tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ponúka výberovú chronológiu kľúčových udalostí vojnového konfliktu na Ukrajine.  

2022

24. februára: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Nakrátko ovládli aj letisko neďaleko Kyjeva.

2. apríla: V médiách sa objavili fotografie a videá z mesta Buča, ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Na záberoch boli mŕtvi civilisti, ktorých telá ležali na uliciach alebo boli pochované v masových hroboch.  

6. apríla: Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv.

18. apríla: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. 

18. mája: Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.

20. mája: Ukrajina nariadila svojim vojakom, ktorí boli v obliehaných oceliarňach Azovstaľ v prístavnom meste Mariupol, aby po takmer troch mesiacoch odporu zložili zbrane.

Ruská armáda tvrdila, že „úplne oslobodila“ oceliarsky komplex Azovstaľ, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci Mariupoľ pred ruskou agresiou.

23. mája: Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.

16. júla: Rusko obnovilo ofenzívu na východe Ukrajiny aj s cieľom zmocniť sa mesta Bachmut (Donecká oblasť), ktoré sa stalo ústredným dejiskom bojov na Ukrajine. 

8. augusta: Hrozba nukleárneho konfliktu sa po desaťročiach vrátila, vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres, pričom štáty disponujúce jadrovými zbraňami vyzval, aby sa zaviazali, že ich nepoužijú ako prvé.

21. septembra: Čiastočnú mobilizáciu vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. 

26. septembra: V blízkosti dánskeho ostrova Bornholm bol oznámený únik plynu na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka. 

5. októbra: Zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii podpísal prezident Vladimir Putin. Ide o samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), samozvanú Luhanskú ľudovú republiku (LĽH) a časti Záporožskej a Chersonskej oblasti. 

8. októbra: Výbuch, pri ktorom zahynuli traja ľudia, vážne poškodil cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.

10. októbra: Šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil, že masívne raketové útoky na ukrajinské mestá sú odplatou za „teroristické činy“ Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý poškodil Kerčský most.

11. októbra: Prezidenti 11 členských štátov východného krídla NATO vrátane Slovenska v spoločnom vyhlásení ostro odsúdili raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá a nazvali ich vojnovými zločinmi.

9. novembra: Ruský minister obrany Sergej Šojgu prikázal ruskej armáde, aby sa stiahla z mesta Cherson na východe Ukrajiny. 

15. novembra: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.

2023

15. januára: Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho armáda podnikla vlnu raketových útokov cielených na ukrajinské jednotky a objekty infraštruktúry.

25. januára: Nemecko ohlásilo dodanie tankov Leopard 2 Ukrajine.  

2. februára: Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyhlásil, že Rusko zmobilizovalo pol milióna mužov a výročie invázie si možno chce pripomenúť novou ofenzívou na východe a juhu Ukrajiny.

14. februára: Americký minister obrany Lloyd Austin vyhlásil, že Spojené štáty očakávajú, že Ukrajina podnikne ofenzívu proti ruským silám na jar tohto roka. 

15. februára: Západné krajiny sú podľa Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) znepokojené odhodlaním Ukrajincov udržať mesto Bachmut. Podľa amerických expertov nie sú ukrajinské jednotky schopné brániť Bachmut a súčasne spustiť jarnú protiofenzívu.

21. februára: Rusko pozastavuje plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. Vyhlásil to v prejave o stave krajiny ruský prezident Vladimir Putin.

Severoatlantická aliancia je v súčasnosti silnejšia než kedykoľvek predtým, vyhlásil vo Varšave americký prezident Joe Biden na stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. 

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.