Informácie z predchádzajúceho dňa 26.3.2023:
19:43 Putinove vyjadrenia o jadrových zbraniach sú znakom toho, že sa bojí prehry
Vyhlásenia ruského vodcu Vladimira Putina, že plánuje umiestniť taktické jadrové zbrane v Bielorusku, ukazujú, že sa bojí prehry. Ako referuje spravodajský web CNN, v nedeľu to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.
„Putin je príliš predvídateľný. Vo vyhlásení o taktických jadrových zbraniach v Bielorusku priznáva, že sa bojí prehry a jediné, čo môže urobiť, je strašiť taktikou,“ uviedol Podoľak na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. „Po druhé. Opäť potvrdzuje svoju účasť na zločine. Porušenie zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ dodal Podoľak.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tento krok vo vyhlásení v nedeľu odsúdilo a požiadalo o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Taktické jadrové zbrane sú určené na použitie na bojisku a majú krátky dosah a nízku účinnosť v porovnaní s oveľa výkonnejšími jadrovými hlavicami namontovanými na raketách dlhého doletu.
17:40 Ukrajinský dron spôsobil výbuch v meste ďaleko od hranice
Výbuch, ktorý v nedeľu zranil troch ľudí a vytvoril kráter v centre ruského mesta ďaleko od hranice s Ukrajinou, údajne spôsobil ukrajinský dron. Oznámili to ruské úrady, informovala agentúra AP, od ktorej TASR správu prevzala.
Explózia nastala po poludní miestneho času v meste Kirejevsk v Tulskej oblasti, ktoré sa nachádza asi 300 kilometrov od hranice s Ukrajinou a 175 kilometrov južne od Moskvy. Oblastný bezpečnostný úrad hlásil tri poškodené obytné budovy.
Russian media are reporting on a powerful explosion near #Tula. Two people were injured.
— NEXTA (@nexta_tv) March 26, 2023
The publication Baza, citing sources, reports that the cause of the explosion in the Tula region is the fall of a UAV. pic.twitter.com/VjFhlBDP71
Ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje z bezpečnostných zložiek uviedla, že „príčinou výbuchu v Tulskej oblasti bolo taktické prieskumné bezpilotné lietadlo“. Následne spresnila, že úrady identifikovali dron ako ukrajinský stroj Tu-141.
Miestny predstaviteľ ministerstva pre mimoriadne situácie pre TASS povedal, že obete utrpeli zranenia spôsobené črepinami, nie sú však v ohrození života. AP píše, že podľa ruského exilového spravodajského portálu Meduza výbuch po sebe zanechal kráter s priemerom asi 15 metrov a hĺbkou päť metrov.
Videá a fotografie na sociálnych sieťach ukazujú blatistý kráter neďaleko budovy s vážne poškodenou strechou a múrmi, informovala stanica Sky News s pripomenutím, že tieto zábery zatiaľ neboli nezávisle overené.
17:15 Severné Macedónsko by mohlo Ukrajine poslať 12 vrtuľníkov
Severné Macedónsko by mohlo poslať Ukrajine dovedna dvanásť vrtuľníkov Mi-24. Ako referuje web nezavisen.mk, uviedla to severomacedónska ministerka obrany Slavjanka Petrovská. Návrh na vyslanie 12 helikoptér na Ukrajinu bude predložený na schválenie počas nasledujúceho zasadnutia severomacedónskej vlády.
Igor Dvurekov/WikipediaVrtuľník v úprave Mi-24PN.
Podľa Petrovskej rozhodnutie neovplyvní bojovú pripravenosť severomacedónskej armády, keďže stroje sú podľa plánov modernizácie ozbrojených síl už na konci svojho používania. „Všetko doteraz darované vybavenie súvisí s požiadavkou ukrajinských úradov, ktoré ich vedia používať, ale aj udržiavať,“ tvrdí Petrovská.
15:55 V Chersonskej oblasti okupanti mučia obyvateľov, ktorí odmietajú ruské pasy
Ruskí okupanti v Chersonskej oblasti mučia Ukrajincov, ktorí odmietajú pasy Ruskej federácie. Tvrdí to Centrum národného odporu, ktoré je organizáciou ukrajinských špeciálnych síl.
„Miestne obyvateľstvo dočasne okupovaných území sa naďalej stavia proti nútenému vydávaniu pasov. Tempo vydávania ruských pasov je príliš nízke a okupačná administratíva z tohto dôvodu dostáva časté napomenutia od kontrolórov z Kremľa,“ uvádza centrum.
To podotklo, že v Heničesku útočníci brutálne mučia občanov s proukrajinskými názormi a tých, ktorí nechcú vyhovieť požiadavkám miestnych okupačných úradov. Za odmietnutie ruského pasu sa tiež vyhrážajú tzv. jamou. Rusi opakovane ľuďom predvádzali ukážky postihov za odmietnutie pasov, keď na mužov navliekli vrecia a hádzali ich do vyhĺbenej jamy.
14:40 Irán pravdepodobne Rusku posiela ďalšie bojové drony
Irán od začiatku marca pravdepodobne posiela Rusku nové bojové drony na použitie na Ukrajine. Oznámilo to v nedeľu britské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Rusko od začiatku marca údajne použilo proti ukrajinským cieľom najmenej 71 dronov typu Šáhíd iránskej výroby, napísal britský rezort diplomacie na sociálnej sieti. Tieto útoky sa začali po dvojtýždňovom prerušení využívania týchto dronov na konci februára. To podľa rezortu diplomacie potvrdzuje, že Irán začal Rusku tieto bezpilotné lietadlá dodávať pravidelne v malých množstvách.
Rusko podľa britského ministerstva obrany tieto útoky dronmi pravdepodobne uskutočňuje z dvoch smerov. Z Krasnodarského kraja na juhovýchode Ruska a Brianskej oblasti na východe.
12:32 Rusko a Čína nevytvárajú vojenskú alianciu, hovorí Putin
Rusko a Čína nevytvárajú vojenskú alianciu a v spojitosti so vzájomnou vojenskou spoluprácou nič neskrývajú. V nedeľu to uviedol ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na ruské médiá.
Putin sa tento týždeň v Moskve stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Obaja lídri v utorok podpísali dokumenty o strategickej spolupráci. V súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine zdôraznili, že táto kríza by sa mala urovnať prostredníctvom mierových rokovaní.
„Nevytvárame vojenskú alianciu s Čínou... Áno, máme spoluprácu v oblasti vojensko-technickej súčinnosti, netajíme sa tým. Všetko je transparentné, nie je tam nič tajné,“ citovala Putinove slová ruská tlačová agentúra Interfax.
Ruský líder zároveň obvinil Spojené štáty a Severoatlantickú alianciu, že začínajú vytvárať novú os. Tá má podľa jeho slov určitú podobnosť s alianciou, ktorú v 30. rokoch 20. storočia vytvorili fašistické režimy Nemecka a Talianska a militaristické Japonsko.
9:50 Kremeľ vzal Bielorusko za jadrového rukojemníka, tvrdí Kyjev
Kyjev v nedeľu oznámil, že Rusko drží Minsk ako jadrového rukojemníka. Reagoval tým na sobotňajšie oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina o dohode o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Putinovo vyhlásenie o umiestnení taktických jadrových zbraní v Bielorusku je krok smerom k vnútornému narušeniu stability tejto krajiny,“ napísal na Twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. Takisto to podľa jeho slov v bieloruskej spoločnosti maximalizuje úroveň negatívneho vnímania i verejného odmietania Ruska a Putina. „Kremeľ vzal Bielorusko za jadrového rukojemníka,“ dodal.
Putin v sobotu oznámil, že Rusko uzavrelo so susedným Bieloruskom dohodu, ktorá umožňuje Moskve rozmiestniť taktické jadrové zbrane na bieloruskom území.
Putin tiež povedal, že Rusko už v Bielorusku rozmiestnilo desať lietadiel schopných niesť takéto zbrane.
Dohodou Ruska podľa šéfa Kremľa neporušuje dohody o nešírení jadrových zbraní. Putin pritom poukázal na to, že Spojené štáty tiež rozmiestnili jadrové zbrane na území svojich európskych spojencov.
Správy z predchádzajúceho dňa 25.3.2023:
20:21 Na ruskej strane padlo už takmer 170-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 169 890 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas piatka prišlo o život 720 ruských vojakov.
"...Too Much..."
— Defense of Ukraine (@DefenceU) March 25, 2023
Joel Miller
Total combat losses of the enemy from February 24, 2022 to March 25, 2023: pic.twitter.com/S8tyi657la
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3580 tankov, 6932 bojových obrnených vozidiel, 5483 vozidiel a palivových nádrží, 2623 delostreleckých systémov, 520 odpaľovacích raketových systémov, 276 systémov protivzdušnej obrany, 291 vrtuľníkov, 305 lietadiel, 2214 dronov, 911 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 279 kusov špeciálnej techniky.
17:50 Ruské úrady omilostili už vyše 5000 väzňov, ktorí bojovali na Ukrajine
Ruské úrady prepustili na slobodu už viac ako 5000 trestancov, ktorým sa po bojoch na Ukrajine skončili vojenské kontrakty podpísané s ruskou žoldnierskou Vagnerovou skupinou. Povedal to v sobotu šéf tejto skupiny Jevgenij Prigožin, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Dodal, že len 0,31 percenta z týchto omilostených väzňov sa po svojom prepustení vrátilo k páchaniu trestnej činnosti, čo je podľa jeho slov 10-20 násobne menej, než je v tomto smere štandardom.
14:00 Ukrajina nemôže začať protiofenzívu, čaká na muníciu, tvrdí Zelenskyj
Ukrajina nemôže začať očakávanú protiofenzívu voči ruským silám, pretože nemá dostatok zbraní, vojenského vybavenia a munície. Vyplýva to z vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zverejneného v sobotu, informuje TASR na základe správ agentúry DPA a stanice Sky News.
„Ešte nemôžeme začať,“ povedal Zelenskyj pre japonský denník Jomiuri šimbun. „Za takýchto podmienok ich (vojakov) nemôžeme poslať“ na front, uviedol v rozhovore poskytnutom vo štvrtok počas návratu vlakom z oblasti frontovej línie do Kyjeva. Náčelník ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov ešte v januári povedal, že Kyjev plánuje na jar veľkú protiofenzívu, pričom najprudšie boje sa očakávajú v marci.
Zelenskyj teraz povedal, že situácia na východe Ukrajiny nie je dobrá v dôsledku nedostatku munície. Ruské ozbrojené sily podľa neho každý deň použijú trojnásobne viac striel než ukrajinské. Čakáme na muníciu od našich partnerov, dodal.
Zelenského vyjadrenie prišlo v čase, keď správy z frontu v oblasti mesta Bachmut hovoria o zastavení ruského postupu a posilnení pozícií ukrajinských obrancov, napísala DPA. Britské ministerstvo obrany v najnovšej každodennej správe o vojne na Ukrajine uviedlo, že snahy Ruska dobyť Bachmut viaznu z dôvodu "krajného vyčerpania" ruských síl, ktoré zrejme zhoršujú vnútorné spory medzi stálou armádou a žoldnierskou Vagnerovou skupinou.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj sa vyjadril podobne. Situáciu v Bachmute sa vďaka úsiliu obrancov darí stabilizovať, uviedol po telefonáte s britským náprotivkom Tonym Radakinom z piatkového večera.
Oblasť Bachmutu však naďalej patrí k najkomplikovanejším na fronte. Britské ministerstvo obrany poukázalo na to, že ťažké straty tam v bojoch zaznamenáva aj Ukrajina.
13:26 Rusko hrozí jadrovými zbraňami v prípade pokusu Ukrajiny získať Krym
Akýkoľvek pokus Ukrajiny získať polostrov Krym by pre Rusko predstavoval dôvod na použitie akýchkoľvek zbraní vrátane jadrových, uviedol v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. TASR správu prevzala v sobotu z webovej stránky stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.
Rusko by podľa Medvedeva v prípade ukrajinského pokusu o získanie Krymu mohlo použiť všetky prostriedky ochrany, vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje ruská vojenská doktrína umožňujúca použitie jadrových zbraní v prípade udalosti, ktoré by pre krajinu predstavovali existenčnú hrozbu.
Pokus o odštiepenie časti krajiny by sa podľa jeho slov rovnal zasahovaniu do existencie samotnej krajiny a preto existujú očividné dôvody na použitie akýchkoľvek zbraní.
Rusko podľa Medvedevových vyjadrení neplánuje vstúpiť do priameho konfliktu s NATO. Medvedev, ktorý je v súčasnosti zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady, pripomenul, že Kremeľ má záujem vyriešiť krízu na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.
11:58 Putinov spojenec navrhuje zakázať aktivity ICC v Rusku a trestať ich podporu
Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin navrhol v sobotu zakázať v krajine činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ten vydal zatykač na prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters.
Volodin uviedol, že ruskú legislatívu by mali zmeniť tak, aby zakazovala všetky aktivity ICC na ruskom území. Akákoľvek podpora a pomoc tejto inštitúcii vnútri Ruska by podľa neho mala byť trestateľná na základe zákona.
SITA/The Russian Federation Press service via APViačeslav Volodi v ruskej Štátnej dume, 26.1.2023.
Putinov spojenec doplnil, že Spojené štáty prijali právne predpisy, aby zabránili súdeniu svojich občanov haagskym súdom, pričom Rusko by malo postupovať rovnako.
ICC vydal tento mesiac zatykače na Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že nesú individuálnu zodpovednosť v prípade vojnového zločinu nelegálnej deportácie stoviek detí a ďalších ľudí z Ukrajiny od 24. februára 2022.
Ruskí predstavitelia upozornili, že akýkoľvek pokus zadržať Putina by predstavoval vyhlásenie vojny jadrovej veľmoci. Rusko rovnako ako USA či Čína nie je zmluvnou stranou dohody o zriadení ICC. Platí to aj o Ukrajine, Kyjev však tomuto súdu priznal jurisdikciu pre stíhanie zločinov spáchaných na ukrajinskom území.
9:20 Informácie o možnej ukrajinskej protiofenzíve vyvolávajú v Rusku značné obavy
Ruský informačný priestor reaguje „so značným znepokojením“ na správy o spomalení ruských operácií a možnej protiofenzíve zo strany ukrajinských ozbrojených síl. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Podľa analytikov sa v ruskom informačnom priestore čoraz častejšie ozývajú správy o možnej ukrajinskej protiofenzíve. ISW taktiež dospel k záveru, že takzvaná „veľká“ ruská jarná ofenzíva čoskoro „vyvrcholí“.
Informácie z predošlého dňa 24.3.2023:
20:00 Zelenskyj rokoval s delegáciou Svetovej banky
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok stretol delegáciou Svetovej banky pod vedením viceprezidentky pre Európu a strednú Áziu Anny Bjerdeovej. Podľa úradu ukrajinského prezidenta účastníci stretnutia diskutovali o projektoch financovania zotavenia Ukrajiny, ktoré koordinuje Svetová banka. Ide hlavne o projekty v oblasti dopravy, energetickej infraštruktúry a zdravotníctva. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Zelenskyj zdôraznil naliehavosť pomoci Ukrajine pri obnove zničených infraštruktúrnych zariadení, predovšetkým obytných budov a vzdelávacích inštitúcií. Podľa Svetovej banky Ukrajina v dôsledku škôd spôsobených prvým rokom ruskej vojny potrebuje na obnovu a rekonštrukciu najmenej 411 miliárd dolárov.
13:20 Vojna vážne narušila ruský vojenský výcvikový systém
Ruský výcvik vojenského personálu na základe slabšej bieloruskej armády ukazuje, že vojna na Ukrajine vážne narušila výcvikový systém tej ruskej. V najnovšej správe na to poukazuje britské ministerstvo obrany.
Briti poznamenali, že od polovice marca Rusko pravdepodobne presunulo najmenej tisíc vojakov, ktorí sa pripravovali na cvičisku v juhozápadnom Bielorusku. Hoci nebola zaznamenaná žiadna nová rotácia jednotiek, Rusko s vysokou pravdepodobnosťou nechalo výcvikový tábor na mieste, čo naznačuje, že zvažuje pokračovanie výcvikového programu.
„Skutočnosť, že sa Rusko uchýlilo k výcviku svojho personálu pod oveľa menej skúsenou bieloruskou armádou, poukazuje na to, ako ruská 'špeciálna vojenská operácia' vážne narušila výcvikový systém ruskej armády, keďže inštruktori boli vo veľkej miere rozmiestnení na území Ukrajiny,“ uvádza sa v správe. Rusko pravdepodobne tiež považuje pokračujúcu nepriamu podporu Bieloruska pre operáciu za dôležité politické posolstvo.
SITAAP Photo/Alexei Alexandrov
12:20 Rusko za uplynulý deň stratilo 1 020 vojakov
Od začiatku vojny Rusko podľa Kyjiva na Ukrajine stratilo 3 574 tankov, 6 921 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 616 delostreleckých systémov.
10:30 Ruský raketový útok zabil troch ľudí vo východnom meste Kosťantynivka
Ruský raketový útok na humanitárne centrum pomoci v meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny v noci na piatok usmrtil troch ľudí, informovali pohotovostné služby. Ruské sily sa totiž snažia dobyť priemyselnú východnú Doneckú oblasť, kde mesto leží, uviedla tlačová agentúra AFP.
„Mesto Kosťantynivka sa dostalo pod raketovú paľbu v noci 24. marca. Jedna z rakiet zasiahla jednoposchodovú budovu,“ uviedli pohotovostné služby v aplikácii Telegram. Spresnili, že o život prišli tri ženy a dvaja muži.
Ukrajinský verejnoprávny telerozhlas Suspilne už predtým informoval, že zasiahnuté „bolo centrum neporaziteľnosti.“ Po celej Ukrajine bolo zriadených množstvo takýchto núdzových centier, ktoré poskytujú generátory na nabitie mobilných telefónov a ďalšie služby obyvateľom, píše portál britského denníka The Guardian.
7:40 Prigožin tvrdí, že Kyjiv má 200-tisíc vojakov pripravených na ofenzívu
Mecenáš žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vo štvrtok vyjadril svoje obavy z možnej ukrajinskej protiofenzívy na východe Ukrajiny. Ako v najnovšej aktualizácii poukázal americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa Prigožina má Ukrajina k dispozícii 200-tisíc vojakov v zálohe, ktorých plánuje nasadiť pozdĺž celej frontovej línie vrátane Bachmutu.
Prigožin taktiež povedal, že ukrajinské sily majú momentálne v Bachmute, Slavjansku a Kosťantynivke asi 80-tisíc vojakov, no bývalý ruský dôstojník Igor Girkin tvrdí, že toto tvrdenie je pochybné. „Prigožinove prehnané vyhlásenia o bezprostrednom ohrození ruských síl sú pravdepodobne pokusom zabezpečiť si viac zásob a posíl od ruského ministerstva obrany, aby zachránil svoje sily v Bachmute,“ vysvetlil ISW.
SITA/AP Photo/Libkos
Prigožinove komentáre čoraz viac naznačujú rozkol medzi Wagnerovcami a ruskou armádou. Tá podľa Prigožina nedodala Wagnerovcom na Ukrajine muníciu, ktorá pritom údajne bola k dispozícii v armádnych skladoch. Minulý mesiac sa Prigožin posťažoval na to, že niektoré straty vo Wagnerovej skupine nastali preto, že jej ruská armáda nedodala potrebnú muníciu. Povedal tiež, že ho odpojili od špeciálnej komunikácie, v dôsledku čoho si nemôže pýtať muníciu pre svojich bojovníkov.
Správy z predchádzajúceho dňa 23.3.2023:
20:00 Španielsko pošle Ukrajine do konca budúceho týždňa šesť tankov Leopard
Španielsko pošle Ukrajine do konca budúceho týždňa prvých šesť moderných tankov typu Leopard 2A4, a to hneď po ukončení palebných skúšok. Vo štvrtok to oznámilo španielske ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z televízie CNN.
Šéfka španielskeho rezortu obrany Margarita Roblesová vo štvrtok navštívila zbrojovku v Seville, kde tanky testujú. Oznámila, že tam v najbližších dňoch privezú na skúšky ďalšie štyri tanky určené pre Ukrajinu.
⚡️Spain to send Ukraine first Leopard 2 tanks next week.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 23, 2023
Spain’s Defense Ministry reported on March 23 it would transfer the first six of ten Leopard 2 main battle tanks it has pledged for Ukraine by the end of the next week.
Ministerstvo obrany minulý týždeň informovalo, že prvá skupina ukrajinských vojakov, ktorí sa učili zaobchádzať so španielskymi tankami na vojenskej základni na severe Španielska, v týchto dňoch ukončuje svoj výcvik.
Roblesová vo februári v španielskom parlamente povedala, že Španielsko Ukrajine pošle len šesť tankov Leopard. Len deň po tomto vyhlásení navštívil španielsky premiér Pedro Sánchez Kyjev. Stretol sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a prisľúbil dodávku nie šiestich, ale desiatich tankov.
19:15 Fínsko poskytne Ukrajine ďalšie tri odmínovacie tanky Leopard 2
Fínsko dodá Ukrajine tri ďalšie špeciálne upravené odmínovacie tanky typu Leopard 2. Vo štvrtok to oznámil fínsky minister obrany Antti Kaikkonen. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Tieto tanky sú vybavené guľometmi namiesto bežných kanónov a sú určené na zneškodňovanie mín a iných výbušnín. Fínsko poskytlo Ukrajine tri odmínovacie tanky už vo februári.
Fínska premiérka Sanna Marinová v marci vyhlásila, je otvorená rokovaniam o dodávke fínskych stíhačiek typu F/A-Hornet na Ukrajinu. Reagovala tak na výzvu na dodanie moderných bojových lietadiel, ktorú západným krajinám adresoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
18:50 Podľa Ukrajiny Rusi odišli z Novej Kachovky, tí to však popierajú
Ruské vojská sa stiahli z mesta Nova Kachovka na ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu generálny štáb ukrajinskej armády, informuje TASR.
„K 22. marcu všetky jednotky okupačnej armády, ktoré boli nasadené v meste Nova Kachovka v Chersonskej oblasti, z mesta odišli,“ cituje agentúra Reuters z vyhlásenia ukrajinského generálneho štábu.
Ten ďalej uvádza, že ruskí vojaci pri odchode okradli miestnych obyvateľov o spotrebiče, oblečenie, cennosti či mobilné telefóny.
14:30 Zelenskyj navštívil Chersonskú oblasť, ktorú čiastočne okupuje ruská armáda
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok navštívil Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny, ktorú čiastočne kontrolujú ruské sily. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Pracovná cesta v Chersonskej oblasti. Obec Posad-Pokrovske, kde boli v dôsledku totálnej ruskej invázie zničené domy a zariadenia civilnej infraštruktúry,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti.
Ukrajinské sily oslobodili Cherson, administratívne centrum Chersonskej oblasti, vlani v novembri po stiahnutí ruských vojsk. Ruské sily časť tohto administratívne celku na ľavom brehu Dnepra stále okupujú a mesto pravidelne ostreľujú.
Podľa gubernátora Chersonskej oblasti Olexandra Prokudina ruské ostreľovanie za uplynulých 24 hodín zabilo jednu osobu.
13:15 Estónska premiérka je proti zmierneniu sankcií proti Rusku
Estónska premiérka Kaja Kallasová sa vo štvrtok v Bruseli vyjadrila proti zmierneniu sankcií voči Rusku. Moskva ich žiada v rámci dohody o vývoze ukrajinských obilnín cez Čierne more. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian s odvolaním sa na tlačovú agentúru Reuters.
SITA/AP Photo/Sergei Grits
Kallasová pricestovala do Bruselu na rozhovory s lídrami 27 členských krajín Európskej únie. Skupinu vyspelých štátov G7 vyzvala, aby sprísnili zastropovanie cien ruskej ropy a tak ešte viac obmedzili zahraničné príjmy Moskvy. Podľa Reutersu vyhlásila: „Vieme, že Rusko už zarába na rope menej. Vidíme, že ekonomické sankcie, vrátane zastropovania cien jeho ropy, majú účinok na ekonomiku Ruska a jeho schopnosť poháňať vojnovú mašinériu.“
„Mali by sme v tom pokračovať,“ dodala. Estónsko bude preto súhlasiť s ďalším zastropovaním cien ropy v prípade ich rastu. Vyhlásila, že je proti zmierneniu sankcií uvalených na Rusko, o čo Moskva žiada v rozhovoroch o obilninovej dohode. „Nemali by sme sankcie zoslabovať,“ povedala Kalasová.
12:10 Medvedev tvrdí, že Rusko tento rok vyrobí 1500 tankov
Rusko chce tento rok vyrobiť 1500 tankov, ktoré chce použiť v bojoch na Ukrajine. V rozhovore zverejnenom vo štvrtok to povedal bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
„Vojensko-priemyselný komplex beží na plné obrátky,“ povedal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Medvedev. Väčšina zbrojárskych závodov podľa neho pracuje na tri smeny.
Západ sa podľa jeho slov pokúša Rusko odrezať od dôležitých súčiastok na produkciu zbraní, aby Moskva vyčerpala svoje zásoby delostreleckých granátov, tankov a rakiet. „A pritom len tento rok vyrobíme 1500 tankov,“ poznamenal.
11:40 Ukrajinská armáda sa chystá na protiofenzívu pri Bachmute
Ukrajinská armáda čoskoro spustí protiofenzívu v okolí mesta Bachmut na východe Ukrajiny. Vo štvrtok to uviedol veliteľ ukrajinských pozemných síl generál Olexandr Syrskyj. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„Agresor sa nevzdal nádeje na dobytie Bachmutu za každú cenu napriek stratám. Hlavnou bojovou sila Ruska na tomto fronte sú žoldnieri Vagnerovej skupiny,“ povedal Syrskyj.
„Ničím sa nešetria, strácajú značnú silu a vyčerpávajú sa. Už čoskoro využijeme túto príležitosť, ako sme to urobili pri Kyjeve, Charkove, Balakliji a Kupjansku,“ dodal s odkazom na úspešné ukrajinské protiofenzívy.
Boje o Bachmut v Doneckej oblasti sú najdlhšou bitkou počas viac ako ročnej ruskej invázie. V meste žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 70 000 ľudí.
11:00 Šojgu odmietol povedať, kedy sa skončí vojna na Ukrajine
Ruský minister obrany Sergej Šojgu odmietol počas televízneho rozhovoru odpovedať na otázku, kedy sa skončí vojna na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy televízie Sky News.
Šojgu poskytol vyjadrenie pre štátnu stanicu ruského ministerstva obrany TV Zvezda. Na otázku, ako sa skončí vojna, odpovedal: „Každá vojna sa končí mierom.“
Keď sa ho však moderátor spýtal, kedy tento mier na Ukrajine očakáva, Šojgu neodpovedal a odišiel. Sky News sa domnieva, že šéf ruského rezortu obrany tak mohol naznačiť, čo si v skutočnosti o priebehu vojny na Ukrajine myslí Kremeľ.
9:40 Počet obetí útoku dronmi v Kyjevskej oblasti stúpol na deväť
Ruský útok iránskymi dronmi na Kyjevskú oblasť z noci na stredu má najmenej deväť obetí. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na štvrtkové vyhlásenie ukrajinskej štátnej záchrannej služby.
Ruský útok iránskymi dronmi Šáhid zasiahol obytnú budovu v meste Ržyščiv, asi 80 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta.
Záchranári informovali, že z trosiek zničenej budovy vytiahli deväť tiel a ukončili záchrannú a pátraciu akciu.
Krátko pred polnocou z utorka na stredu podľa ukrajinských vzdušných síl zo severu na krajinu vyslali celkovo 21 dronov, z ktorých 16 sa podarilo zostreliť.
9:00 Ruská ofenzíva na Bachmut sa spomaľuje, tvrdí ISW
Ruská ofenzíva na východoukrajinské mesto Bachmut sa podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) spomaľuje a ruské sily sa možno pokúšajú útočiť v iných smeroch. Informuje o tom portál denníka The Guardian.
ISW vo svojej najnovšej správe o vojne na Ukrajine poukazuje na to, že ruská armáda zvyšuje tempo svojich ofenzívnych operácií v okolí mesta Avdijivka. To zrejme robí na úkor operácií okolo Bachmutu a stagnujúcej ofenzívy pri Vuhledare.
SITA/AP Photo/Roman Chop
V podobnom duchu sa v stredu vyjadrilo aj britské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruská ofenzíva pri Bachmute slabne, no pre obrancov mesta je situácia naďalej zložitá.
Aj generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl konštatoval, že útočný potenciál Ruska v Bachmute klesá.
Bachmut sa stal kľúčovým cieľom Moskvy, ktorá toto mesto považuje za odrazový mostík k dokončeniu dobytia regiónu Donbas.
8:15 Grossi: Situácia v záporožskej elektrárni je stále nebezpečná
Situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) je aj naďalej nebezpečná. Upozornil na to v stredu generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi po tom, čo bola elektráreň tento mesiac opäť dočasne odpojená od siete v dôsledku raketového útoku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Jadrová bezpečnosť v ZAES je stále vo veľmi riskantnom stave... Znovu vyzývam, aby sa všetky strany zaviazali, že v elektrárni zaistia jadrovú bezpečnosť a bezpečnú ochranu,“ uviedol Grossi.
ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Potrebuje spoľahlivé dodávky elektrickej energie, aby mohli fungovať pumpy v chladiacich okruhoch pre reaktory a bazény s jadrovým palivom. Od raketového útoku Ruska z 9. marca je elektráreň podľa Grossiho závislá na jedinom elektrickom vedení, ktoré ostáva odpojené a v oprave.
Informácie z predchádzajúceho dňa 22.3.2023:
18:50 ICC odsúdil hrozby po vydaní zatykača na Putina
Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu v stredu vyjadril poľutovanie nad vyhrážkami adresovanými tomuto súdnemu orgánu po vydaní zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Predsedníctvo Zhromaždenia zmluvných štátov, ktoré združuje 123 členských krajín ICC, vo vyhlásení uviedlo, že boli vyslovené hrozby voči Medzinárodnému trestnému súdu, ako aj ohláseným opatreniam adresované jeho prokurátorovi a sudcom.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev podľa holandských médií údajne hovoril útoku na Haag, kde ICC sídli, nadzvukovou raketou. Moskva zároveň v pondelok oznámila, že začala trestné stíhanie prokurátora ICC Karima Khana a niekoľkých sudcov za "nezákonné" rozhodnutie žiadať zatykač na Putina pre vojnu na Ukrajine.
ICC v piatok vydal zatykač na Putina za nezákonné deportácie ukrajinských detí do Ruska, čo je vojnový zločin. Khan pre AFP povedal, že deportovaných detí sú tisíce.
16:23 Dodanie uránovej munície Kyjevu by bolo vážnou eskaláciou konfliktu, tvrdí Lavrov
„Toto je krok k ďalšej eskalácii, a to vážnej, “ uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ako dodal, použitie takejto munície výrazne zníži schopnosť Ukrajiny produkovať kvalitné, nekontaminované potraviny.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že na takéto kroky Británie bude Moskva nútená reagovať. Britské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že na Ukrajinu dodá spolu s tankami Challenger 2 aj protipancierovú muníciu s ochudobneným uránom.
Námestníčka britského ministra obrany Annabelle Goldieová vysvetlila, že takáto munícia je veľmi účinná, keď zasiahne tanky alebo obrnených vozidlá.
„Britská armáda používa ochudobnený urán vo svojej protipancierovej munícii už desaťročia. Je to štandardný komponent a nemá nič spoločné s jadrovými zbraňam. Rusko to vie, ale zámerne sa snaží šíriť dezinformácie,“ uviedol hovorca britského ministerstva obrany.
Spojené kráľovstvo nepovažuje náboje s ochudobneným uránom za jadrovú zbraň. Muníciu s ochudobneným uránom používa aj Rusko.
15:25 Ruský útok na bytový dom v Záporoží usmrtil jednu osobu, ďalších 25 zranil
„Teraz je v nemocniciach 25 ľudí,“ napísal na sociálnych sieťach starosta Anatolij Kurtev. Dodal, že jedna osoba podľahla zraneniam.
„Ruské ostreľovanie obytných oblasti v Záporoží, kde žijú deti,“ informoval na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zverejnil aj video, ktoré podľa podľa jeho slov zachytáva samotný zásah bytového domu ruskou raketou.
More footage of the #Russian terrorist attack on #Zaporizhzhia. pic.twitter.com/xNqvNNIwqQ
— NEXTA (@nexta_tv) March 22, 2023
„Strieľajú na obytné oblasti, kde žijú bežní ľudia a deti,“ dodal v tvíte s tým, že táto situácia sa nesmie stať "iba ďalším dňom" na Ukrajine alebo niekde inde na svete. „Svet potrebuje väčšiu jednotu a odhodlanie rýchlejšie poraziť ruský teror a chrániť životy,“ pokračoval Zelenskyj.
K útoku v Záporoží sa vyjadrila aj ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská. „Tvárou Ruskej federácie sú rakety, ktoré mieria na obytné domy a ničia ich. Tvár Ruskej federácie je potupená mŕtvymi a ranenými civilistami. Dnes je neporazené Záporožie pod strašným útokom nepriateľa. Celá krajina cíti bolesť (tohto mesta). V myšlienkach a modlitbách sme s obeťami a ich rodinami,“ opísala situáciu v meste na Twitteri.
14:34 Rusko posilňuje protiraketovú obrany Moskvy a Kurilských ostrovov
Ruský minister obrany Sergej Šojgu predstavil v stredu plán na modernizáciu systémov protiraketovej obrany v Moskve. Zároveň oznámil rozmiestnenie pobrežných protiraketových systémov na jednom z Kurilských ostrovov, informuje TASR podľa správ agentúry AFP a denníka The Guardian.
Na strechách budov v okolí Moskvy sa tento rok objavilo podľa AFP niekoľko protivzdušných obranných systémov. „Tento rok dokončíme modernizáciu protiraketovej obrany Moskvy,“ uviedol Šojgu na stretnutí s vojenskými predstaviteľmi. Dodal, že vývoj protivzdušnej obrany je jednou z hlavných priorít armády.
SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko
Šéf ruského rezortu obrany tiež oznámil, že armáda sformuje nový oddiel a divíziu protivzdušnej obrany, ktoré budú vycvičené na používanie nových protiraketových systémov S-350.
Šojgu neuviedol, či tieto kroky súvisia s konfliktom na Ukrajine. AFP však upozorňuje, že v poslednom čase sa zvýšil počet útokov dronmi na území Ruska a polostrove Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
Ruská armáda okrem toho umiestnila divíziu svojich pobrežných protiraketových systémov Bastion aj na ostrove Paramušir – jednom z Kurilských ostrov, o ktoré sa Rusko sporí s Japonskom. Moskva sa tak snaží posilniť ruskú obranu na Ďalekom východe.
13:22 Washington očakáva ďalšie snahy Ruska o ofenzívu, možno na iných frontoch
„Musíme sa uistiť, že robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že Ukrajina je na to pripravená,“ povedal Kirby a dodal, že USA chcú zabezpečiť, aby sa Ukrajinci mohli brániť voči akejkoľvek obnovenej ruskej ofenzíve a zároveň mali flexibilitu „vykonávať vlastné útočné operácie vo veľkosti a rozsahu podľa vlastného výberu“
11:04 Ofenzíva Rusov pri Bachmute je čoraz slabšia
Podľa Britov ukrajinské sily nedávno podnikli lokálny protiútok západne od Bachmutu, aby znížili ruský tlak na zásobovaciu trasu H-32. „Boj pokračuje okolo centra mesta a ukrajinská obrana zostáva ohrozená obkľúčením zo severu a juhu. Existuje však reálna možnosť, že ruský útok na mesto stráca dynamiku, ktorú mal, čiastočne preto, že ruské ministerstvo obrany prerozdelilo niektoré jednotky na iné miesta,“ poznamenali Briti.
9:50 NATO zaznamenalo určité náznaky, že Rusko požiadalo Čínu o zbrane
Stoltenberg v utorok varoval Čínu pred tým, aby dodávala smrtiace zbrane Rusku. Práve v ten deň mali v Moskve stretnutie lídri oboch krajín – čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin. Diskutovali spolu aj o čínskom mierovom pláne pre Ukrajinu, ktorý Západ už skôr zavrhol.
„Nevideli sme žiadny dôkaz, že Čína dodáva smrtiace zbrane Rusku, ale videli sme určité náznaky, že takúto požiadavku Rusko malo, a toto je vec, o ktorej čínski predstavitelia v Pekingu uvažujú,“ povedal Stoltenberg novinárom v Bruseli, ďalej to však nespresnil.
„Čína by nemala poskytovať Rusku smrtiace zbrane, ktoré by sa dali použiť počas ruskej invázie na Ukrajinu, lebo by to bola podpora protiprávnej vojny,“ upozornil šéf NATO. Dodal, že čínske dodávky zbraní by konflikt predĺžili.
Západné tajné služby už predtým naznačovali, že Moskve dochádza určitá munícia, napríklad delostrelecké náboje. Minulý mesiac britský Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) uviedol, že Rusko prišlo od začiatku invázie o vyše polovicu svojich moderných tankov, píše britský denník The Independent.
Na rozdiel od Ukrajiny sa Rusko nemôže spoľahnúť na veľkú koalíciu spojencov, u ktorých by si doplnilo zásoby, aj keď Irán sľúbil zvýšenie dodávok svojich dronov a rakiet.
8:39 Ruský útok dronmi zabil troch ľudí v Kyjevskej oblasti
Traja ľudia zahynuli a sedem ďalších utrpelo zranenia v noci na stredu pri ruskom útoku dronmi v Kyjevskej oblasti. Informovali o tom tamojšie úrady, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.
As a result of an attack by #Iranian drones, the city of #Rzhyshchiv in the #Kyiv region was damaged.
— NEXTA (@nexta_tv) March 22, 2023
Hostel buildings were damaged and three people were killed. pic.twitter.com/MvjhRU5EaX
„V dôsledku nočného útoku dronmi v Kyjevskej oblasti bola poškodená civilná lokalita“ a vznikol požiar, uviedla oblastná vojenská správa v aplikácii Telegram. Ďalšie podrobnosti, ani o lokalite zásahu, nenapísala.
7:52 Zelenskyj absolvoval s Kišidom produktívne rozhovory
„Naše rozhovory s pánom Kišidom boli celkom produktívne. Dopočul som sa aj o veľmi konkrétnej ochote Japonska spolupracovať s nami na ešte aktívnejšej mobilizácii sveta pre medzinárodný poriadok, ochranu pred agresiou, ochranu pred ruským terorom,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.
Dodal, že diskutovali o bezpečnostných, politických, ekonomických i humanitárnych záležitostiach, napísala agentúra DPA.
SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP
Japonský premiér prisľúbil Kyjevu finančnú podporu a dodávky humanitárneho a zdravotníckeho materiálu, uviedla japonská tlačová agentúra Kjódó. Tokio poskytne Kyjevu aj nepriestrelné vesty a helmy.
Kišida bol dosiaľ posledným lídrom z krajín skupiny G7, ktorý ešte nenavštívil Kyjev. Japonsko sa pridalo k západným krajinám, ktoré po ruskej invázii na Ukrajinu uvalili na Moskvu tvrdé sankcie a Kyjevu poskytli humanitárnu pomoc. Tokio vo februári oznámilo, že Ukrajine poskytne finančnú pomoc vo výške 5,5 miliardy dolárov.
Japonsko však Ukrajine zatiaľ nedodalo žiadnu vojenskú techniku, keďže je v tejto otázke obmedzované tamojšou ústavou.
Správy z predchádzajúceho dňa 21.3.2023:
20:00 Zelenskyj pozval Čínu na rokovania o Ukrajine, čaká na odpoveď
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že Kyjev pozval Čínu, aby sa stala partnerom pri hľadaní riešenia konfliktu na Ukrajine, a teraz čaká na odpoveď z Pekingu. Informovala o tom agentúra AFP.
„Verejne aj diplomatickou cestou sme Čínu oboznámili s naším mierovým plánom a pozvali sme ju, aby sa na ňom podieľala. Čakáme na odpoveď,“ povedal Zelenskyj v utorok na tlačovej konferencii po rokovaniach s japonským premiérom Fumiom Kišidom. Zelenskyj dodal, že v tejto fáze Kyjev „dostáva nejaké signály, ale nič konkrétne.“
Zelenského výrok bol tlačovými agentúrami zverejnený v čase, keď v Moskve vrcholili rokovania čínskeho prezidenta Sin Ťin-pchinga so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Na otázku o možnom telefonickom rozhovore s čínskym lídrom Zelenskyj odpovedal: „Žiadne podrobnosti, zatiaľ žiadne potvrdenie.“
Čína koncom februára — v období prvého výročia začiatku vojny rozpútanej na Ukrajine Ruskom — zverejnila svoj 12-bodový dokument o "politickom urovnaní" tejto krízy. Vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby čo najskôr začali mierové rozhovory, a varovala, že v tomto konflikte nesmú byť použité jadrové zbrane.
Svoj desaťbodový mierový plán už pred časom prezentoval aj samotný Zelenskyj. Hlavným bodom plánu, nazývaného na Ukrajine aj Zelenského vzorec mieru, je bezpodmienečné zachovanie ukrajinskej suverenity a odmietnutie kompromisov v tejto veci, ako napríklad odloženie rokovaní o postavení Ruskom okupovaného polostrova Krym.
17:40 Kišida si v Buči uctil obete vojny
Japonský premiér Fumio Kišida počas svojej utorkovej návštevy Ukrajiny prišiel do Buče, ktorá sa stala symbolom ruských zverstiev voči civilistom. Predseda japonskej vlády navštívil tamojší kostol, kde položil kvety a vzdal úctu obetiam. Informuje spravodajský portál Sky News.
„Som pobúrený tou krutosťou. Zastupujem japonských občanov, aby som vyjadril sústrasť všetkým, ktorí prišli o životy,“ vyjadril sa Kišida.
Kišida podľa japonského rezortu diplomacie počas cesty do Kyjiva, kde sa stretne s ukrajinským prezidentom, vyjadrí „solidaritu a neochvejnú podporu Ukrajine“ zo strany Japonska a „uznanie odvahe a vytrvalosti ukrajinského ľudu, ktorý sa postavil na obranu svojej domoviny“.
„Premiér Kišida rezolútne odmietne ruskú agresiu proti Ukrajine a jednostrannú zmenu status quo silou, a opätovne potvrdí jeho odhodlanie zachovať medzinárodný poriadok založený na zásadách právneho štátu,“ uviedlo ďalej ministerstvo.
SITA/Ukrainian Foreign Ministry Press Office via AP)
15:00 Pentagon urýchli dodávky tankov Abrams Ukrajine
Pôvodne USA plánovali dodať Ukrajine 31 novších tankov M1A2 Abrams, ktorých výroba a doprava by mohli trvať rok alebo dva. Americkí predstavitelia však uviedli, že ich krajina rozhodla o vyslaní staršej verzie M1A1, ktorú má armáda USA v zásobách, pričom pre ukrajinské sily bude ľahšie naučiť sa ju používať a robiť jej údržbu. Predstavitelia USA hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, pretože Pentagon nový plán ešte verejne neoznámil.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena ohlásila dodanie tankov Abrams Ukrajine v januári po tom, ako mesiace tvrdila, že sú príliš komplikované a ich údržba a opravy sú náročné. Toto rozhodnutie bolo súčasťou širšieho politického posunu, ktorý otvoril dvere pre Nemecko, aby oznámilo, že pošle Ukrajine svoje tanky Leopard 2 a umožnil Poľsku a ďalším spojencom urobiť to isté.
wikipediaAbrams
14:00 Kyjiv dohaduje s Pekingom rozhovor medzi Zelenským a čínskym prezidentom
Ukrajina a Čína vedú dialóg o zorganizovaní rozhovoru medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, ktorý sa momentálne nachádza na návšteve Moskvy. Ako referuje spravodajský web CNN, témou rozhovoru prezidentov by mal byť „mierový plán“ Pekingu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Si Ťin-pching sa momentálne nachádza v Moskve, kam zavítal na trojdňovú návštevu zorganizovanú ruským vodcom Vladimirom Putinom. Okrem Zelenského by sa s čínskym prezidentom chcel zhovárať aj americký prezident Joe Biden.
9:50 Zelenskyj ocenil EÚ za dohodu poslať Ukrajine milión delostreleckých nábojov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok večer vo videopríhovore poďakoval Európe a Spojeným štátom za najnovšie balíky pomoci pre Ukrajinu. V utorok o tom informuje TASR podľa portálu britského denníka The Guardian.
Európska únia sa na spoločnom rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany v Bruseli dohodla na pomoci pre Ukrajinu vo hodnote dvoch miliárd eur. Pôjdu aj na nákup a dodávku milióna kusov delostreleckej munície a zapojí sa do nej aj Slovensko. Potvrdili to šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer a štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer.
Ukrajinský prezident vo večernom prejave ocenil dohodu EÚ a povedal: „Naši európski partneri sa dohodli na spoločnom pláne zrýchliť dodávky nábojov pre naše delostrelectvo. Je to strategický krok. Dodáva nám vieru v našu jednotu, v nemeniteľnosť vývoja smerom k víťazstvu nad teroristickým štátom.“
Zelenskyj ďalej uviedol: „Dnes bol oznámený aj nový balík od Spojených štátov. Je v hodnote 350 miliónov dolárov. Ide o rakety HIMARS (salvové raketomety), delostrelecké náboje a ďalšiu muníciu - všetko toto naozaj potrebujeme na podporu našich bojovníkov. “
Krajiny EÚ odobrili trojfázový akčný plán, podľa ktorého bude počas nasledujúcich 12 mesiacov Kyjevu dodaných najmenej milión nábojov kalibru 155 mm. Doplnia sa tiež strategické zásoby členských štátov, ktoré sa po zaslaní vojenskej pomoci Ukrajine už takmer minuli.
8:45 Japonský premiér Kišida sa dnes v Kyjive stretne so Zelenským
Kišida podľa rezortu diplomacie vyjadrí „solidaritu a neochvejnú podporu Ukrajine“ zo strany Japonska a „uznanie odvahe a vytrvalosti ukrajinského ľudu, ktorý sa postavil na obranu svojej domoviny“.
„Premiér Kišida rezolútne odmietne ruskú agresiu proti Ukrajine a jednostrannú zmenu status quo silou, a opätovne potvrdí jeho odhodlanie zachovať medzinárodný poriadok založený na zásadách právneho štátu,“ uviedlo ďalej ministerstvo.
Kišidova návšteva prichádza v čase, keď čínsky líder Si Ťin-pching rokuje s ruským vodcom Vladimirom Putinom v Moskve.
SITA/Yoshikazu Tsuno/Pool Photo via APFumio Kišida
Dvojitá návšteva Kišidu a Siho podčiarkuje hlboké rozpory v severovýchodnej Ázii vo vzťahu k vojne na Ukrajine, keď Japonsko poskytuje Kyjivu značnú pomoc, zatiaľ čo Čína zostáva osamelým hlasom podporujúcim čoraz izolovanejšieho Putina, ktorý je globálnym vyvrheľom a podozrivým vojnovým zločincom.
V stredu by mal Kišida podľa rezortu zahraničia pricestovať do Poľska.
Na Ukrajinu podľa NHK vyrazil z Indie, kde sa stretol s tamojším premiérom Naréndrom Módím.
7:45 Explózia na Kryme zničila ruské rakety s plochou dráhou letu
Ukrajinské ministerstvo obrany v noci na utorok uviedlo, že výbuch v meste Džankoj na severe Ruskom anektovaného Krymského polostrova zničil ruské strely s plochou dráhou letu, ktoré plánovala použiť ruská čiernomorská flotila. Podľa proruských predstaviteľov Krymu však šlo o útok dronov. TASR správu prevzala z agentúr AP a Reuters a spravodajskej stanice BBC.
„Explózia v meste Džankoj na dočasne okupovanom Kryme zničila ruské strely s plochou dráhou letu typu Kalibr, ktoré boli práve prevážané po železnici, “uviedla ukrajinská vojenská rozviedka na sociálnych sieťach. Ministerstvo obrany dodalo, že „výbuchy sú pokračovaním demilitarizácie Ruska a prípravou na prelomenie okupácie ukrajinského polostrova Krym.“
Proruský šéf správy Džankoja Ihor Ivin však vyhlásil, že na mesto zaútočili drony, pričom utrpel zranenia jeden človek, ktorý sa zotavuje v nemocnici. Podľa Ivina počas útoku vypukol požiar, ktorý zachvátil školu, obytný dom a obchod s potravinami; poškodená bola aj miestna energetická infraštruktúra.
Agentúra AP upozorňuje, že vyjadrenia oboch strán sa nateraz nepodarilo nezávisle overiť.
Správy z predchádzajúceho dňa 20.3.2023:
19:48 Neutrálne Rakúsko prisľúbilo Kyjevu ďalšiu humanitárnu pomoc
Rakúsky kancelár Karl Nehammer prisľúbil Kyjevu v pondelkovom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ďalšiu pomoc zo strany Viedne. TASR správu prevzala z agentúry APA.
„Ako neutrálna krajina nemôžeme ani nebudeme poskytovať vojenskú podporu, avšak čo môžeme, je (poskytovať) humanitárnu pomoc na zmiernenie utrpenia ľudí na Ukrajine a ošetrovať ťažko zranené ženy a deti v Rakúsku,“ povedal Nehammer Zelenskému.
Kancelár priblížil, že dosiaľ bolo do Rakúska prevezených a ošetrených viac ako 30 pacientov z Ukrajiny – išlo najmä o ženy a deti. Niektoré z nich sa už podľa jeho slov úplne zotavili a vrátili sa na Ukrajinu.
Rakúsko dosiaľ na pomoc Ukrajine poskytlo približne 130 miliónov eur, konštatoval Nehammer. Zelenskyj sa šéfovi rakúskej vlády poďakoval za rozsiahlu pomoc. Okrem toho sa obaja lídri dohodli na ďalšej spolupráci v oblasti humanitárnej pomoci.
19:02 Nórska armáda potvrdila dodanie ôsmich tankov Leopard 2 Ukrajine
Ide o dodávku, ktorá bude mať spolu s dodávkami z ostatných krajín rozhodujúci význam v očakávanej ukrajinskej protiofenzíve, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Osem (tankov) Leo (Leopard) 2, sú všetky na Ukrajine, potvrdila hovorkyňa nórskych ozbrojených síl Stine Barclayová Gaaslandová. Nórsko vo februári oznámilo, že poskytne osem zo svojich zastaraných tankov typu Leopard 2A4 Ukrajine. Táto škandinávska krajina ich plánuje nahradiť modernejšími tankmi typu Leopard 2A7, z ktorých nedávno objednalo 54 kusov.
„Pre Ukrajinu bude darovanie tankov rozhodujúce pre jej schopnosť viesť útočné operácie a získať späť územia okupované Ruskom,“ uviedol vo vyhlásení nórsky plukovník Lars Jensen.
Okrem tankov sa Nórsko zaviazalo poskytnúť Kyjevu až štyri podporné vozidlá, muníciu a náhradné diely. Ukrajinské jednotky sa v súčasnosti cvičia na obsluhu tankov Leopard v Poľsku pod záštitou Európskej únie, uviedli nórske ozbrojené sily.
Niekoľko ďalších krajín vrátane Poľska, Nemecka, Švédska, Španielska, Fínska a Kanady tiež Ukrajine dodalo alebo prisľúbilo tanky Leopard, pripomína AFP.
18:05 Vagnerovci tvrdia, že majú pod kontrolou zhruba 70 percent mesta Bachmut
Šéf ruskej žoldnierskej skupiny vagnerovcov Jevgenij Prigožin v pondelok vyhlásil, že jeho sily majú pod kontrolou viac ako polovicu východoukrajinského mesta Bachmut, ktoré sa stalo dejiskom dosiaľ najdlhšie trvajúcej bitky od začiatku ruskej ofenzívy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„V tomto okamihu kontrolujú jednotky vagnerovcov zhruba 70 percent mesta Bachmut a pokračujú v operáciách na dokončenie jeho oslobodenia,“ uviedol Prigožin v otvorenom liste adresovanom ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.
SITA/AP Photo/Roman ChopUkrajinská armáda útočí na frontovej línií pri meste Bachmut, 18.3.2023.
V tomto liste zverejnenom na sociálnych sieťach Prigožin vyzýva šéfa rezortu obrany, aby vagnerovcom poskytol potrebné vybavenie na zastavenie protiofenzívy, ktorú Ukrajinci podľa jeho slov chcú spustiť koncom marca alebo v apríli.
Agentúra Reuters píše, že je to po prvý raz, čo Prigožin zverejnil takúto korešpondenciu s ministrom obrany, ktorého v posledných mesiacoch opakovane verejne kritizoval za spôsob vedenia vojny.
Ruské sily sa pokúšajú dobyť Bachmut ležiaci v oblasti Donbasu už od augusta minulého roku. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj vyhlásil, že mesto má pre krajinu najvyšší strategický význam. „Je kľúčové pre stabilitu obrany celého frontu,“ uviedol Zalužnyj.
17:09 Peking a Moskva majú podobné ciele, povedal Si Ťin-pching v Moskve
Čína a Rusko „zdieľajú podobné ciele“. Ako referuje spravodajský web CNN, čínsky prezident Si Ťin-pching to povedal v pondelok na stretnutí s ruským vodcom Vladimirom Putinom v Moskve.
„Je pravda, že obe naše krajiny zdieľajú rovnaké alebo nejaké podobné ciele. Vyvinuli sme úsilie o prosperitu našich krajín... Môžeme kooperovať a spolupracovať na dosiahnutí našich cieľov,“ povedal Si.
SITA/Russian Presidential Press Office via AP
Návšteva prichádza v čase, keď sa Čína pokúša prezentovať ako neutrálny mierový vyjednávač v súvislosti s Ukrajinou, čo sa však v dôsledku silnejúceho partnerstva Pekingu s Moskvou na západe stretlo so skepsou. Čína naďalej odmieta odsúdiť ruský útok na Ukrajinu a označiť ho za inváziu a miesto toho tvrdí, v súlade s kremeľským naratívom, že konflikt vyprovokovalo NATO. Poskytuje tiež Moskve diplomatickú podporu a rozširuje obchodné a vojenské väzby.
Si tiež vyjadril podporu Putinovi, aby uspel v ďalších prezidentských voľbách, do ktorých zatiaľ ruský vodca neohlásil kandidatúru. „Viem, že na budúci rok sú v Rusku prezidentské voľby. Rozvoj Ruska sa pod vaším pevným vedením výrazne zlepšil. Verím, že ruský ľud vás bude naďalej silne podporovať,“ povedal Si Ťin-pching.
16:23 Tajná služba sa prihlásila k likvidácii „zradcu“ v Chersonskej oblasti
„Organizátor mučiarní v Chersonskej oblasti Serhij Moskalenko bol nedávno zlikvidovaný na dočasne okupovanom území,“ uviedla v tajná služba v pondelkovom vyhlásení.
„Na každého vojnového zločinca čaká spravodlivý trest,“ varovali ukrajinské úrady. Podľa mediálnych informácií kolaborant Moskalenko zahynul pri výbuchu bomby nastraženej pod jeho vozidlom v juhoukrajinskom meste Skadovsk.
Na Ruskom okupovaných územiach bolo zabitých už viacero Ukrajincov spolupracujúcich s Moskvou, pripomína DPA. Okrem iných aj poslanec parlamentu Olexij Kovaľov zo strany Služobník ľudu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Kovaľova zastrelili ešte vlani v auguste v Chersonskej oblasti.
14:43 Rusko spustilo trestné konanie voči ICC pre zatykač vydaný na Putina
Rusko v pondelok oznámilo, že začalo trestné konanie proti niekoľkým sudcom a hlavnému prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karimovi Khanovi. Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) k tomuto kroku pristúpil po tom, čo ICC minulý týždeň vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Sledkom otvoril trestné konanie proti prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu Karimovi Khanovi“ a niekoľkým sudcom na základe protiprávneho rozhodnutia žiadať o zatknutie Putina, uviedol Sledkom vo vyhlásení.
Khan je vyšetrovaný pre trestné stíhanie osoby, o ktorej je známe, že nevinná a za prípravu útoku na predstaviteľa zahraničnej krajiny, na ktorého sa vzťahuje medzinárodná ochrana, uvádza Sledkom.
Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatýkací rozkaz na Putina v piatok pre nezákonné deportovanie ukrajinských detí. Okrem Putina vydal ICC zatykač v tejto súvislosti aj na ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Moskva zatykače označila za neplatné.
Od začiatku invázie deportovali podľa ukrajinských úradov do Ruska vyše 16 000 ukrajinských detí, pričom mnohé z nich umiestnili do detských domov alebo iných ústavov.
13:51 Na Ukrajine zomrel druhý český dobrovoľník
Pri bojoch na Ukrajine zomrel uplynulý víkend druhý český dobrovoľník. Potvrdilo to v pondelok české ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého bojoval na ukrajinskej strane, informuje TASR na základe správy servera iDNES.cz.
Bližšie podrobnosti o prípade, na ktorý upozornil server denníka Blesk, nie je zatiaľ k dispozícii.
Minulý víkend bol vážne zranený český dobrovoľník, ktorý v rámci projektu Phoenix pomáhal na východe Ukrajiny pri ošetrovaní vojakov na fronte. Stav muža je stabilizovaný, závažnosť zranení však neumožňuje jeho prevoz do vlasti. Podľa českej diplomacie však rokujú o jeho preprave do Kyjeva, uviedol server Novinky.cz.
Prvý český dobrovoľný bojovník zahynul vlani v júni v ukrajinskej Doneckej oblasti pri bojoch s ruskou armádou. Česká televízia vtedy uviedla, že zomrel po zásahu mínometným granátom. Muž z mesta Třebíč pôsobil na Ukrajine niekoľko mesiacov.
K úmrtiu ďalšieho českého dobrovoľníka na Ukrajine sa v pondelok vyjadril aj český prezident Petr Pavel a označil to za smutnú správu. „Bohužiaľ, konflikty prinášajú straty a každá strata je ťažká,“ povedal na tlačovej konferencii.
„V tomto roku musí dôjsť k nejakému zlomu. Vojna prebiehala veľmi statickým spôsobom. Prináša veľké straty na oboch stranách i frustráciu na stranách bojujúcich krajín, ale aj na stranách krajín, ktoré Ukrajinu podporujú,“ doplnil Pavel.
12:56 Ukrajina má na protiútok len jeden pokus, tvrdí prezident Pavel
Ukrajina má len jeden pokus na to, aby spustila protiofenzívu. Povedal to v pondelok český prezident Petr Pavel pre poľský denník Rzeczpospolita.
SITA/AP Photo/Roman ChopPohľad na zničené meste Bachmut, 15.3.2023.
„Som presvedčený, že Ukrajina bude mať len jeden pokus na to, aby spustila rozsiahlu protiofenzívu,“ povedal český prezident. Zlyhanie v pokuse o protiútok spôsobí obrovské ťažkosti pri získavaní financií pre druhý pokus a spojencov Ukrajiny po ďalšej zime zasiahne únava z vojny.
Únava z vojny podľa jeho slov nie je len vyčerpaním ľudských zdrojov a vybavenia, a ničenie infraštruktúry na Ukrajine, ale vzťahuje sa aj na únavu v krajinách, ktoré poskytujú pomoc. "Udržať pomoc na súčasnej úrovni bude po ďalšej zime mimoriadne náročné," povedal český prezident.
9:33 Medzinárodný súd by mal k Putinovi zaujať spravodlivý postoj
Medzinárodný trestný súd (ICC) by mal podľa Číny zaujať k ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi „spravodlivý postoj“. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Wang Wen-pin tak reagoval na piatkové rozhodnutie súdu vydať na Putina zatykač za vojnové zločiny v súvislosti s jeho rolou pri únosoch detí do Ruska počas vojny na Ukrajine.
Wang sa tiež vyjadril, že Čína bude naďalej zastávať objektívnu a spravodlivú rolu v ukrajinskej kríze a zohrávať konštruktívnu úlohu v mierových rokovaniach. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.