvodní pokračujú, situácia je naďalej komplikovaná,“ uviedla vojenská správa v Odeskej oblasti. Ako uviedol gubernátor oblasti Maksym Marčenko, po „vážnej nehode“ bolo pôvodne odrezaných od elektriny takmer pol milióna obyvateľov. „Škody sú vážne, takže je priskoro na akékoľvek prognózy týkajúce sa dokončenia opráv,“ povedal Marčenko.

13:10 Rusi sa podľa Reznikova nepokúsia dobyť naraz veľké územia a do Chersonu nepôjdu

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov predpokladá, že Rusi sa nepokúsia dobyť celú Ukrajinu naraz, ako tomu bolo vlani na začiatku invázie. Domnieva sa, že počas očakávanej ofenzívy, ktorá sa by sa podľa niektorých prognóz mohla začať už o niekoľko dní, budú viesť sústredené boje na konkrétnych frontoch. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Rusi vo februári minulého roku vyskúšali taktiku simultánneho dobytia Ukrajiny. Nefungovalo to. Ich zdroje boli rozptýlené a stratili mnoho elitných jednotiek. Teraz majú inú taktiku so sústredenými a plazivými pokusmi o dobytie území, kúsok po kúsku, po desiatich metroch,“ povedal Reznikov, podľa ktorého sú najdôležitejšie ruské jednotky rozmiestnené na východe a juhu Ukrajiny.

Reznikov si myslí, že ruskí okupanti sa nezamerajú na Cherson, pretože pri ústupe zničili všetky mosty a prechody cez rieku Dnipro, ale budú sa chcieť presunúť po zemi v smere na Zaporižžiu, keďže z dôvodu zásobovania chcú rozšíriť pozemný koridor na Krym.

Zároveň skonštatoval, že „neexistujú žiadne panické dôvody na útek z miest“. Za jediné nebezpečenstvo označil útoky raketami a bezpilotnými lietadlami, no pripomenul, že aj ukrajinský systém protivzdušnej obrany sa stáva silnejším a zručnejším. Podotkol, že Ukrajina má dokonalý prehľad o ruských vojakoch.

10:30 Ruskú ofenzívu možno očakávať kedykoľvek po 15. februári, myslí si luhanský gubernátor

Novú ruskú ofenzívu v Luhanskej oblasti možno očakávať kedykoľvek po 15. februári. Pre televíziu Belsat to povedal šéf tamojšej vojenskej správy Serhij Hajdaj, podľa ktorého úrady vidia, že okupanti čerpajú na tomto fronte čoraz viac rezerv. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

V Luhanskej aj Doneckej oblasti podľa Hajdaja tiež zaznamenávajú čoraz viac vybavenia, ktoré Rusi „čiastočne ukrývajú niekde v lese, sčasti zakopávajú a tiež budujú ďalšie opevnenia, odkiaľ sa pokúsia spustiť ofenzívu“. Ruská armáda priváža aj muníciu, ale opatrnejšie ako predtým. To podľa Hajdaja tiež naznačuje, že sa Rusi chystajú na úplnú ofenzívu.

Dvojmesačný výcvik ruských brancov sa už chýli ku koncu a Rusko bude potrebovať približne 10 dní na ich presun na Ukrajinu a nahromadenie rezerv na novú ofenzívu, vyjadril sa tiež gubernátor.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.